Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/40/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej

veci navrhovateľov: 1/ A. Č., bytom P., 2/ A. K., bytom B. D., 3/ P. J., bytom B., M., 4/ M..

J., bytom B., P., 5/ Z. J., bytom B., P., zastúpení advokátom JUDr. J. H., Advokátska

kancelária, P., H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v P., M., za účasti

Slovenského pozemkového fondu, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu zo dňa

20.6.2007 č. OPU-640-2007-2352/768-C a č. OPU-640-2007/2363/769-C, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -20 zo dňa 21.

novembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -20 zo dňa 21. novembra 2007 v napadnutej časti, ktorou Krajský súd

v Trenčíne rozhodnutie odporcu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C potvrdil,

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu zo dňa

20.6.2007, č. OPU-640-2007-2352/768-C zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

, a rozhodnutie odporcu zo dňa 20.6.2007

č. OPU-640-2007/2363/769-C potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007-2352/768-C a konania

mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej veci žalovaný správny orgán priznal

navrhovateľom právo na náhradu za parc. č. X., zapísanú vo vl. č. X.

pre kat. úz. P. podľa o navrátenie vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný

zákon). Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej veci nevykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, nezistil skutkový stav veci a nevyporiadal sa so všetkými námietkami

navrhovateľov. Námietku navrhovateľov, že v priebehu konania o reštitúcii došlo k prevodu

pozemku na iné subjekty, hoci pred tým bol pozemok v užívaní družstva a nič nebránilo

navráteniu vlastníctva, považoval za dôvodnú, keďže prevod pozemku nastal za účinnosti

reštitučného zákona. Poukázal na to, že tvrdenie odporcu, že pôvodná vlastníčka J. J. vlastnila

pozemok v celosti, z administratívneho spisu nevyplýva, z ktorých dôvodov správny orgán

mal riešiť len spoluvlastnícky podiel pôvodnej vlastníčky, pretože listina zo dňa 11.8.1948 je

právne irelevantná. Konštatoval, že odporca sa doposiaľ náležite nevyporiadal ani s otázkou

vyplatenia náhrady po vyvlastnení pozemku. Súčasne krajský súd zistil, že

z administratívneho spisu vyplýva, že odporca o parc. č. X. už rozhodol rozhodnutím

č. OPU-387-2006/4653/749-C zo dňa 29.12.2006.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zo dňa

20.6.2007, č. OPU-640-2007-2363/769-C a konania mu predchádzajúceho mal preukázané,

že v danej veci žalovaný správny orgán nenavrátil navrhovateľom vlastníctvo k parc. č. X.

kat. úz. B., pretože náhrada po vyvlastnení bola vyplatená a pozemok slúži účelu

vyvlastnenia, čím neboli splnené zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. l/ a m/

reštitučného zákona. Podľa názoru krajského súdu v danej veci bol dostatočne zistený

skutkový stav a tiež bol prijatý správny právny záver. Konštatoval, že zo zabezpečených

podkladov bolo preukázané, že pozemok bol vyvlastnený za náhradu, ktorá bola pôvodnej

vlastníčke aj vyplatená a nehnuteľnosť slúži účelu vyvlastnenia. Poukázal na to,

že navrhovatelia uvádzali v žiadosti o reštitučný nárok ako reštitučný titul odňatie vlastníctva

podľa § 3 ods. 1 písm. l/ reštitučného zákona a súčasne podľa § 3 ods. 1, písm. m/, ktoré

reštitučné dôvody sa v podstate vylučujú. Podľa názoru krajského súdu tieto ich tvrdenia treba

brať do úvahy pri posudzovaní, či uniesli dôkazné bremeno. Krajský súd dospel k záveru,

že tvrdenia navrhovateľov sú účelové a vlastne nepravdivé, keď raz tvrdia, že náhrada bola

vyplatená a keď by tento reštitučný dôvod neprešiel, tak tvrdia, že náhrada nebola vyplatená.

Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí odporcu.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa

Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili a v druhom

prípade boli v konaní neúspešní.

Proti uvedenému rozsudku a to proti tej časti, ktorou krajský súd potvrdil rozhodnutie

odporcu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C sa v zákonnej lehote odvolali

navrhovatelia žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

v tejto časti zmenil tak, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie. Nesúhlasili s rozhodnutím správneho orgánu ako aj s rozsudkom súdu

prvého stupňa, ktorými im nebol vrátený žiadaný majetok. Uviedli, že podľa ich názoru

splnili zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k časti pozemku pôvodne zapísaného

vo vl. č. X. kat. úz. B. a to parc. č. X., roľa, vo výmere 17134 m2, ktorá nie je zastavaná

a v tej časti, ktorá zastavaná je, mal odporca oprávneným osobám priznať náhradu.

Nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa, že neuniesli dôkazné bremeno vyplatenej náhrady,

pretože podľa ich názoru dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že pôvodnej vlastníčke

náhradu za vyvlastnený pozemok zaplatil. Namietali nesprávny výklad súdom prvého stupňa

ich písomného uplatnenia reštitučného nároku, pretože ako reštitučný titul jednoznačne

uviedli odňatie pozemkov vyvlastnením bez náhrady a tvrdenými skutočnosťami, že časti

pozemkov nikdy neslúžili účelu vyvlastnenia, chceli len zdôrazniť, že ani zastavanie iných

častí pozemku nebráni fyzickému vydaniu nezastavaných častí. Namietali nesprávne zistený

skutkový stav žalovaným správnym orgánom a nesprávne právne posúdenie veci.

Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť.

S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľov nesúhlasil.

Zúčastnená osoba sa na odvolanie navrhovateľov nevyjadrila, odvolací návrh

nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý

bola vyvlastnená.

Podľa § 3 ods. 1, písm. m/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného

zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených

v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe

(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností

taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie

vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5

ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter

pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa

zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom

znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný

stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli

splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovatelia,

resp. ich právny predchodca, ako oprávnené osoby si samostatnými žiadosťami dňa

25.8.2004 a 22.12.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade v P. v zmysle reštitučného zákona

nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedeného kat. úz. P., parc. č. X., X., X., X., X.

a kat. úz. B. parc. č. X. z dôvodu, že pozemky boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady

pôvodnej vlastníčke A. J., ich právnej predchodkyni. Obvodný pozemkový úrad v P.

rozhodnutím zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C rozhodol tak, že navrhovatelia

nesplnili podmienky ustanovené v § 3 ods. 1, písm. l/ a m/ reštitučného zákona na navrátenie

vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok kat. úz. B. zapísaný vo vl. č. X.

parc. č. X., roľa, vo výmere 17134 m2, lebo sa preukázalo, že náhrada za vyvlastnený

pozemok bola pôvodnej vlastníčke vyplatená a pozemok slúži účelu, na ktorý bol

vyvlastnený. Predmetný pozemok bol vyvlastnený rozhodnutím MsNV v Prievidzi č.

-817 zo dňa 14.10.1978 na účel komplexnej bytovej výstavby, sídlisko Zapotôčky

v Prievidzi za náhradu. Navrhovatelia predložili četné prehlásenia na preukázanie skutočnosti,

že pôvodnej vlastníčke A. J. nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti. V

Štátnom archíve v Bojniciach ani na Mestskom úrade v Prievidzi listiny preukazujúce

vyplatenie alebo nevyplatenie náhrady na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia

sa nezachovali. Správnemu orgánu v preskúmavacom konaní odoslal Okresný súd v Prievidzi

súbor listín z archívu bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi, okrem ďalších, rozhodnutie

Nšn 302/79-11 zo dňa 28.4.1979, ktorým Štátne notárstvo v Prievidzi prijíma do úschovy

sumu 4.148,90.-Kčs, ako sumu, ktorá mala byť vyplatená neznámym vlastníkom, resp.

osobám zdržujúcim sa na neznámom mieste, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastnené

rozhodnutím č. -817 zo dňa 14.10.1978 a sprievodný list Okresného investorského

útvaru ONV v Prievidzi č. OIÚ-223/3-79 zo dňa 9.3.1979, adresovaný Štátnemu notárstvu

v Prievidzi, v ktorom sa konštatuje, že ostatným vlastníkom podľa vyvlastňovacieho

rozhodnutia (t. J. vlastníkom známym, so známym pobytom)„ bola náhrada nami

realizovaná“.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadaný

pozemok v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, pozemok v rozhodnej dobe

prešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v dôsledku právneho dôvodu

ustanoveného v § 3 ods. 1. Z predložených listinných podkladov vyplýva, že boli vyvlastnené

rozhodnutím MsNV v Prievidzi za náhradu, teda pozemok v rozhodnej dobe do vlastníctva

štátu alebo inej právnickej osoby prešiel v dôsledku právneho dôvodu ustanoveného v § 3

ods. 1, písm. l/. Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že si uplatnili nárok podľa § 3 ods. 1,

písm. m/ reštitučného zákona, bolo ich povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku

predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti ich tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo

za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.

Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný

stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľmi v žiadosti

o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Pokiaľ

navrhovatelia na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že nehnuteľnosti boli ich právnej

predchodkyni vyvlastnené bez vyplatenia náhrady, predložili čestné vyhlásenie, listinnými

dôkazmi zadováženými správnym orgánom bola preukázaná nepravdivosť čestného

prehlásenia, z ktorých dôvodov správny orgán postupoval správne, pokiaľ na takýto dôkaz

neprihliadol.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne

rozsudkom v časti napadnutej odvolaním rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol

vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského

súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa v spojení s

a s § 219 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože navrhovateľom

nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku ich neúspechu v odvolacom

konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu