Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f86/374227.340bd8.pdf
PDF · 136.65 KB
No categories available
1Sžo/46/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 46/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,
v právnej veci žalobkýň: 1/ C. V., bytom B.., 2/ Ľ. D., bytom Č., H., B, zastúpené advokátom
JUDr. F. F., Advokátska kancelária v Ž., P., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Ž.,
odbor všeobecnej vnútornej správy, A., Ž., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 20. júla 2006, č. 2006/00698/Kod, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 10S 161/2006-34 zo dňa 27. novembra 2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 10S 161/2006-34 zo dňa 27. novembra 2007 p o t v r d z u j e .
Žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne
domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohoto rozsudku, ktorým
žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozhodnutiu Obce B. č. 3662/2005
zo dňa 10.3.2006, ktorým správny orgán prvého stupňa vydal územné rozhodnutie
o umiestnení stavby „Zmrzlinový butik s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“
v kat. úz. B. na pozemkoch parc. č. KN X., X., X. pre navrhovateľku M. Š., bytom ul. S.
v B. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ Ľ. D. rod. V. konanie vo veci zastavil. Žalovanému správnemu
orgánu trovy konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je
dôvodná. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade
so zákonom a jeho vydaním nedošlo k ukráteniu na právach žalobkýň. Podľa názoru
krajského súdu žalovaný ako odvolací správny orgán sa v rozhodnutí dôsledne podľa §§ 53
a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len Správny poriadok) vysporiadal
so všetkými námietkami odvolateliek – žalobkýň. Konštatoval, že žaloba, ktorou žalobkyne
napadli rozhodnutie žalovaného neobsahovala žiadne nové skutočnosti a ich dôvody boli
totožné s už skôr podanými námietkami uplatnenými v správnom konaní, žalobkyňa 1/
opakovane namietala podmienky pre umiestnenie stavby, v dôsledku čoho dôjde k zatieneniu
jej stavby a pozemku, čím sa zníži štandard bývania a užívania nehnuteľností a trvala
na dodržaní odstupnej vzdialenosti 3,5 m navrhovanej stavby od spoločnej hranici
s jej pozemkom. Poukázal na to, že bližšie k spoločnej hranici sa nachádza práve v konaní
uvádzaná drevená stavba bez súpisného čísla, ktorú žalobkyňa 1/ neobýva, pretože trvalý
pobyt má nahlásený a býva v stavbe č. X. a predmetnú drevenú stavbu užíva jej dcéra
žalobkyňa 2/ len v čase jej návštev, pretože trvalý pobyt má v Českej republike, teda drevená
stavba neslúži celoročne na bývanie a podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. taxatívne
predpísané odstupy stavieb sa vzťahujú výlučne na vzájomné umiestnenie stavieb rodinných
domov medzi sebou a na ich umiestnenie od spoločných hraníc pozemkov, pritom právna
úprava požadovanú odstupovú vzdialenosť 3,5 m ani neobsahuje. Podľa názoru krajského
súdu rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom, a preto žalobu vo vzťahu k žalobkyni 1/ zamietol v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.
Postup žalovaného vo vzťahu k žalobkyni 2/ považoval za správny, keď vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ nespĺňala hmotnoprávne podmienky pre priznanie postavenia
účastníka konania, z ktorých dôvodov s ňou ako s účastníčkou nekonal. Konanie voči
žalobkyne 2/ zastavil z dôvodu, že žalobu nepodala oprávnená osoba podľa § 250d ods. 3
O.s.p., pretože nebola účastníčkou správneho konania a teda nemohla ani podať žalobu proti
rozhodnutiu, v ktorom sa nekonalo o jej právach, chránených záujmov a povinnostiach
ako účastníčky správneho konania.
Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c. Žalovanému, ktorý bol vzhľadom na výsledok konania v tomto konaní
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní trovy nevznikli.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobkyne,
žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že žalované správne orgány oboch stupňov
nesprávne a v rozpore s § 34 ods. 2 Stavebného zákona postupovali v konaní, keď nekonali
so žalobkyňou 2/ ako s účastníčkou správneho konania. Ďalej vytýkali súdu prvého stupňa
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že správny orgán prvého stupňa sa vôbec
nezaoberal otázkou odstupov stavieb a to stavby dreveného domu a novo navrhovanej stavby
polyfunkčného objektu, neskúmal požiadavky na denné osvetlenie, preslnenie a zachovanie
pohody bývania, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný správny orgán, z ktorých dôvodov
správne orgány oboch stupňov riadne právne neposúdili odstup umiestnenej novostavby
od dreveného domu, o ktorom je nesporné, že slúži na bývanie, a preto ju umiestnili v rozpore
s § 6 ods. 3, 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Namietali, že správne orgány oboch stupňov
postupovali v konaní v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď nepostupovali
v súčinnosti s účastníkmi správneho konania a neposkytli im potrebné poučenia
o ich procesných právach.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s § 211 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej len Stavebný zákon) v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,
najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia
jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné
prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených
prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej
dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré
sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach
na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby
vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup
a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,
na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 3, 4 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce
alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie
podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará
v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti
o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,
posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne
technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky
bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody,
starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného
pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej
správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad
neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.
Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo
predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi
územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi
uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
Podľa § 34 ods. 1, 2 Stavebného zákona účastníkom územného konania je
navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu
toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov (napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie).
V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 6 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
(ďalej len vyhláška) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových
a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať
údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia
a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo
obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi
nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami
znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností;
v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.
Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4,
možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť
najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi
vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 vyhlášky pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní
do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych
predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu
obce, prípadne územného plánu zóny.
Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru
a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.
Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia
a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.
Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce
umiestňujú pod povrch zeme.
V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967
Zb. Správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto
ich právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne,
keď žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol voči žalobkyni 1/ a preskúmavacie konanie
zastavil voči žalobkyni 2/.
Z administratívneho správneho spisu vyplýva, že Obec B. ako príslušný stavebný úrad
rozhodnutím zo dňa 10.3.2006 č. 3662/2005 rozhodol o umiestnení stavby „ Zmrzlinový butik
s ubytovaním a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch X., X., X. KN kat. úz. B. pre
navrhovateľku M. Š., bytom B. ul. S. č. 137. Na základe odvolania žalobkyne 1/ žalovaný
správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.7.2006 č. 2006/00698 Kod zmenil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že doplnil jeho výrokovú časť v odseku 1,
ktorým sa určujú podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby určením ďalších
podmienok. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že námietky vznesené žalobkyňou 1/
týkajúce sa odstupov budúcej stavby od jej nehnuteľností a podkladov pre posúdenie
navrhovaného umiestnenia z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky považoval za nedôvodné.
Podľa názoru žalovaného správneho orgánu žalobkyni 2/ podľa § 34 ods. 2 Stavebného
zákona nemôže prislúchať postavenie účastníka územného konania, pretože žalobkyňa 2/,
resp. jej právny zástupca nepredložil v odvolacom konaní taký dôkaz, ktorý by preukazoval
jej vlastnícke prípadne iné práva k drevenej stavbe spočívajúcej na pozemku parc. č. X..
Konštatoval, že po preskúmaní spisu z hľadiska kontroly dodržania procesných postupov vo
vzťahu k účastníkom konania sledovaných v ustanovení § 3 ods. 2 Správneho poriadku
nenašiel také pochybenie v postupe stavebného úradu, ktoré by odôvodňovalo podanému
odvolaniu vyhovieť.
Predpokladom vydania územného rozhodnutia podľa § 39 Stavebného zákona, ktorým
stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia
záujmy spoločnosti v území, je zabezpečenie podkladov podľa § 37. Ak pre územie nebol
spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia
sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa
§ 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo
zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov
a ich námietky. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho
dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám
na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne
podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
V podmienkach na umiestnenie stavby určí požiadavky predovšetkým na ochranu prírody a
krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie a na zabezpečenie súladu
urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím,
najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku
a od susedných stavieb, na výšku stavby, na napojenie na siete technického vybavenia,
napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy
zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.
Povinnosťou stavebného orgánu je v územnom konaní aplikovať ustanovenia právnych
noriem Stavebného zákona (§§ 34 až 39a) upravujúcich postup pre vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby v súčinnosti s ustanoveniami vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
upravujúcimi odstup stavby (§ 6) a podmienky pri umiestnení stavby (§ 4).
Správne orgány oboch stupňov v územnom konaní o umiestnenie stavby v danej veci
správne skúmali podmienky pre umiestnenie navrhovanej stavby stavebníka a v rámci tohto
konania posudzovali námietky žalobkyne 1/ týkajúce sa vplyvu navrhovanej stavby
na jej nehnuteľnosti. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že navrhovaná stavba
nijakým spôsobom nemôže negatívne vplývať na rodinný dom žalobkyne 1/ (č. X.),
ku ktorému preukázala vlastnícke právo, pretože tento je vzdialený od budúcej stavby 20 m
a súčasne nebol preukázaný negatívny vplyv budúcej stavby na pozemky užívané žalobkyňou
1/ parc. č. X. X., o ktorých žalobkyňa 1/ tvrdila, že sú majetkovo nevysporiadané a je ich
oprávnenou držiteľkou a aj vlastníčkou, doklad o vlastníctve k týmto pozemkom však
stavebnému úradu a ani žalovanému správnemu orgánu nepredložila. Spor medzi účastníkmi
sa však predovšetkým dotýka stavby dreveného domu postaveného na pozemku
parc. č. X.. Právny zástupca žalobkýň tvrdil, že vlastníčkou tohto dreveného domu, ktorý nie
je vedený na liste vlastníctva a je bez súpisného čísla, je dcéra žalobkyne 1/ - žalobkyňa 2/ na
základe neformálnej darovacej zmluvy. Správny bol záver žalovaného správneho orgánu, že
žalobkyne 2/ podľa § 34 ods. 2 nemôže prislúchať postavenie účastníka územného konania,
pretože v konaní nepredložila taký dôkaz, ktorý by preukazoval jej vlastnícke alebo iné právo
k drevenému domu, pretože neformálna darovacia zmluva o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti nemôže byť platným dokladom o preukázaní vlastníctva. Správny bol taktiež
záver žalovaného, že námietky žalobkyne 1/ z titulu ochrany jej vlastníckeho alebo iného
práva najmä v súvislosti so zatienením drevenej stavby (zníženie štandardu bývania)
a zatienením pozemku sú právne neodôvodnené, pretože pri posudzovaní zatienenia a v rámci
toho pohody bývania, je potrebné prihliadať len na vplyv budúcej stavby v zmysle § 4
v spojení s § 6 vyhlášky na osvetlenie a oslnenie susedného rodinného domu, ktoré kritéria
stavba dreveného domu nespĺňa, pretože zo skutkových okolností vyplýva že, ide o stavbu
bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľností ako aj nezakreslenej v mapovom
operáte a podľa vyjadrenia obce slúži ako doplnková stavba k rodinnému domu č. X.
(vo vlastníctve žalobkyne 1/), neslúži teda na bývanie a podľa samotného vyjadrenia žalobkýň
ho žalobkyňa 2/ užíva len v čase návštev.
Žalovaný správny orgán taktiež správne skúmal splnenie procesných podmienok
správnym orgánom prvého stupňa vzhľadom na vznesenú námietku žalobkyne 1/
na porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán prvého
stupňa nekonal v súčinnosti so žalobkyňou 1/ a nepoučil ju o jej procesných právach, pretože
stavebný úrad už v oznámení o začatí územného konania poučil účastníkov a teda
aj žalobkyňu 1/ o ich procesných právach a to nahliadať do spisu, vznášať námietky
a pripomienky, o práve nechať sa v konaní zastupovať, ďalej jej bol oznámený termín
miestneho šetrenia, na ktorom sa aj zúčastnila, kde mala právo vzniesť svoje námietky
a ako so zápisnice vyplýva právo vyjadrenia sa aj využila. Správny bol taktiež názor
žalovaného, že so zákona nevyplýva povinnosť správnych orgánov poučovať osoby takým
spôsobom, ktorý by mal charakter právneho poradenstva, ktorý postup by bol v rozpore s § 3
ods. 1 Správneho poriadku ustanovujúci zásadu nestrannosti.
Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu voči žalobkyne 1/ zamietol
z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým v podstate potvrdil rozhodnutie
stavebného úradu Obec B., je skutkovo a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom.
Súd prvého stupňa správne a v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil
konanie voči žalobkyne 2/, pretože zo skutkových zistení vyplýva, že žalobkyňa 2/ nesplnila
hmotnoprávne podmienky účastníčky správneho konania podľa § 34 ods. 2 Stavebného
zákona, keďže žalovanému správnemu orgánu nepredložila žiaden dôkaz, ktorým
by preukazovala vlastnícke alebo iné právo k predmetnej nehnuteľnosti (drevenému domu)
a preto rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu nemohli byť dotknuté
jej práva a oprávnené záujmy.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 219 potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p
v spojení s § 246c a s § 250k ods. 1, žalobkyniam nepriznal náhradu trov tohto konania
pre ich neúspech v tomto konaní.
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu