Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/49/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej

veci navrhovateľov: 1/ Ing. arch. J. D., bytom D.. V., L., 2/ Ing. arch. R. D., bytom D.. Ľ...

B., L., 3/ K. D., bytom M., L., zastúpení advokátkou JUDr. G. I., Advokátska kancelária B.,

M., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v L., N., L., za účasti Slovenského

pozemkového fondu B., regionálne pracovisko L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu zo dňa 31. augusta 2007 č. L/2007/00308 RE-54, o odvolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -27 zo dňa 19. novembra

2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -27 zo dňa 19. novembra 2007 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu

uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej

veci žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovatelia ako žiadatelia a oprávnené osoby

nespĺňajú podmienky podľa , a ,

o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len reštitučný zákon) a nepriznal im vlastníctvo ani právo na náhradu

k pozemkovým nehnuteľnostiam v kat. úz. L. zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. X.

po ich právnych predchodcoch a pôvodných spoluvlastníkoch J. D. a manželky M. D. rod. K.

na základe zápisu pod B1 a B2 v celosti. Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej

veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav veci

a vyporiadal sa so všetkými námietkami navrhovateľov. Konštatoval, že v konaní bolo

preukázané, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov J. a M. D. sa vzťahovalo len na parc. č. X.

evidovanú pod poradovým č. 1 uvedenej pozemkovoknižnej vložke, ostatné parcely

evidované pod poradovým č. 2-23 boli do tejto vložky zapísané až na základe zápisu

pod bodom B4, na základe ktorého boli podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v L. č.

14.113/47 zo dňa 24.4.1947 vyvlastnené pozemky iných vlastníkov, ako sú osoby právnych

predchodcov žiadateľov. Poukázal na to, že parcela, ktorá by prichádzala do úvahy

ako reštitučný nárok navrhovateľov, bola prinajmenšom od roku 1943 evidovaná

ako stavebný pozemok, čím nie je splnená zákonná podmienka na reštitúciu podľa § 1

písm. a/ a b/ reštitučného zákona. Podľa názoru krajského súdu súčasne bolo nesporne

preukázané, že vyvlastňovanie sa vykonalo dňa 24.4.1947, pričom zápisu

v pozemkovoknižnej vložke predchádzal ešte zápis pod B3 zo dňa 5.12.1946 o zahájení

vyvlastňovacieho pokračovania. Konštatoval, že je teda nesporné, že všetky nehnuteľnosti

uvedené v pozemkovoknižnej vložke prešli do vlastníctva štátu pred dňom 25.2.1948, teda

v období, na ktoré sa reštitučný zákon nevzťahuje, čím nebola splnená ani podmienka podľa

§ 2. Súčasne konštatoval, že nezistil v zmysle opravného prostriedku také zásadné porušenia

procesných predpisov správnym orgánom, ktoré by mali za následok nezákonnosť

rozhodnutia. Krajský súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.11.2007 v neprítomnosti

účastníkov, pretože dôvody na odročenie pojednávania nepovažoval za relevantné.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa .

Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože boli v konaní neúspešní.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali navrhovatelia

žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní dňa

19.11.2007 v ich neprítomnosti, napriek tomu, že požiadali o odročenie pojednávania, k čomu

predložili legitímne dôvody. Podľa ich názoru postupom súdu došlo jednoznačne k porušeniu

, keď im konaním súdu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zistenie skutkového stavu považovali

za nedostatočné pre vydanie rozhodnutia. Poukázali na to, že konaním súdu prvého stupňa

došlo k porušeniu ich základného práva garantovaného

v článku 48 ods. 2, keď súd prvého stupňa im odňal možnosť vyjadriť sa k stanovisku

odporcu a rozhodol tak bez dostatočne zisteného skutkového stavu len na základe odporcom

predložených tvrdení bez rešpektovania ústavného práva na rovnosť účastníkov konania.

Rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa považovali vzhľadom na uvedené skutočnosti

za nezákonné.

Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť.

S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľov nesúhlasil.

Slovenský pozemkový fond sa na odvolanie navrhovateľov vyjadril tak, že navrhoval

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie podané navrhovateľmi

nepovažoval za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Navrhovatelia považovali rozsudok súdu prvého stupňa a postup, ktorý

mu predchádzal za nezákonný predovšetkým z dôvodu, že im ako účastníkom

preskúmavacieho konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 246c ods. 1

v spojení s preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu námietok navrhovateľov uvedených

v ich odvolaní, teda či súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní odňal navrhovateľom

možnosť konať pred súdom.

Z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané,

že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie vo veci preskúmania opravného prostriedku

navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu na deň 19.11.2007, predvolanie na pojednávanie

bolo právnej zástupkyni navrhovateľov doručené dňa 9.11.2007. Dňa 15.11.2007 bola súdu

prvého stupňa doručená žiadosť právnej zástupkyni navrhovateľov o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že pre časovú tieseň sa nemôže

na uvedené pojednávanie dostatočne pripraviť, pretože na deň 14.11.2007 má už predvolania

na dve pojednávania na Krajskom súde Bratislava, ktoré si taktiež vyžadujú čas na prípravu.

Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti

, pokiaľ nariadi pojednávanie je postupovať v súlade

s ustanoveniami podľa v spojení s §-119

Odvolací súd v danej veci nezistil procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorým

by navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom, keďže zo spisového materiálu súdu

prvého stupňa vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil právnej zástupkyni v súlade

s 10 dní pred pojednávaním, teda právna zástupkyňa mala dostatok času

na prípravu na pojednávanie a skutočnosť, že pred doručením predvolania na pojednávanie

v danej veci jej boli doručené predvolania na dve ďalšie pojednávania na Krajskom súdu

v Bratislave na deň 14.11.2007, nemôže byť dôležitým dôvodom, pre ktorý by súd prvého

stupňa mohol podľa odročiť pojednávanie, s prihliadnutím, že tieto dve

ďalšie pojednávania sa ani nekonali v deň pojednávania v preskúmavanej veci t. j.

19.11.2007.

Postup súdu prvého stupňa v danej veci nie je možné považovať za taký postup,

ktorým by navrhovateľom ako účastníkom preskúmavacieho konania odňal právo konať

pred súdom garantované v článku 48 ods. 2 .

Podľa článku 48 ods. 1, 2 nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

v citovanom článku zaručuje základné právo, v zmysle

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Nevyužitie uvedeného garantovaného práva účastníkom v súdnom konaní,

vzhľadom na prekážky na jeho strane, nie je možné považovať za odňatie práva konať

pred súdom.

Z postupu súdu prvého stupňa v danom preskúmavacom konaní vyplýva, že v tomto

konaní postupoval v súlade s ustanoveniami podľa

ods. 2 , keď nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré účastníkov riadne predvolal, pretože

navrhovatelia boli zastúpení advokátom predvolanie v zmysle v spojení

s § 49 ods. 1 doručil len ich zástupcovi, účastníci mali právo nie povinnosť

sa na pojednávanie dostaviť. Nevyužitím tohto práva sa účastníci sami zbavili možnosti

vyjadriť sa k veci a teda aj k stanovisku odporcu vo veci a k návrhom na dôkazy, pričom toto

právo nevyužili ani v rámci podaného odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd dáva

do pozornosti, že na súde prvého stupňa sa nevykonali žiadne dôkazy a navrhovatelia

námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu a jeho postupu uviedli v opravnom prostriedku,

v ktorom nenavrhovali vykonať žiadne nové dôkazy.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v odvolaní namietali, že v dôsledku vyššie

uvedeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, vo veci samej nebol dostatočne

zistený skutkový stav, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v merite veci.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného

zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených

v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe

(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností

taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie

vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5

ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali

charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli

vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný

stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli

splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovatelia,

ako oprávnené osoby si dňa 31.12.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade v L. v zmysle

reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom vedeným

kat. úz. L., ktoré boli odňaté pôvodným vlastníkom J. D. a M., rod. K..

Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím zo dňa 12.6.2006 č. LC/2006/00440 RE-54

navrhovateľom priznal podľa § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 reštitučného zákona právo

na náhradu k žiadaným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania Slovenského pozemkového

fondu bolo uvedené rozhodnutie pozemkového úradu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -32 zo dňa

16. marca 2007. Správny orgán v intenciách názoru krajského súdu doplnil dokazovanie

a vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím.

Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. X. kat. úz. L. vyplýva, že v prospech právnych

predchodcov navrhovateľov bolo zapísané len vlastníctvo k parc. č. X. (časť

A pozemkovoknižnej vložky por. č. 1), ostatné pozemky uvedené v časti A pod por. č. 2

až 23 boli do tejto pozemkovoknižnej vložky pripísané z iných pozemkovoknižných vložiek

tak, ako to vyplýva zo zápisu v časti B pod por. č. 4, z odpisujúcich pozemkovoknižných

vložiek vyplýva, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam svedčalo iným osobám ako boli

právni predchodcovia navrhovateľov, a vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bolo podľa

zápisu B 5 zapísané v prospech československého štátu. Pozemok parc. č. X., charakterom

podľa zápisu v pozemkovej knihe – stavebný pozemok, bol vyvlastnený výmerom ONV

zo dňa 24.4.1947 č. 14.113/47.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadané

pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, avšak pozemok

parc. č. X. v rozhodnej dobe neprešiel do vlastníctva štátu a nemal charakter

poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy a k ostatným žiadaným nehnuteľnostiam vlastníctvo

právnych predchodcov navrhovateľov nebolo preukázané.

Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa bol správny,

že navrhovatelia v danej veci nepreukázali splnenie zákonných podmienok podľa § 1 písm. a/,

b/ reštitučného zákona a podľa § 2 ods. 1.

Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že splnili zákonné podmienky v zmysle

ustanovení reštitučného zákona, bolo ich povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku

predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti ich tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo

za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.

Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný

stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľmi v žiadosti

o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne

z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán konal v súčinnosti

s navrhovateľmi a ich právnou zástupkyňou.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Banskej

Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci

skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu

v napadnutej časti ako vecne správny podľa v spojení s a s

potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože navrhovateľom

nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku ich neúspechu v odvolacom

konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 16. septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu