Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9d3/372597.8ff9cc.pdf
PDF · 144 KB
No categories available
5Obo/5/2008
Najvyšší súd5 Obo 5/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Zdenky Kohútovej,
v právnej veci žalobcu: C. a. s. so sídlom L., Česká republika, IČO: X. zastúpeného M.,
advokátkou, K., advokátska kancelária s.r.o.
so sídlom M. Bratislava proti žalovanému: JUDr. V., advokát, správca konkurznej podstaty
úpadcu S. IČO: X., so sídlom D. Lučenec, zast. Mgr. D., advokátom, AK D. Lučenec,
o určenie pravosti pohľadávky
vo výške 161 389 755,62 Sk, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/14/2007-Pú-70 zo dňa 30. októbra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 52Cbi/14/2007-Pú-70 zo dňa 30. októbra 2007 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania v sume 9 127,-- Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobu zamietol v celom
rozsahu. V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca žalobou zo dňa 30. 04. 2007 sa domáhal
určenia pravosti pohľadávky vo výške 161 389 755,62 Sk. Súd z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz dňa 23. 01. 2004 uznesením č. k.
36-24 K 86/99. Z obsahu konkurznej prihlášky súd zistil, že žalobca si prihlásil svoju
pohľadávku vo výške 161 389 755,62 Sk, ktorá mu bola v celom rozsahu popretá z dôvodu
premlčania. Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil prvýkrát konkurz na úpadcu dňa
16. 04. 1999 a toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, opätovne bol konkurz vyhlásený dňa 24. 01. 2001, toto rozhodnutie bolo taktiež
zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tretí krát bol konkurz
vyhlásený dňa 23. 01. 2004. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do každého konkurzného
konania, a preto má za to, že jeho pohľadávka nie je premlčaná a zároveň poukazoval
na uznanie pohľadávky žalovaným a na čiastočné plnenie pohľadávky.
Súd poukazuje na ustanovenie § 405 OBZ, ktoré uvádza, že ak právo bolo uplatnené
pred premlčaním, ale v tomto konaní sa nerozhodovalo vo veci samej, platí, že premlčacia
doba neprestala plynúť. V poznámkach k uvedenému ustanoveniu sa uvádza, že to znamená,
že na jej plynutie sa hladí, ako keby nenastali skutočnosti spôsobujúce spočívanie premlčania.
Do premlčacej doby sa započíta doba, ktorá uplynula pred začatím konania, doba konania,
ako aj doba, ktorá plynie po konaní. Vychádza sa z toho, že pokiaľ sa nerozhodlo vo veci
samej, premlčacia doba neprestala plynúť, lebo chýba dôvod jej prerušenia. Dá sa povedať,
že v tomto konaní, keďže bol konkurz dvakrát zrušený rozhodnutím NS SR, nedošlo
k rozhodnutiu vo veci samej.
V zmysle § 405 ods. 1 OBZ, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402
až § 404 OBZ, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba
neprestala plynúť. V zmysle § 397 OBZ je premlčacia doba 4 roky.
Žalovaný čiastočne uznal svoj záväzok, a to do výšky 27 560 414 Sk. Z uvedeného je
zrejmé, že od uznania záväzku žalovaným, teda od 19. 04. 1995 začala plynúť nová
štvorročná premlčacia lehota. Tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie
krajského súdu o vyhlásenie konkurzu, podľa názoru prvostupňového súdu nezakladá právo
veriteľa na prerušenie plynutia premlčacej doby, nakoľko nemohlo byť veriteľovi zrejmé,
či bude konkurz na úpadcu opätovne vyhlásený a v čase od zrušenia rozhodnutia o vyhlásení
konkurzu až do doby, kým bol opätovne konkurz vyhlásený, uplynula dosť dlhá doba na to,
aby sa veriteľ, t. j. žalobca, domáhal uplatnenia svojho práva voči dlžníkovi, napr. podaním
žaloby na súd, a tým by premlčacia doba prestala plynúť, nakoľko by veriteľ vykonal právny
úkon, ktorý má za následok pretrhnutie premlčacej doby.
Na základe takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že obrana žalovaného je
dôvodná, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný, vzhľadom na podanie prihlášky dňa
10. 04. 2006 a vzhľadom na dátum splatnosti faktúr (rok 1991 až 1995), ako aj na dátum
uznania záväzku úpadcom a čiastočné splnenie dlhu.
Žalobca poukazoval na to, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, vyúčtovaný pri
oneskorenej úhrade vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, začína premlčacia doba
v obchodných záväzkových vzťahoch plynúť vždy dňom, za ktorý vzniklo veriteľovi právo
na úrok z omeškania, to znamená, nie len prvým dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom
omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na úrok z omeškania. Poukázal na judikát
Najvyššieho súdu ČR pod č. R 36/2003. Predmetné rozhodnutie sa zaoberalo právom
na zaplatenie zmluvnej pokuty a nie úrokom z omeškania. Aj keby sa jednalo o rozhodnutie
o úroku z omeškania, takéto komentované rozhodnutie nie je pre súd v tejto konkrétnej veci
záväzné. Súd dospel k záveru, že celá pohľadávka žalobcu, tak istina, ako aj úrok z omeškania
ku dňu uplatnenia pohľadávky, t. j. ku dňu 10. 04. 2006, je v plnom rozsahu premlčaná.
Na základe takto zisteného stavu mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný
a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému trovy
vo výške 3 098,-- Sk.
Žalobca a žalovaný podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie.
Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že napáda rozsudok ako celok. S poukazom
na § 402 OBZ a § 20 ods. 7 zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV)
si jednoznačne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania dňa 11. 10. 1999 včas.
Prihlásením pohľadávky urobil právny úkon, v dôsledku ktorého prestala plynúť premlčacia
doba a nastalo jej spočívanie. Opätovne si prihlásil pohľadávku do konkurzného konania dňa
21. 03. 2001 a naposledy dňa 04. 04. 2006, v rámci lehoty určenej súdom na prihlasovanie
pohľadávok veriteľov. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia
premlčania spornej pohľadávky je nepreskúmateľné. Súd jednoznačne neuviedol, kedy došlo
k premlčaniu žalobcovej pohľadávky, neuviedol presný dátum uplynutia premlčacej doby,
napriek tomu, že sa v rozhodnutí odvoláva na to, že premlčacia doba spornej pohľadávky
už uplynula.
Žalobca má za to, že v predmetnej veci je uplatnená námietka premlčania v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a na úkor
žalobcu, voči ktorému by bol zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom nim uplatneného práva.
Poukazuje na nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. II. ÚS 309/95, ako aj na rozsudok
NS ČR vo veci sp. zn. Cdo 1839/2000 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I US 64304.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania pri oneskorenej úhrade vo výške 0,05 % za každý deň
omeškania uplatnený žalobou, začína premlčacia doba v obchodno-záväzkových vzťahoch
plynúť vždy dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na úrok z omeškania, t. j. nielen prvým
dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie
právo na úrok z omeškania. Právo na zaplatenie takto dohodnutého úroku z omeškania
sa premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa. Povinnosť splniť
záväzok riadne a včas v dôsledku porušenia tejto povinnosti a následného omeškania totiž
nezaniká, ale trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (§ 365 OBZ). Opätovne poukazuje na judikáty Najvyššieho súdu ČR,
ktoré boli založené do spisu.
Podľa názoru žalobcu, svoj nárok jednoznačne osvedčil, je veriteľom úpadcu S. v
„,konkurze“, a preto navrhuje napadnutý rozsudok podľa § 220 ods. 1 O. s. p. zmeniť tak, že
súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 161 389 755,62 Sk prihlásená v konkurznom
konaní, je zistená a zaradená do prvej triedy
pre rozvrh. Uplatňuje si trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.
Žalovaný svojim odvolaním napadol rozsudok v časti trov konania. Súd pri
rozhodovaní o trovách konania priznal odmenu advokátovi za zastupovanie s poukazom
na § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalovaný je toho názoru, že v tomto súdnom konaní
pri určovaní a posudzovaní správnosti výšky pohľadávky sa rozhoduje o jej hodnote, a teda
pre vyčíslenie - vyúčtovanie trov konania, je správna aplikácia ustanovenia § 9 a § 10
uvedenej vyhlášky. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej
časti výroku o trovách konania a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vo výške
671 256,-- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa § 214 ods. 1 O. s. p. Vychádzal
zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo podľa § 23 ods. 2 zákona
č. 328/1991 Zb. v znení zmien (ďalej len ZKV).
Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo do pravosti, výšky alebo
poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať
na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, smú sa len
dovolávať právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom
pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo
na prieskumnom pojednávaní.
Žalobca ako veriteľ si v konkurznom konaní sp. zn. 36 - 24 K 86/99 prihlásil
pohľadávku, a to prihláškou dňa 11. 10. 1999. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom
pojednávaní dňa 21. 03. 2007 prihlásenú pohľadávku poprel z dôvodu jej premlčania.
Prihlásená pohľadávka predstavuje dlžníkom nezaplatené faktúry v celkovej výške
44 641 718,52 Sk. Jedná sa o faktúry so splatnosťou za obdobie október 1991 až máj 1995.
Ďalšia čiastka vo výške 114 830 963,48 Sk predstavuje úroky z omeškania vypočítané
z dlžných faktúr odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do 23. 01. 2004, t. j.
do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a čiastka 1 907 073,63 Sk predstavuje úrok
z omeškania za oneskorené splnenie peňažného záväzku.
Konkurzný súd v Banskej Bystrici vyhlásil konkurz na majetok úpadcu S. uznesením
zo dňa 16. 04. 1999. Toto rozhodnutie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené
a vec bola vrátená na nové prejednanie. Opätovne bol konkurz vyhlásený na majetok úpadcu
dňa 24. januára 2001, toto rozhodnutie bolo opätovne zrušené odvolacím súdom a znovu bol
konkurz vyhlásený konkurzným súdom dňa 23. 01. 2004.
Je nesporné, že žalobca si prihlásil po prvýkrát svoju pohľadávku do konkurzného
konania prihláškou dňa 11. 10. 1999.
Podľa § 20 ods. 7 ZKV, prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty
a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Zákon priznáva prihláške také
isté právne účinky vo vzťahu k premlčaniu a preklúzii, ako sú pri podaní žaloby.
Podľa § 402 OBZ, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje
podľa predpisov upravujúcich súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práv
v už začatom konaní. Z hľadiska plynutia lehôt je právne relevantný moment doručenia
prihlášky na súd.
V spornom prípade žalobca si uplatnil na súde svoje právo prihláškou dňa 11. 10. 1999
v súlade s ust. § 20 ods. 7 ZKV a z hľadiska spočívania premlčacej doby na tento právny
úkon, pokiaľ by bol uplatnený pred premlčaním podľa § 402 až § 404 OBZ, už nemá vplyv
následné prihlásenie pohľadávky dňa 21. 03. 2001 a 04. 04. 2006 v dôsledku dvakrát
zrušeného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Stále sa jednalo
o to isté konkurzné konanie.
Medzi sporovými stranami nie je sporné, že dlžník - žalovaný uznal svoj záväzok, ale
len čiastočne, a to do výšky 27 560 414 Sk dňa 19. 04. 1995. Táto čiastka bola uznaná v tzv.
,,v starom bloku“ bez uvedenia meny. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie
nová premlčacia doba ohľadne tejto časti (§ 407 ods. 1 OBZ). Uznanie záväzku má
za následok prerušenie premlčacej doby a začiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej
doby.
Nová štvorročná premlčacia doba začala plynúť od 19. 04. 1995 a skončila dňa
19. 05. 1999. Žalobca si uplatnil svoje právo prihláškou až 11. 10. 1999, t. j. po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej doby (§ 387 ods. 1, ods. 2 OBZ), a keďže žalovaný vzniesol
námietku premlčania, súd nemôže žalobcovi priznať uplatnené právo (§ 388 ods. 1 OBZ).
Zaplatenie niektorých faktúr, ktoré nie sú konkretizované, nemožno považovať za opakované
uznanie záväzku. Z konania dlžníka musí byť zrejme, že opakovane uznáva svoj záväzok,
resp. časť záväzku.
Vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ si uplatnil prihláškou zo dňa 11. 10. 1999
právo na uspokojenie pohľadávky po uplynutí premlčacej doby s poukazom na § 407 ods. 1
OBZ, ako aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nemôže
sa úspešne domáhať zaplatenia úroku z omeškania u faktúr splatných za obdobie október
1991 až máj 1995 do vyhlásenia konkurzu. Už podaním prihlášky dňa 11. 10. 1999, aj napriek
čiastočnému uznaniu záväzku, bola prihlásená pohľadávka premlčaná v celom rozsahu.
Vzhľadom na takto uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil (§ 219 O. s. p.).
Odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa trov konania nie je dôvodné. Predmetom
sporu je žalobcom uplatnené právo podľa § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Jedná
sa o tzv. incidenčnú žalobu, kde súd rozhoduje o tom, či sporná pohľadávka, ktorá bola
popretá konkurznými veriteľmi, resp. správcom konkurznej podstaty, je do právneho dôvodu,
výšky alebo poradia, pohľadávkou oprávnenou a zistenou. Jednoznačne ide o určovací spor
a nejedná sa o peňažné plnenie.
Prvostupňový súd rozhodol správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov a určil výšku trov
konania tak, ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci, bez ohľadu na výšku
popretej pohľadávky správcom konkurznej podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací o trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania v sume 9 127,-- Sk (jeden úkon právnej pomoci po 1 465,-- Sk;
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; 1 x 190 Sk paušálna náhrada výdavkov, cestovné
náklady 3 985,-- Sk podľa zák. č. 283/2002 Z. z. a opatrenia č. 181/2008 Z. z.; náhrada
za premeškaný čas 317,-- Sk x 11 polhodín, spolu 3 487,-- Sk, podľa § 17 ods. 1
citovanej vyhlášky).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 10. septembra 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.