Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
716/374225.baad29.pdf
PDF · 119.37 KB
No categories available
1Sžo/49/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 49/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci navrhovateľov: 1/ Ing. arch. J. D., bytom D.. V., L., 2/ Ing. arch. R. D., bytom D.. Ľ...
B., L., 3/ K. D., bytom M., L., zastúpení advokátkou JUDr. G. I., Advokátska kancelária B.,
M., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v L., N., L., za účasti Slovenského
pozemkového fondu B., regionálne pracovisko L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 31. augusta 2007 č. L/2007/00308 RE-54, o odvolaní navrhovateľov proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26 Sp 45/2007-27 zo dňa 19. novembra
2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 26Sp 45/2007-27 zo dňa 19. novembra 2007 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu
uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej
veci žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovatelia ako žiadatelia a oprávnené osoby
nespĺňajú podmienky podľa § 1 písm. a/, b/ a § 2 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len reštitučný zákon) a nepriznal im vlastníctvo ani právo na náhradu
k pozemkovým nehnuteľnostiam v kat. úz. L. zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. X.
po ich právnych predchodcoch a pôvodných spoluvlastníkoch J. D. a manželky M. D. rod. K.
na základe zápisu pod B1 a B2 v celosti. Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej
veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav veci
a vyporiadal sa so všetkými námietkami navrhovateľov. Konštatoval, že v konaní bolo
preukázané, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov J. a M. D. sa vzťahovalo len na parc. č. X.
evidovanú pod poradovým č. 1 uvedenej pozemkovoknižnej vložke, ostatné parcely
evidované pod poradovým č. 2-23 boli do tejto vložky zapísané až na základe zápisu
pod bodom B4, na základe ktorého boli podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v L. č.
14.113/47 zo dňa 24.4.1947 vyvlastnené pozemky iných vlastníkov, ako sú osoby právnych
predchodcov žiadateľov. Poukázal na to, že parcela, ktorá by prichádzala do úvahy
ako reštitučný nárok navrhovateľov, bola prinajmenšom od roku 1943 evidovaná
ako stavebný pozemok, čím nie je splnená zákonná podmienka na reštitúciu podľa § 1
písm. a/ a b/ reštitučného zákona. Podľa názoru krajského súdu súčasne bolo nesporne
preukázané, že vyvlastňovanie sa vykonalo dňa 24.4.1947, pričom zápisu
v pozemkovoknižnej vložke predchádzal ešte zápis pod B3 zo dňa 5.12.1946 o zahájení
vyvlastňovacieho pokračovania. Konštatoval, že je teda nesporné, že všetky nehnuteľnosti
uvedené v pozemkovoknižnej vložke prešli do vlastníctva štátu pred dňom 25.2.1948, teda
v období, na ktoré sa reštitučný zákon nevzťahuje, čím nebola splnená ani podmienka podľa
§ 2. Súčasne konštatoval, že nezistil v zmysle opravného prostriedku také zásadné porušenia
procesných predpisov správnym orgánom, ktoré by mali za následok nezákonnosť
rozhodnutia. Krajský súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2007 v neprítomnosti
účastníkov, pretože dôvody na odročenie pojednávania nepovažoval za relevantné.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože boli v konaní neúspešní.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali navrhovatelia
žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní dňa
19.11.2007 v ich neprítomnosti, napriek tomu, že požiadali o odročenie pojednávania, k čomu
predložili legitímne dôvody. Podľa ich názoru postupom súdu došlo jednoznačne k porušeniu
§ 123 O.s.p., keď im konaním súdu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zistenie skutkového stavu považovali
za nedostatočné pre vydanie rozhodnutia. Poukázali na to, že konaním súdu prvého stupňa
došlo k porušeniu ich základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky
v článku 48 ods. 2, keď súd prvého stupňa im odňal možnosť vyjadriť sa k stanovisku
odporcu a rozhodol tak bez dostatočne zisteného skutkového stavu len na základe odporcom
predložených tvrdení bez rešpektovania ústavného práva na rovnosť účastníkov konania.
Rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa považovali vzhľadom na uvedené skutočnosti
za nezákonné.
Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť.
S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľov nesúhlasil.
Slovenský pozemkový fond sa na odvolanie navrhovateľov vyjadril tak, že navrhoval
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie podané navrhovateľmi
nepovažoval za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Navrhovatelia považovali rozsudok súdu prvého stupňa a postup, ktorý
mu predchádzal za nezákonný predovšetkým z dôvodu, že im ako účastníkom
preskúmavacieho konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať
pred súdom.
Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu námietok navrhovateľov uvedených
v ich odvolaní, teda či súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní odňal navrhovateľom
možnosť konať pred súdom.
Z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané,
že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie vo veci preskúmania opravného prostriedku
navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu na deň 19.11.2007, predvolanie na pojednávanie
bolo právnej zástupkyni navrhovateľov doručené dňa 9.11.2007. Dňa 15.11.2007 bola súdu
prvého stupňa doručená žiadosť právnej zástupkyni navrhovateľov o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre časovú tieseň sa nemôže
na uvedené pojednávanie dostatočne pripraviť, pretože na deň 14.11.2007 má už predvolania
na dve pojednávania na Krajskom súde Bratislava, ktoré si taktiež vyžadujú čas na prípravu.
Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nariadi pojednávanie je postupovať v súlade
s ustanoveniami podľa § 246c ods. 1 v spojení s §§ 115-119 O.s.p.
Odvolací súd v danej veci nezistil procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorým
by navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom, keďže zo spisového materiálu súdu
prvého stupňa vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil právnej zástupkyni v súlade
s § 115 ods. 2 O.s.p. 10 dní pred pojednávaním, teda právna zástupkyňa mala dostatok času
na prípravu na pojednávanie a skutočnosť, že pred doručením predvolania na pojednávanie
v danej veci jej boli doručené predvolania na dve ďalšie pojednávania na Krajskom súdu
v Bratislave na deň 14.11.2007, nemôže byť dôležitým dôvodom, pre ktorý by súd prvého
stupňa mohol podľa § 119 ods. 1 O.s.p. odročiť pojednávanie, s prihliadnutím, že tieto dve
ďalšie pojednávania sa ani nekonali v deň pojednávania v preskúmavanej veci t. j.
19.11.2007.
Postup súdu prvého stupňa v danej veci nie je možné považovať za taký postup,
ktorým by navrhovateľom ako účastníkom preskúmavacieho konania odňal právo konať
pred súdom garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa článku 48 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Ústava Slovenskej republiky v citovanom článku zaručuje základné právo, v zmysle
ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Nevyužitie uvedeného ústavou garantovaného práva účastníkom v súdnom konaní,
vzhľadom na prekážky na jeho strane, nie je možné považovať za odňatie práva konať
pred súdom.
Z postupu súdu prvého stupňa v danom preskúmavacom konaní vyplýva, že v tomto
konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku podľa § 250g
ods. 2 O.s.p., keď nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré účastníkov riadne predvolal, pretože
navrhovatelia boli zastúpení advokátom predvolanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 49 ods. 1 doručil len ich zástupcovi, účastníci mali právo nie povinnosť
sa na pojednávanie dostaviť. Nevyužitím tohto práva sa účastníci sami zbavili možnosti
vyjadriť sa k veci a teda aj k stanovisku odporcu vo veci a k návrhom na dôkazy, pričom toto
právo nevyužili ani v rámci podaného odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva
do pozornosti, že na súde prvého stupňa sa nevykonali žiadne dôkazy a navrhovatelia
námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu a jeho postupu uviedli v opravnom prostriedku,
v ktorom nenavrhovali vykonať žiadne nové dôkazy.
Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v odvolaní namietali, že v dôsledku vyššie
uvedeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, vo veci samej nebol dostatočne
zistený skutkový stav, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v merite veci.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať
opravný prostriedok na súde.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného
zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených
v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe
(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5
ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali
charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli
vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný
stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli
splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovatelia,
ako oprávnené osoby si dňa 31.12.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade v L. v zmysle
reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom vedeným
kat. úz. L., ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom J. D. a M., rod. K..
Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím zo dňa 12.6.2006 č. LC/2006/00440 RE-54
navrhovateľom priznal podľa § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 reštitučného zákona právo
na náhradu k žiadaným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania Slovenského pozemkového
fondu bolo uvedené rozhodnutie pozemkového úradu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 30/2006-32 zo dňa
16. marca 2007. Správny orgán v intenciách názoru krajského súdu doplnil dokazovanie
a vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím.
Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. X. kat. úz. L. vyplýva, že v prospech právnych
predchodcov navrhovateľov bolo zapísané len vlastníctvo k parc. č. X. (časť
A pozemkovoknižnej vložky por. č. 1), ostatné pozemky uvedené v časti A pod por. č. 2
až 23 boli do tejto pozemkovoknižnej vložky pripísané z iných pozemkovoknižných vložiek
tak, ako to vyplýva zo zápisu v časti B pod por. č. 4, z odpisujúcich pozemkovoknižných
vložiek vyplýva, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam svedčalo iným osobám ako boli
právni predchodcovia navrhovateľov, a vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bolo podľa
zápisu B 5 zapísané v prospech československého štátu. Pozemok parc. č. X., charakterom
podľa zápisu v pozemkovej knihe – stavebný pozemok, bol vyvlastnený výmerom ONV
zo dňa 24.4.1947 č. 14.113/47.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán
v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil
skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadané
pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak pozemok
parc. č. X. v rozhodnej dobe neprešiel do vlastníctva štátu a nemal charakter
poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy a k ostatným žiadaným nehnuteľnostiam vlastníctvo
právnych predchodcov navrhovateľov nebolo preukázané.
Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa bol správny,
že navrhovatelia v danej veci nepreukázali splnenie zákonných podmienok podľa § 1 písm. a/,
b/ reštitučného zákona a podľa § 2 ods. 1.
Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že splnili zákonné podmienky v zmysle
ustanovení reštitučného zákona, bolo ich povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku
predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti ich tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo
za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.
Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný
stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľmi v žiadosti
o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne
z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán konal v súčinnosti
s navrhovateľmi a ich právnou zástupkyňou.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Banskej
Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci
skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c a s § 219
potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle
§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože navrhovateľom
nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku ich neúspechu v odvolacom
konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 16. septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu