Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5dc/374224.119aae.pdf
PDF · 116.08 KB
No categories available
1Sžo/40/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 40/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej
veci navrhovateľov: 1/ A. Č., bytom P., 2/ A. K., bytom B. D., 3/ P. J., bytom B., M., 4/ M..
J., bytom B., P., 5/ Z. J., bytom B., P., zastúpení advokátom JUDr. J. H., Advokátska
kancelária, P., H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v P., M., za účasti
Slovenského pozemkového fondu, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu zo dňa
20.6.2007 č. OPU-640-2007-2352/768-C a č. OPU-640-2007/2363/769-C, o odvolaní
navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp 32 /2007-20 zo dňa 21.
novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11Sp 32/2007-20 zo dňa 21. novembra 2007 v napadnutej časti, ktorou Krajský súd
v Trenčíne rozhodnutie odporcu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C potvrdil,
p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu zo dňa
20.6.2007, č. OPU-640-2007-2352/768-C zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
§ 250j ods. 2, písm. c/ O.s.p. a rozhodnutie odporcu zo dňa 20.6.2007
č. OPU-640-2007/2363/769-C potvrdil. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007-2352/768-C a konania
mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej veci žalovaný správny orgán priznal
navrhovateľom právo na náhradu za parc. č. X., zapísanú vo vl. č. X.
pre kat. úz. P. podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný
zákon). Podľa názoru krajského súdu správny orgán v danej veci nevykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, nezistil skutkový stav veci a nevyporiadal sa so všetkými námietkami
navrhovateľov. Námietku navrhovateľov, že v priebehu konania o reštitúcii došlo k prevodu
pozemku na iné subjekty, hoci pred tým bol pozemok v užívaní družstva a nič nebránilo
navráteniu vlastníctva, považoval za dôvodnú, keďže prevod pozemku nastal za účinnosti
reštitučného zákona. Poukázal na to, že tvrdenie odporcu, že pôvodná vlastníčka J. J. vlastnila
pozemok v celosti, z administratívneho spisu nevyplýva, z ktorých dôvodov správny orgán
mal riešiť len spoluvlastnícky podiel pôvodnej vlastníčky, pretože listina zo dňa 11.8.1948 je
právne irelevantná. Konštatoval, že odporca sa doposiaľ náležite nevyporiadal ani s otázkou
vyplatenia náhrady po vyvlastnení pozemku. Súčasne krajský súd zistil, že
z administratívneho spisu vyplýva, že odporca o parc. č. X. už rozhodol rozhodnutím
č. OPU-387-2006/4653/749-C zo dňa 29.12.2006.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zo dňa
20.6.2007, č. OPU-640-2007-2363/769-C a konania mu predchádzajúceho mal preukázané,
že v danej veci žalovaný správny orgán nenavrátil navrhovateľom vlastníctvo k parc. č. X.
kat. úz. B., pretože náhrada po vyvlastnení bola vyplatená a pozemok slúži účelu
vyvlastnenia, čím neboli splnené zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. l/ a m/
reštitučného zákona. Podľa názoru krajského súdu v danej veci bol dostatočne zistený
skutkový stav a tiež bol prijatý správny právny záver. Konštatoval, že zo zabezpečených
podkladov bolo preukázané, že pozemok bol vyvlastnený za náhradu, ktorá bola pôvodnej
vlastníčke aj vyplatená a nehnuteľnosť slúži účelu vyvlastnenia. Poukázal na to,
že navrhovatelia uvádzali v žiadosti o reštitučný nárok ako reštitučný titul odňatie vlastníctva
podľa § 3 ods. 1 písm. l/ reštitučného zákona a súčasne podľa § 3 ods. 1, písm. m/, ktoré
reštitučné dôvody sa v podstate vylučujú. Podľa názoru krajského súdu tieto ich tvrdenia treba
brať do úvahy pri posudzovaní, či uniesli dôkazné bremeno. Krajský súd dospel k záveru,
že tvrdenia navrhovateľov sú účelové a vlastne nepravdivé, keď raz tvrdia, že náhrada bola
vyplatená a keď by tento reštitučný dôvod neprešiel, tak tvrdia, že náhrada nebola vyplatená.
Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí odporcu.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili a v druhom
prípade boli v konaní neúspešní.
Proti uvedenému rozsudku a to proti tej časti, ktorou krajský súd potvrdil rozhodnutie
odporcu zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C sa v zákonnej lehote odvolali
navrhovatelia žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
v tejto časti zmenil tak, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie. Nesúhlasili s rozhodnutím správneho orgánu ako aj s rozsudkom súdu
prvého stupňa, ktorými im nebol vrátený žiadaný majetok. Uviedli, že podľa ich názoru
splnili zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k časti pozemku pôvodne zapísaného
vo vl. č. X. kat. úz. B. a to parc. č. X., roľa, vo výmere 17134 m2, ktorá nie je zastavaná
a v tej časti, ktorá zastavaná je, mal odporca oprávneným osobám priznať náhradu.
Nesúhlasili s názorom súdu prvého stupňa, že neuniesli dôkazné bremeno vyplatenej náhrady,
pretože podľa ich názoru dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že pôvodnej vlastníčke
náhradu za vyvlastnený pozemok zaplatil. Namietali nesprávny výklad súdom prvého stupňa
ich písomného uplatnenia reštitučného nároku, pretože ako reštitučný titul jednoznačne
uviedli odňatie pozemkov vyvlastnením bez náhrady a tvrdenými skutočnosťami, že časti
pozemkov nikdy neslúžili účelu vyvlastnenia, chceli len zdôrazniť, že ani zastavanie iných
častí pozemku nebráni fyzickému vydaniu nezastavaných častí. Namietali nesprávne zistený
skutkový stav žalovaným správnym orgánom a nesprávne právne posúdenie veci.
Odporca navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť.
S dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľov nesúhlasil.
Zúčastnená osoba sa na odvolanie navrhovateľov nevyjadrila, odvolací návrh
nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c O.s.p. v spojení
s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať
opravný prostriedok na súde.
Podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý
bola vyvlastnená.
Podľa § 3 ods. 1, písm. m/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného
zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených
v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe
(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5
ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter
pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa
zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný
stav, a preto jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli
splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že navrhovatelia,
resp. ich právny predchodca, ako oprávnené osoby si samostatnými žiadosťami dňa
25.8.2004 a 22.12.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade v P. v zmysle reštitučného zákona
nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedeného kat. úz. P., parc. č. X., X., X., X., X.
a kat. úz. B. parc. č. X. z dôvodu, že pozemky boli vyvlastnené bez vyplatenia náhrady
pôvodnej vlastníčke A. J., ich právnej predchodkyni. Obvodný pozemkový úrad v P.
rozhodnutím zo dňa 20.6.2007 č. OPU-640-2007/2363/769-C rozhodol tak, že navrhovatelia
nesplnili podmienky ustanovené v § 3 ods. 1, písm. l/ a m/ reštitučného zákona na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemok kat. úz. B. zapísaný vo vl. č. X.
parc. č. X., roľa, vo výmere 17134 m2, lebo sa preukázalo, že náhrada za vyvlastnený
pozemok bola pôvodnej vlastníčke vyplatená a pozemok slúži účelu, na ktorý bol
vyvlastnený. Predmetný pozemok bol vyvlastnený rozhodnutím MsNV v Prievidzi č.
2774/1978-817 zo dňa 14.10.1978 na účel komplexnej bytovej výstavby, sídlisko Zapotôčky
v Prievidzi za náhradu. Navrhovatelia predložili četné prehlásenia na preukázanie skutočnosti,
že pôvodnej vlastníčke A. J. nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti. V
Štátnom archíve v Bojniciach ani na Mestskom úrade v Prievidzi listiny preukazujúce
vyplatenie alebo nevyplatenie náhrady na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia
sa nezachovali. Správnemu orgánu v preskúmavacom konaní odoslal Okresný súd v Prievidzi
súbor listín z archívu bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi, okrem ďalších, rozhodnutie
Nšn 302/79-11 zo dňa 28.4.1979, ktorým Štátne notárstvo v Prievidzi prijíma do úschovy
sumu 4.148,90.-Kčs, ako sumu, ktorá mala byť vyplatená neznámym vlastníkom, resp.
osobám zdržujúcim sa na neznámom mieste, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastnené
rozhodnutím č. 2774/1978-817 zo dňa 14.10.1978 a sprievodný list Okresného investorského
útvaru ONV v Prievidzi č. OIÚ-223/3-79 zo dňa 9.3.1979, adresovaný Štátnemu notárstvu
v Prievidzi, v ktorom sa konštatuje, že ostatným vlastníkom podľa vyvlastňovacieho
rozhodnutia (t. J. vlastníkom známym, so známym pobytom)„ bola náhrada nami
realizovaná“.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán
v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil
skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia si uplatnili reštitučný nárok na žiadaný
pozemok v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, pozemok v rozhodnej dobe
prešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v dôsledku právneho dôvodu
ustanoveného v § 3 ods. 1. Z predložených listinných podkladov vyplýva, že boli vyvlastnené
rozhodnutím MsNV v Prievidzi za náhradu, teda pozemok v rozhodnej dobe do vlastníctva
štátu alebo inej právnickej osoby prešiel v dôsledku právneho dôvodu ustanoveného v § 3
ods. 1, písm. l/. Pokiaľ navrhovatelia v konaní tvrdili, že si uplatnili nárok podľa § 3 ods. 1,
písm. m/ reštitučného zákona, bolo ich povinnosťou podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku
predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti ich tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo
za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie.
Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný
stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľmi v žiadosti
o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady k pozemkom sa nepreukázali. Pokiaľ
navrhovatelia na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že nehnuteľnosti boli ich právnej
predchodkyni vyvlastnené bez vyplatenia náhrady, predložili čestné vyhlásenie, listinnými
dôkazmi zadováženými správnym orgánom bola preukázaná nepravdivosť čestného
prehlásenia, z ktorých dôvodov správny orgán postupoval správne, pokiaľ na takýto dôkaz
neprihliadol.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom v časti napadnutej odvolaním rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol
vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského
súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c
a s § 219 potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle
§ 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože navrhovateľom
nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania v dôsledku ich neúspechu v odvolacom
konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu