Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/46/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci žalobkýň: 1/ C. V., bytom B.., 2/ Ľ. D., bytom Č., H., B, zastúpené advokátom

JUDr. F. F., Advokátska kancelária v Ž., P., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Ž.,

odbor všeobecnej vnútornej správy, A., Ž., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného zo dňa 20. júla 2006, č. 2006/00698/Kod, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. -34 zo dňa 27. novembra 2007 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -34 zo dňa 27. novembra 2007 p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne

domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohoto rozsudku, ktorým

žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozhodnutiu Obce B. č. 3662/2005

zo dňa 10.3.2006, ktorým správny orgán prvého stupňa vydal územné rozhodnutie

o umiestnení stavby „Zmrzlinový butik s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“

v kat. úz. B. na pozemkoch parc. č. KN X., X., X. pre navrhovateľku M. Š., bytom ul. S.

v B. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ Ľ. D. rod. V. konanie vo veci zastavil. Žalovanému správnemu

orgánu trovy konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je

dôvodná. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade

so zákonom a jeho vydaním nedošlo k ukráteniu na právach žalobkýň. Podľa názoru

krajského súdu žalovaný ako odvolací správny orgán sa v rozhodnutí dôsledne podľa §§ 53

a nasl. o správnom konaní ( ďalej len Správny poriadok) vysporiadal

so všetkými námietkami odvolateliek – žalobkýň. Konštatoval, že žaloba, ktorou žalobkyne

napadli rozhodnutie žalovaného neobsahovala žiadne nové skutočnosti a ich dôvody boli

totožné s už skôr podanými námietkami uplatnenými v správnom konaní, žalobkyňa 1/

opakovane namietala podmienky pre umiestnenie stavby, v dôsledku čoho dôjde k zatieneniu

jej stavby a pozemku, čím sa zníži štandard bývania a užívania nehnuteľností a trvala

na dodržaní odstupnej vzdialenosti 3,5 m navrhovanej stavby od spoločnej hranici

s jej pozemkom. Poukázal na to, že bližšie k spoločnej hranici sa nachádza práve v konaní

uvádzaná drevená stavba bez súpisného čísla, ktorú žalobkyňa 1/ neobýva, pretože trvalý

pobyt má nahlásený a býva v stavbe č. X. a predmetnú drevenú stavbu užíva jej dcéra

žalobkyňa 2/ len v čase jej návštev, pretože trvalý pobyt má v Českej republike, teda drevená

stavba neslúži celoročne na bývanie a podľa vyhlášky č. taxatívne

predpísané odstupy stavieb sa vzťahujú výlučne na vzájomné umiestnenie stavieb rodinných

domov medzi sebou a na ich umiestnenie od spoločných hraníc pozemkov, pritom právna

úprava požadovanú odstupovú vzdialenosť 3,5 m ani neobsahuje. Podľa názoru krajského

súdu rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade

so zákonom, a preto žalobu vo vzťahu k žalobkyni 1/ zamietol v zmysle

Postup žalovaného vo vzťahu k žalobkyni 2/ považoval za správny, keď vzhľadom

na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ nespĺňala hmotnoprávne podmienky pre priznanie postavenia

účastníka konania, z ktorých dôvodov s ňou ako s účastníčkou nekonal. Konanie voči

žalobkyne 2/ zastavil z dôvodu, že žalobu nepodala oprávnená osoba podľa § 250d ods. 3

, pretože nebola účastníčkou správneho konania a teda nemohla ani podať žalobu proti

rozhodnutiu, v ktorom sa nekonalo o jej právach, chránených záujmov a povinnostiach

ako účastníčky správneho konania.

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust.

v spojení s § 246c. Žalovanému, ktorý bol vzhľadom na výsledok konania v tomto konaní

úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobkyne,

žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že žalované správne orgány oboch stupňov

nesprávne a v rozpore s § 34 ods. 2 Stavebného zákona postupovali v konaní, keď nekonali

so žalobkyňou 2/ ako s účastníčkou správneho konania. Ďalej vytýkali súdu prvého stupňa

nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že správny orgán prvého stupňa sa vôbec

nezaoberal otázkou odstupov stavieb a to stavby dreveného domu a novo navrhovanej stavby

polyfunkčného objektu, neskúmal požiadavky na denné osvetlenie, preslnenie a zachovanie

pohody bývania, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný správny orgán, z ktorých dôvodov

správne orgány oboch stupňov riadne právne neposúdili odstup umiestnenej novostavby

od dreveného domu, o ktorom je nesporné, že slúži na bývanie, a preto ju umiestnili v rozpore

s , vyhlášky č. Namietali, že správne orgány oboch stupňov

postupovali v konaní v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď nepostupovali

v súčinnosti s účastníkmi správneho konania a neposkytli im potrebné poučenia

o ich procesných právach.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s § 211 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(ďalej len Stavebný zákon) v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,

najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia

jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné

prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne

o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených

prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej

dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré

sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,

určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach

na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby

vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup

a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,

na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane

požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3, 4 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného

rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce

alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie

podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará

v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti

získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti

o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma

návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,

posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne

technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,

prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky

bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody,

starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného

pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej

správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad

neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou

územnoplánovacou dokumentáciou.

Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo

predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi

územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi

uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 1, 2 Stavebného zákona účastníkom územného konania je

navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu

toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov (napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie).

V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere

a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom

a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa až 7 vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických

požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

(ďalej len vyhláška) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,

architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových

a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky

na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať

údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia

a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo

obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi

nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc

pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami

znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností;

v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov

podľa odseku 3.

Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4,

možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek

na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť

najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy

umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi

vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej

komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 vyhlášky pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní

do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych

predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu

obce, prípadne územného plánu zóny.

Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru

a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.

Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru

prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia

a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce

umiestňujú pod povrch zeme.

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (

Zb. Správny poriadok).

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať

v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,

ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali

náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto

ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne,

keď žalobu podľa zamietol voči žalobkyni 1/ a preskúmavacie konanie

zastavil voči žalobkyni 2/.

Z administratívneho správneho spisu vyplýva, že Obec B. ako príslušný stavebný úrad

rozhodnutím zo dňa 10.3.2006 č. 3662/2005 rozhodol o umiestnení stavby „ Zmrzlinový butik

s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch X., X., X. KN kat. úz. B. pre

navrhovateľku M. Š., bytom B. ul. S. č. 137. Na základe odvolania žalobkyne 1/ žalovaný

správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.7.2006 č. 2006/00698 Kod zmenil

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že doplnil jeho výrokovú časť v odseku 1,

ktorým sa určujú podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby určením ďalších

podmienok. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že námietky vznesené žalobkyňou 1/

týkajúce sa odstupov budúcej stavby od jej nehnuteľností a podkladov pre posúdenie

navrhovaného umiestnenia z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky považoval za nedôvodné.

Podľa názoru žalovaného správneho orgánu žalobkyni 2/ podľa § 34 ods. 2 Stavebného

zákona nemôže prislúchať postavenie účastníka územného konania, pretože žalobkyňa 2/,

resp. jej právny zástupca nepredložil v odvolacom konaní taký dôkaz, ktorý by preukazoval

jej vlastnícke prípadne iné práva k drevenej stavbe spočívajúcej na pozemku parc. č. X..

Konštatoval, že po preskúmaní spisu z hľadiska kontroly dodržania procesných postupov vo

vzťahu k účastníkom konania sledovaných v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku

nenašiel také pochybenie v postupe stavebného úradu, ktoré by odôvodňovalo podanému

odvolaniu vyhovieť.

Predpokladom vydania územného rozhodnutia podľa § 39 Stavebného zákona, ktorým

stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia

záujmy spoločnosti v území, je zabezpečenie podkladov podľa § 37. Ak pre územie nebol

spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia

sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa

§ 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného

rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo

zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská

dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov

a ich námietky. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska

starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho

dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 a predchádzajúcimi

rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám

na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne

podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,

podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

V podmienkach na umiestnenie stavby určí požiadavky predovšetkým na ochranu prírody a

krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie a na zabezpečenie súladu

urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím,

najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku

a od susedných stavieb, na výšku stavby, na napojenie na siete technického vybavenia,

napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy

zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

Povinnosťou stavebného orgánu je v územnom konaní aplikovať ustanovenia právnych

noriem Stavebného zákona (§§ 34 až 39a) upravujúcich postup pre vydanie územného

rozhodnutia o umiestnení stavby v súčinnosti s ustanoveniami vyhlášky č.

upravujúcimi odstup stavby (§ 6) a podmienky pri umiestnení stavby (§ 4).

Správne orgány oboch stupňov v územnom konaní o umiestnenie stavby v danej veci

správne skúmali podmienky pre umiestnenie navrhovanej stavby stavebníka a v rámci tohto

konania posudzovali námietky žalobkyne 1/ týkajúce sa vplyvu navrhovanej stavby

na jej nehnuteľnosti. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že navrhovaná stavba

nijakým spôsobom nemôže negatívne vplývať na rodinný dom žalobkyne 1/ (č. X.),

ku ktorému preukázala vlastnícke právo, pretože tento je vzdialený od budúcej stavby 20 m

a súčasne nebol preukázaný negatívny vplyv budúcej stavby na pozemky užívané žalobkyňou

1/ parc. č. X. X., o ktorých žalobkyňa 1/ tvrdila, že sú majetkovo nevysporiadané a je ich

oprávnenou držiteľkou a aj vlastníčkou, doklad o vlastníctve k týmto pozemkom však

stavebnému úradu a ani žalovanému správnemu orgánu nepredložila. Spor medzi účastníkmi

sa však predovšetkým dotýka stavby dreveného domu postaveného na pozemku

parc. č. X.. Právny zástupca žalobkýň tvrdil, že vlastníčkou tohto dreveného domu, ktorý nie

je vedený na liste vlastníctva a je bez súpisného čísla, je dcéra žalobkyne 1/ - žalobkyňa 2/ na

základe neformálnej darovacej zmluvy. Správny bol záver žalovaného správneho orgánu, že

žalobkyne 2/ podľa § 34 ods. 2 nemôže prislúchať postavenie účastníka územného konania,

pretože v konaní nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukazoval jej vlastnícke alebo iné právo

k drevenému domu, pretože neformálna darovacia zmluva o prevode vlastníctva

k nehnuteľnosti nemôže byť platným dokladom o preukázaní vlastníctva. Správny bol taktiež

záver žalovaného, že námietky žalobkyne 1/ z titulu ochrany jej vlastníckeho alebo iného

práva najmä v súvislosti so zatienením drevenej stavby (zníženie štandardu bývania)

a zatienením pozemku sú právne neodôvodnené, pretože pri posudzovaní zatienenia a v rámci

toho pohody bývania, je potrebné prihliadať len na vplyv budúcej stavby v zmysle § 4

v spojení s § 6 vyhlášky na osvetlenie a oslnenie susedného rodinného domu, ktoré kritéria

stavba dreveného domu nespĺňa, pretože zo skutkových okolností vyplýva že, ide o stavbu

bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľností ako aj nezakreslenej v mapovom

operáte a podľa vyjadrenia obce slúži ako doplnková stavba k rodinnému domu č. X.

(vo vlastníctve žalobkyne 1/), neslúži teda na bývanie a podľa samotného vyjadrenia žalobkýň

ho žalobkyňa 2/ užíva len v čase návštev.

Žalovaný správny orgán taktiež správne skúmal splnenie procesných podmienok

správnym orgánom prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku žalobkyne 1/

na porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán prvého

stupňa nekonal v súčinnosti so žalobkyňou 1/ a nepoučil ju o jej procesných právach, pretože

stavebný úrad už v oznámení o začatí územného konania poučil účastníkov a teda

aj žalobkyňu 1/ o ich procesných právach a to nahliadať do spisu, vznášať námietky

a pripomienky, o práve nechať sa v konaní zastupovať, ďalej jej bol oznámený termín

miestneho šetrenia, na ktorom sa aj zúčastnila, kde mala právo vzniesť svoje námietky

a ako so zápisnice vyplýva právo vyjadrenia sa aj využila. Správny bol taktiež názor

žalovaného, že so zákona nevyplýva povinnosť správnych orgánov poučovať osoby takým

spôsobom, ktorý by mal charakter právneho poradenstva, ktorý postup by bol v rozpore s § 3

ods. 1 Správneho poriadku ustanovujúci zásadu nestrannosti.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu voči žalobkyne 1/ zamietol

z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým v podstate potvrdil rozhodnutie

stavebného úradu Obec B., je skutkovo a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom.

Súd prvého stupňa správne a v súlade s ustanovením zastavil

konanie voči žalobkyne 2/, pretože zo skutkových zistení vyplýva, že žalobkyňa 2/ nesplnila

hmotnoprávne podmienky účastníčky správneho konania podľa § 34 ods. 2 Stavebného

zákona, keďže žalovanému správnemu orgánu nepredložila žiaden dôkaz, ktorým

by preukazovala vlastnícke alebo iné právo k predmetnej nehnuteľnosti (drevenému domu)

a preto rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu nemohli byť dotknuté

jej práva a oprávnené záujmy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 4 v spojení s potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p

v spojení s § 246c a s § 250k ods. 1, žalobkyniam nepriznal náhradu trov tohto konania

pre ich neúspech v tomto konaní.

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu