Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2fc/374226.a2c1d1.pdf
PDF · 106.89 KB
No categories available
1Sžo/37/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 37/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci žalobkyne: Z. I., bytom Š., V., zastúpená advokátkou JUDr. I. O., Advokátska kancelária
L., M., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v N., Š., N., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného dňa 1. augusta 2007 č. 2007/00292-Ga, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 28 S 46/2007-48 zo dňa 20. novembra
2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 28S 46/2007-48 zo dňa 20. novembra 2007 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal.
2
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho zistil, že žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu Obvodného pozemkového úradu L. č. r. 43/2007, P 2007/00202 zo dňa 5. júna 2007,
ktorým pozemkový úrad vyhovel protestu prokurátora zo dňa 4.5.2007
pod zn. Pd 32/2007-7 a podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zrušil svoje rozhodnutie č. 103/2006
zo dňa 22.8.2006 vo veci priznania náhrady oprávnenej osobe Z. I. - žalobkyne podľa zákona
č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon). Krajský súd sa stotožnil so zisteniami
správnych orgánov riadiac sa dôvodmi protestu prokurátora, že nemožno považovať
za správny záver obvodného pozemkového úradu, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam
pôvodného vlastníka V. W., ktorý zomrel dňa 21.12.1944, prešlo na štát podľa nariadenia
SNR č. 104/1945 sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení
neskorších predpisov, pretože uvedené nariadenie nadobudlo platnosť dňa 1. marca 1945.
Poukázal na to, že i keď proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie alebo Sboru povereníkov,
ktorý rozhodoval o vyňatí poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti
z konfiškácie (nariadenie č. 26/1948 Sb. n. SNR) sťažnosť na Najvyšší správny súd nebola
prípustná, konfiškácia nastala ex lege až po splnení zákonných podmienok, medzi ktoré
patrilo právoplatné rozhodnutie o tom, či fyzická osoba sa považuje za osobu nemeckej
či maďarskej národnosti, alebo či je vyňatá z konfiškácie. Konštatoval, že správny orgán
náležitým a preukázateľným spôsobom nezisťoval, kto bol vlastníkom ku dňu 1.3.1945,
keď mali nehnuteľnosti prejsť do vlastníctva štátu, z ktorých dôvodov právny názor
obvodného pozemkového úradu prezentovaný v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 22.8.2006
bol v rozpore so zákonom, ako aj, že pozemkový úrad k tomuto svojmu rozhodnutiu
neskúmal existenciu konfiškačného rozhodnutia, čím porušil aj ustanovenie § 3 ods. 1,
písm. o/ reštitučného zákona, keďže nezistil spôsob prechodu nehnuteľností na štát,
v dôsledku čoho zrejme nesprávne ustálil reštitučný titul. Podľa názoru krajského súdu
žalovaný ani obvodný pozemkový úrad nepochybili, keď rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v L. zo dňa 22.8.2006 č. r. 103/2006, P 2006/00477 na základe protestu
prokurátora zrušili. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.
3
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Žalobkyni pre jej neúspech v konaní nepriznal náhradu trov tohto konania.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nezistil dostatočne skutkový stav, resp.
nevyvodil správne závery zo zisteného skutkového stavu. Nesúhlasila s názorom súdu prvého
stupňa, že obvodný pozemkový úrad nepostupoval správne, keď ju uznal za oprávnenú osobu
podľa § 3 ods. 1, písm. o/ reštitučného zákona, ako aj, že nedostatočne preukázala správnemu
orgánu a ani súdu podmienky prechodu majetku neb. V. W. na štát. Uviedla, že Obvodný
pozemkový úrad v L. postupoval správne, pokiaľ ju uznal za oprávnenú osobu v zmysle § 3
ods. 1 a nie je pravdou, že by nepreukázala v koho vlastníctve bol majetok neb. V. W. ku dňu
1.3.1945, pretože správnemu orgánu predložila vlastnícke listiny preukazujúce vlastníctvo
pôvodného vlastníka žiadaných nehnuteľností ako aj prechod vlastníctva. Poukázala na to, že
majetok V. W. nebol skonfiškovaný, pretože neexistuje konfiškačné rozhodnutie, a ani
nemohol byť, keďže zomrel pred dňom 1.3.1945 a súčasne, že z predložených listín vyplýva,
že jeho majetok prešiel na štát na základe pozemkovej reformy v roku 1949 a následne bol
rozdelený na základe prídelových listín. Oprávnenosť osoby odvodzovala titulom zákonného
dediča po neb. V. W., keďže bola jeho dcérou, ktorú skutočnosť deklarovala právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v L. a rodným listom.
Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť a tým aj rozhodnutia správnych orgánov, čo by prispelo
k objektívnemu zisteniu skutočného stavu veci v rámci pokračovania v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 69 ods. 1 až 4 Správneho poriadku ak sa protest prokurátora podal
na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti
ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
4
Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu
so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní
na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide
o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.
Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať
rozklad).
Správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali v intenciách citovanej
právnej normy, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci
zistili skutočný stav, a preto ich právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých
dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa podľa
Predmetom preskúmavacieho konania bolo posúdenie otázky, či boli splnené zákonné
podmienky pre zrušenie svojho pôvodného rozhodnutia správnym orgánom na základe
protestu prokurátora.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že Okresná prokuratúra
L. dňa 4.5.2007 pod č. Pd 32/2007-7 podala na Obvodný pozemkový úrad v L. proti jeho
rozhodnutiu č. r. 103/2006, P 2006/00477 zo dňa 22.8.2006 protest prokurátora podľa § 22
ods. 1 Zákona o prokuratúre, ktorým navrhovala napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zrušiť, a to v lehote 30 dní, v prípade, že sa protestu nevyhovie predložiť ho v tejto lehote
nadriadenému orgánu, ktorý o ňom rozhodne a o spôsobe vybavenia protestu v uloženej
lehote podať správu. Prokurátor v dôvodoch protestu konštatoval, že správny orgán uvedeným
rozhodnutím porušil zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, písm. o/, ods. 2, § 6 ods. 2
reštitučného zákona, v ustanoveniach § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1, § 37 ods. 1, § 46 Správneho
poriadku a § 859 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože pre svoje rozhodnutie si nezadovážil
dostatok skutkových podkladov pre zistenie oprávnenosti osoby a prechodu vlastníctva
žiadaných nehnuteľností na štát. Na základe protestu prokurátora Obvodný pozemkový úrad
v L. rozhodnutím zo dňa 5.6.2007 č. r. 43/2007 P 2007/00202 rozhodnutie zo dňa 22.8.2006
5
č. 103/2006 zrušil riadiac sa dôvodmi protestu. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote
odvolala žalobkyňa, žiadajúc ho zrušiť, s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora
nesúhlasila. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobkyne
zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.
Z dôvodov jeho rozhodnutia vyplýva, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste
prokurátora a aj podľa jeho názoru vo veci nebol zistený skutkový stav náležitým
a preukázateľným spôsobom ako predpoklad zákonného rozhodnutia, čím boli splnené
zákonné podmienky pre zrušenie pôvodného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Protest prokurátora je mimoriadnym opravným prostriedkom v zmysle Správneho
poriadku, účelom ktorého je zaistenie zákonnosti rozhodovania v správnom konaní.
Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že prokurátor podal protest proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.8.2006 v dôsledku porušenia
ustanovení Správneho poriadku, v zmysle ktorých správny orgán nezistil náležite skutočný
stav vo veci majúce za následok porušenie ustanoví reštitučného zákona, keďže
pre nedostatočne zistený skutkový stav vo veci boli jeho právne závery predčasné.
Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní bolo z týchto dôvodov posudzovať
zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a súčasne aj zákonnosť prvostupňového
správneho orgánu, ktorým rozhodoval o proteste prokurátora, na základe skutkových
a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodnutia o proteste. Pokiaľ žalobkyňa
v priebehu tohto konania predkladala správnym orgánom oboch stupňov listinné podklady
preukazujúce dôvodnosť jej reštitučného nároku, na tieto nemohli správne orgány a ani súd
prihliadať, pretože tieto listiny môžu byť podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov
vo veci samej o jej reštitučnom nároku v ďalšom konaní.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci boli splnené podmienky pre vyhovenie
protestu prokurátora a tým pre zrušenie pôvodného rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v L. zo dňa 22.8.2006, pretože doposiaľ nebolo spoľahlivo ustálené, kto bol vlastníkom
a ako sa ním stal ku dňu prechodu vlastníctva na štát, neskúmal existenciu konfiškačného
rozhodnutia, resp. iný spôsob prechodu vlastníctva ( podľa tvrdenia žalobkyne vlastníctvo
žiadaných nehnuteľností prešlo na štát v rozhodnom období na základe pozemkovej reformy
v roku 1949) a nesprávne určil reštitučný titul podľa § 3 reštitučného zákona, a to aj napriek
6
tomu, že na uvedené nedostatky bol upozornený už protestom krajského prokurátora v Nitre
sp. zn. č. Kd 3006/2006 z 27.3.2006, s ktorými sa v podstate stotožnil v rozhodnutí č.
62/2006, P 2006/00477 z 3.5.2006, tieto však neodstránil a opäť rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Nitre
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade
so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 4 O.s.p
v spojení s § 219 potvrdil.
Odvolací súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Žalobkyni nevzniklo právo
na náhradu trov tohto konania v dôsledku jej neúspechu v odvolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu