Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/5/2008

Najvyšší súd5 Obo 5/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,

v právnej veci žalobcu: C. a. s. so sídlom L., Česká republika, IČO: X. zastúpeného M.,

advokátkou, K., advokátska kancelária s.r.o.

so sídlom M. Bratislava proti žalovanému: JUDr. V., advokát, správca konkurznej podstaty

úpadcu S. IČO: X., so sídlom D. Lučenec, zast. Mgr. D., advokátom, AK D. Lučenec,

o určenie pravosti pohľadávky

vo výške 161 389 755,62 Sk, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. -70 zo dňa 30. októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -70 zo dňa 30. októbra 2007 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania v sume 9 127,-- Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobu zamietol v celom

rozsahu. V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca žalobou zo dňa 30. 04. 2007 sa domáhal

určenia pravosti pohľadávky vo výške 161 389 755,62 Sk. Súd z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz dňa 23. 01. 2004 uznesením č. k.

36-24 K 86/99. Z obsahu konkurznej prihlášky súd zistil, že žalobca si prihlásil svoju

pohľadávku vo výške 161 389 755,62 Sk, ktorá mu bola v celom rozsahu popretá z dôvodu

premlčania. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil prvýkrát konkurz na úpadcu dňa

16. 04. 1999 a toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, opätovne bol konkurz vyhlásený dňa 24. 01. 2001, toto rozhodnutie bolo taktiež

zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tretí krát bol konkurz

vyhlásený dňa 23. 01. 2004. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do každého konkurzného

konania, a preto má za to, že jeho pohľadávka nie je premlčaná a zároveň poukazoval

na uznanie pohľadávky žalovaným a na čiastočné plnenie pohľadávky.

Súd poukazuje na ustanovenie , ktoré uvádza, že ak právo bolo uplatnené

pred premlčaním, ale v tomto konaní sa nerozhodovalo vo veci samej, platí, že premlčacia

doba neprestala plynúť. V poznámkach k uvedenému ustanoveniu sa uvádza, že to znamená,

že na jej plynutie sa hladí, ako keby nenastali skutočnosti spôsobujúce spočívanie premlčania.

Do premlčacej doby sa započíta doba, ktorá uplynula pred začatím konania, doba konania,

ako aj doba, ktorá plynie po konaní. Vychádza sa z toho, že pokiaľ sa nerozhodlo vo veci

samej, premlčacia doba neprestala plynúť, lebo chýba dôvod jej prerušenia. Dá sa povedať,

že v tomto konaní, keďže bol konkurz dvakrát zrušený rozhodnutím NS SR, nedošlo

k rozhodnutiu vo veci samej.

V zmysle , ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa

až , ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba

neprestala plynúť. V zmysle je premlčacia doba 4 roky.

Žalovaný čiastočne uznal svoj záväzok, a to do výšky 27 560 414 Sk. Z uvedeného je

zrejmé, že od uznania záväzku žalovaným, teda od 19. 04. 1995 začala plynúť nová

štvorročná premlčacia lehota. Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie

krajského súdu o vyhlásenie konkurzu, podľa názoru prvostupňového súdu nezakladá právo

veriteľa na prerušenie plynutia premlčacej doby, nakoľko nemohlo byť veriteľovi zrejmé,

či bude konkurz na úpadcu opätovne vyhlásený a v čase od zrušenia rozhodnutia o vyhlásení

konkurzu až do doby, kým bol opätovne konkurz vyhlásený, uplynula dosť dlhá doba na to,

aby sa veriteľ, t. j. žalobca, domáhal uplatnenia svojho práva voči dlžníkovi, napr. podaním

žaloby na súd, a tým by premlčacia doba prestala plynúť, nakoľko by veriteľ vykonal právny

úkon, ktorý má za následok pretrhnutie premlčacej doby.

Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že obrana žalovaného je

dôvodná, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný, vzhľadom na podanie prihlášky dňa

10. 04. 2006 a vzhľadom na dátum splatnosti faktúr (rok 1991 až 1995), ako aj na dátum

uznania záväzku úpadcom a čiastočné splnenie dlhu.

Žalobca poukazoval na to, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, vyúčtovaný pri

oneskorenej úhrade vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, začína premlčacia doba

v obchodných záväzkových vzťahoch plynúť vždy dňom, za ktorý vzniklo veriteľovi právo

na úrok z omeškania, to znamená, nie len prvým dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom

omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na úrok z omeškania. Poukázal na judikát

Najvyššieho súdu ČR pod č. R 36/2003. Predmetné rozhodnutie sa zaoberalo právom

na zaplatenie zmluvnej pokuty a nie úrokom z omeškania. Aj keby sa jednalo o rozhodnutie

o úroku z omeškania, takéto komentované rozhodnutie nie je pre súd v tejto konkrétnej veci

záväzné. Súd dospel k záveru, že celá pohľadávka žalobcu, tak istina, ako aj úrok z omeškania

ku dňu uplatnenia pohľadávky, t. j. ku dňu 10. 04. 2006, je v plnom rozsahu premlčaná.

Na základe takto zisteného stavu mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný

a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle a priznal žalovanému trovy

vo výške 3 098,-- Sk.

Žalobca a žalovaný podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie.

Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že napáda rozsudok ako celok. S poukazom

na a zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV)

si jednoznačne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania dňa 11. 10. 1999 včas.

Prihlásením pohľadávky urobil právny úkon, v dôsledku ktorého prestala plynúť premlčacia

doba a nastalo jej spočívanie. Opätovne si prihlásil pohľadávku do konkurzného konania dňa

21. 03. 2001 a naposledy dňa 04. 04. 2006, v rámci lehoty určenej súdom na prihlasovanie

pohľadávok veriteľov. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia

premlčania spornej pohľadávky je nepreskúmateľné. Súd jednoznačne neuviedol, kedy došlo

k premlčaniu žalobcovej pohľadávky, neuviedol presný dátum uplynutia premlčacej doby,

napriek tomu, že sa v rozhodnutí odvoláva na to, že premlčacia doba spornej pohľadávky

už uplynula.

Žalobca má za to, že v predmetnej veci je uplatnená námietka premlčania v rozpore

s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a na úkor

žalobcu, voči ktorému by bol zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby

neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom nim uplatneného práva.

Poukazuje na nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. , ako aj na rozsudok

NS ČR vo veci sp. zn. Cdo 1839/2000 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. .

Pokiaľ ide o úrok z omeškania pri oneskorenej úhrade vo výške 0,05 % za každý deň

omeškania uplatnený žalobou, začína premlčacia doba v obchodno-záväzkových vzťahoch

plynúť vždy dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na úrok z omeškania, t. j. nielen prvým

dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie

právo na úrok z omeškania. Právo na zaplatenie takto dohodnutého úroku z omeškania

sa premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa. Povinnosť splniť

záväzok riadne a včas v dôsledku porušenia tejto povinnosti a následného omeškania totiž

nezaniká, ale trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok

zanikne iným spôsobom ( ). Opätovne poukazuje na judikáty Najvyššieho súdu ČR,

ktoré boli založené do spisu.

Podľa názoru žalobcu, svoj nárok jednoznačne osvedčil, je veriteľom úpadcu S. v

„,konkurze“, a preto navrhuje napadnutý rozsudok podľa zmeniť tak, že

súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 161 389 755,62 Sk prihlásená v konkurznom

konaní, je zistená a zaradená do prvej triedy

pre rozvrh. Uplatňuje si trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalovaný svojim odvolaním napadol rozsudok v časti trov konania. Súd pri

rozhodovaní o trovách konania priznal odmenu advokátovi za zastupovanie s poukazom

na vyhlášky č. Žalovaný je toho názoru, že v tomto súdnom konaní

pri určovaní a posudzovaní správnosti výšky pohľadávky sa rozhoduje o jej hodnote, a teda

pre vyčíslenie - vyúčtovanie trov konania, je správna aplikácia ustanovenia § 9 a § 10

uvedenej vyhlášky. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej

časti výroku o trovách konania a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vo výške

671 256,-- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia a podľa Vychádzal

zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo podľa § 23 ods. 2 zákona

č. v znení zmien (ďalej len ZKV).

Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo do pravosti, výšky alebo

poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať

na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, smú sa len

dovolávať právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom

pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo

na prieskumnom pojednávaní.

Žalobca ako veriteľ si v konkurznom konaní sp. zn. 36 - 24 K 86/99 prihlásil

pohľadávku, a to prihláškou dňa 11. 10. 1999. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom

pojednávaní dňa 21. 03. 2007 prihlásenú pohľadávku poprel z dôvodu jej premlčania.

Prihlásená pohľadávka predstavuje dlžníkom nezaplatené faktúry v celkovej výške

44 641 718,52 Sk. Jedná sa o faktúry so splatnosťou za obdobie október 1991 až máj 1995.

Ďalšia čiastka vo výške 114 830 963,48 Sk predstavuje úroky z omeškania vypočítané

z dlžných faktúr odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do 23. 01. 2004, t. j.

do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a čiastka 1 907 073,63 Sk predstavuje úrok

z omeškania za oneskorené splnenie peňažného záväzku.

Konkurzný súd v Banskej Bystrici vyhlásil konkurz na majetok úpadcu S. uznesením

zo dňa 16. 04. 1999. Toto rozhodnutie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené

a vec bola vrátená na nové prejednanie. Opätovne bol konkurz vyhlásený na majetok úpadcu

dňa 24. januára 2001, toto rozhodnutie bolo opätovne zrušené odvolacím súdom a znovu bol

konkurz vyhlásený konkurzným súdom dňa 23. 01. 2004.

Je nesporné, že žalobca si prihlásil po prvýkrát svoju pohľadávku do konkurzného

konania prihláškou dňa 11. 10. 1999.

Podľa § 20 ods. 7 ZKV, prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty

a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Zákon priznáva prihláške také

isté právne účinky vo vzťahu k premlčaniu a preklúzii, ako sú pri podaní žaloby.

Podľa , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje

podľa predpisov upravujúcich súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práv

v už začatom konaní. Z hľadiska plynutia lehôt je právne relevantný moment doručenia

prihlášky na súd.

V spornom prípade žalobca si uplatnil na súde svoje právo prihláškou dňa 11. 10. 1999

v súlade s ust. § 20 ods. 7 ZKV a z hľadiska spočívania premlčacej doby na tento právny

úkon, pokiaľ by bol uplatnený pred premlčaním podľa až , už nemá vplyv

následné prihlásenie pohľadávky dňa 21. 03. 2001 a 04. 04. 2006 v dôsledku dvakrát

zrušeného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Stále sa jednalo

o to isté konkurzné konanie.

Medzi sporovými stranami nie je sporné, že dlžník - žalovaný uznal svoj záväzok, ale

len čiastočne, a to do výšky 27 560 414 Sk dňa 19. 04. 1995. Táto čiastka bola uznaná v tzv.

,,v starom bloku“ bez uvedenia meny. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová

štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie

nová premlčacia doba ohľadne tejto časti ( ). Uznanie záväzku má

za následok prerušenie premlčacej doby a začiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej

doby.

Nová štvorročná premlčacia doba začala plynúť od 19. 04. 1995 a skončila dňa

19. 05. 1999. Žalobca si uplatnil svoje právo prihláškou až 11. 10. 1999, t. j. po uplynutí

zákonom stanovenej premlčacej doby (, ), a keďže žalovaný vzniesol

námietku premlčania, súd nemôže žalobcovi priznať uplatnené právo ( ).

Zaplatenie niektorých faktúr, ktoré nie sú konkretizované, nemožno považovať za opakované

uznanie záväzku. Z konania dlžníka musí byť zrejme, že opakovane uznáva svoj záväzok,

resp. časť záväzku.

Vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ si uplatnil prihláškou zo dňa 11. 10. 1999

právo na uspokojenie pohľadávky po uplynutí premlčacej doby s poukazom na § 407 ods. 1

, ako aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nemôže

sa úspešne domáhať zaplatenia úroku z omeškania u faktúr splatných za obdobie október

1991 až máj 1995 do vyhlásenia konkurzu. Už podaním prihlášky dňa 11. 10. 1999, aj napriek

čiastočnému uznaniu záväzku, bola prihlásená pohľadávka premlčaná v celom rozsahu.

Vzhľadom na takto uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil ( ).

Odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa trov konania nie je dôvodné. Predmetom

sporu je žalobcom uplatnené právo podľa § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Jedná

sa o tzv. incidenčnú žalobu, kde súd rozhoduje o tom, či sporná pohľadávka, ktorá bola

popretá konkurznými veriteľmi, resp. správcom konkurznej podstaty, je do právneho dôvodu,

výšky alebo poradia, pohľadávkou oprávnenou a zistenou. Jednoznačne ide o určovací spor

a nejedná sa o peňažné plnenie.

Prvostupňový súd rozhodol správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov a určil výšku trov

konania tak, ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci, bez ohľadu na výšku

popretej pohľadávky správcom konkurznej podstaty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací o trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa a Úspešnému žalovanému priznal náhradu

trov odvolacieho konania v sume 9 127,-- Sk (jeden úkon právnej pomoci po 1 465,-- Sk;

vyhlášky č. ; 1 x 190 Sk paušálna náhrada výdavkov, cestovné

náklady 3 985,-- Sk podľa a opatrenia č. ; náhrada

za premeškaný čas 317,-- Sk x 11 polhodín, spolu 3 487,-- Sk, podľa § 17 ods. 1

citovanej vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 10. septembra 2008

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.