Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/249/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: A., spol.

s r.o., B., IČO: X. zast. JUDr. J. F., advokátom, Advokátska kancelária M. , proti žalovanému:

JUDr. Š., správca konkurznej podstaty úpadcu D., a.s., M., IČO: X., zast. JUDr. M. P.,

advokátom, Advokátska kancelária, K., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2007 č. k. 14

Cbi 30/2006 – 42, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra

2007 č. k. – 42 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti a to spoluvlastnícky

podiel 982/1000 v kat. úz. K., vedené na LV č. X., ako parc. č. X. – zastavaná plocha a nádvoria

vo výmere 5608 m², stavba – dom súpisné číslo X., nepatria do konkurznej podstaty úpadcu

D., a. s., M., IČO: X.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov

konania.

Vyhovel tým čiastočne žalobe žalobcu, pričom v tej časti, kde žalobca požadoval zaviazať

správcu konkurznej podstaty na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty žalobu zamietol

z dôvodu, že podľa ustanovenia § 27 ods. 12 ZKV, súd na návrh správcu schváli vylúčenie veci

z konkurznej podstaty. Až po právoplatnosti rozsudku, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto

rozsudku nepatria do konkurznej podstaty, správca podá návrh v súlade s ust. § 27 ods. 12 ZKV

o vylúčenie z konkurznej podstaty, o čom súd rozhodne v rámci konkurzného konania osobitným

opatrením.

Pozitívnu časť rozsudku (v ktorej žalobe vyhovel) odôvodnil tým, že vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že v rámci prejudiciálnej otázky nebolo treba skúmať otázku

platnosti právneho úkonu, ohľadne prevodu majetku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a ktorý je

predmetom tejto žaloby na vylúčenie z konkurznej podstaty tak, ako to navrhol žalovaný.

O neplatnosti právneho úkonu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I, č. k. 10C

1144/99, ktorým žaloba bola zamietnutá. V tomto konaní bolo určené, že prevod nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. parc. č. X., kat. úz. K. bol vykonaný v súlade so zákonom, pričom

podľa / nie je zakázané scudzenie veci, na ktorej viazne

záložné právo. Krajský súd v rámci odvolacieho konania posudzoval aj otázku

neplatnosti právneho úkonu v súlade s ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV. Poukázal ďalej na

právoplatný výsledok sporu , ktorým bola popieracia žaloba správcu podstaty

zamietnutá.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vzhľadom na to, že po vynesení

napadnutého rozsudku došlo k zmene správcu konkurznej podstaty v priebehu odvolacieho

konania podal blankytné odvolanie, ktoré doplnil podaním doručeným prvostupňovému súdu

26.11.2007. Procesne k pochybeniu nedošlo, pretože lehotu na odvolanie u nového správcu

možno počítať až od doručenia rozsudku.

Napadnutému rozsudku vytýkal, že ho vyniesla samosudkyňa JUDr. D. B., ktorá je aj

konkurznou sudkyňou v konaní a tento incidenčný spor bol vyvolaný práve týmto

konkurzom. V tom vidí akúsi kolíziu a podľa neho nemala by táto sudkyňa rozhodovať

v obidvoch veciach. Správcovi podstaty môže dávať pokyny.

Nepovažuje za správnu argumentáciu prvostupňového súdu v tom, že ak vychádza

z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. , ktorým bola zamietnutá žaloba I., a.

s., (jedného z konkurzných veriteľov) proti žalovaným D., a.s. a A. spol. s r. o., tak tento je

záväzný len pre účastníkov tohto konania, nie však pre všetkých konkurzných veriteľov úpadcu,

ktorých je celkovo 190 – vo vzťahu k ostatným konkurzným veriteľom žiadne rozhodnutie súdu

vydané nebolo, pričom pojatie veci do súpisu konkurznej podstaty sa týka všetkých veriteľov, nie

len oddeleného veriteľa I., a.s. Okresný súd v Košiciach I v konaní sa zaoberal

jedine namietaným dôvodom neplatnosti ale nevyporiadal so všetkými prípadnými dôvodmi

neplatnosti právneho úkonu, to znamená, že nie je vylúčené, že takéto dôvody existujú. Tie isté

dôvody, že rozsudok nezaväzuje všetkých veriteľov uviedol aj vo vzťahu k rozsudku krajského

súdu , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR .

Odvolateľ konštatuje, že je možné dospieť k záveru, že neexistuje právoplatné

rozhodnutie súdu, ktoré by platilo vo vzťahu ku všetkým konkurzným veriteľom a aj správcovi

konkurznej podstaty a ktoré by bránilo súdu prvého stupňa zaoberať sa v tomto konaní v rámci

prejudiciálnej otázky aj otázkou platnosti právneho úkonu, na základe ktorého bol majetok

úpadcu prevedený na inú osobu. Predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty

úpadcu D., a. s., aj keď ako vlastník je v katastri nehnuteľnosti zapísaný iný subjekt práve

z dôvodu, že sa jej úpadca zbavil na základe neplatného právneho úkonu, ktorý odporuje §

4b ods. 1 písm. a) V odvolacom návrhu navrhol, aby napadnutý rozsudok

bol zrušený pretože vo veci rozhodoval vylúčený sudca (s. 1 písm. g) ).

Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol odvolanie odmietnuť, pretože

odvolanie podal účastník, ktorý nebol na to oprávnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový

súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil ( ).

Rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a odvolací súd sa na jeho vecné a právne

dôvody odvoláva. Odvolací súd sa však vyporiadal aj s procesnými námietkami odvolateľa

vznesenými v odvolaní ( ). Tie spočívali v tom, že sudkyňa (JUDr. D. B.)

prejednávajúca na prvostupňovom súde tento incidenčný spor, je aj konkurznou sudkyňou

v konkurze, z ktorého tento spor vyplýva (). Je nad rámec odvolacieho konania

v podstate vysvetľovať právne normy odvolateľovi, ktorý má právnické vzdelanie. V tomto ho

odvolací súd odkazuje na právnu úpravu ohľadne vylúčenia sudcov či už zo zákona alebo na

návrh účastníka ( a nasl. ). Naopak pokiaľ ten istý sudca prejednáva obe veci, má to

procesné výhody.

Druhou obdobne nepochopiteľnou námietkou je, že v tej istej skutkovej veci, keď jeden

zo 190 konkurzných veriteľov pred súdom nebol úspešný, také rozhodnutie nie je záväzné pre

ostatných veriteľov a nejde o prekážku postupu v konaní veci rozsúdenej ( ) a že

súd môže túto novú vec posúdiť inak. S tým, že nejde o prekážku „res iudicata“ treba len súhlasiť

a nikto netvrdil niečo iné. Na druhej strane zo o konkurze a vyrovnaní je

účel incidenčných žalôb jasný a aj to kedy a ako ich treba podať. Výrok právoplatného rozsudku

je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány ( ). Keď však súd rozhodne na

základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné

pochybnosti ( ), sotva možno očakávať iný výsledok sporu u ďalšieho

konkurzného veriteľa, ako žalobcu. Nič nebránilo ani ďalším konkurzným veriteľom k podaniu

žalôb.

Neobstojí ani námietka žalovaného, že pre tento spor žalobca nie je aktívne legitimovaný,

pretože na vedení sporu nemá naliehavý právny záujem. Ako vyplýva zo žaloby jej predmetom je

„vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty podľa § 19/2 ZKV“. Neide teda o žalobu

o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ( ), ale o osobitnú

žalobu podľa osobitnej právnej normy. V žalobe je zdôvodnené prečo žalobca túto žalobu

podáva.

Žalovaný nemal ujasnenú ani otázku odporovateľnosti právneho úkonu, keď ju zrovnával

s neplatnosťou právneho úkonu.

Prejednávajúci senát prejednával v odvolacom konaní aj dve veci, ktoré tejto veci

predchádzali a skutkovo súvisia. V prvej veci, kde ako žalobkyňa vystupovala I. a.s., L., proti

žalovaným v 1. rade: A., spol. s.r.o., R. a žalovanému v 2. rade: D., a.s., R., o určenie neúčinnosti

právnych úkonov, na odvolanie žalobcu zamietajúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 14. mája 2001 č.k. -62, ako súdu prvostupňového, svojím rozsudkom

z 20.3.2002 č.k. potvrdil.

Ďalšou vecou prejednávanou v odvolacom konaní bola vec žalobcu: I., správca

konkurznej podstaty úpadcu D., a.s., M., IČO: X., zast. JUDr. L. T., advokátom, Advokátska

kancelária, M., proti žalovanému: 1/ A., spol. s r.o. B., IČO: X. a žalovanému 2/ D., a.s. B., IČO:

X., o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, v ktorej rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

z 25. novembra 2005 č.k. -117 žaloba bola zamietnutá a po odvolaní

žalobcu rozsudkom odvolacieho súdu zo 4.5.2006 č.k. tento rozsudok krajského

súdu bol potvrdený. Je treba poukázať na právne dôvody uvedeného rozsudku, pretože sú

podkladom tohto rozhodnutia. Uvádza v ňom:

„Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť prvostupňového napadnutého rozhodnutia,

pričom pokiaľ ide o jeho dôvody musí konštatovať, že tie sú širšieho dosahu, ako sú uvedené

v napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd nevyhodnotil závažnú právnu skutočnosť, že

pôvodný konkurzný veriteľ I., a.s., Bratislava, potom čo na spoločnosť D., a.s., bol uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 3.12.1999 č.k. vyhlásený konkurz, dňa 9.6.2000 podala

proti odporcom A. spol. s r.o. a D., a.s. návrh na Krajskom súde v Košiciach na „určenie

neúčinnosti právnych úkonov dlžníka voči konkurznému veriteľovi – odporovateľnosť podľa

ZKV“, ktorá vec bola zapísaná pod sp.zn. . Rozsudkom zo 14. mája 2001 č.k. 17

Cb 448/00-62 bol návrh navrhovateľa zamietnutý a po odvolaní navrhovateľa Najvyšší súd SR,

ako súd odvolací rozsudkom z 20. marca 2002 č.k. -95 rozsudok prvostupňového

súdu potvrdil a rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.6.2002. Odvolanie bolo prejednané v tom

istom senáte, ako terajšie napadnuté rozhodnutie. Ani podnetu navrhovateľa Generálnemu

prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania nebolo vyhovené, pretože nezistil

porušenie zákona (VI/2 Pz 435/02-57).

Veriteľ č. 36 – I., a.s., Bratislava na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.4.2003

spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N. a N. postúpila na postupníka I., s.r.o. Bratislava,

pohľadávky aj s príslušenstvom z úverových zmlúv č. 16600-114112/49000 z 11.6.1997 v znení

dodatkov č. 1, 2, č. 75002-2219110/4900 zo dňa 30.12.1997, teda tých zmlúv, ktoré boli

predmetom konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Odplata za postúpené pohľadávky bola určená v čl. 3 bod 1 v sume 116 613 138,--Sk. Konkurzný

veriteľ č. 36 mal zo zmluvy o postúpení uspokojené práva ku dňu 31.12.2004.

Odvolací súd poukazuje na citovaný rozsudok (-95) a na jeho právne

dôvody, počnúc posledným odsekom strany 6 až po ukončenie na strane 10. K týmto dôvodom

nemá čo dodávať ani ich opakovať, aj pokiaľ ide o zabezpečenie záväzku záložnou zmluvou.

ZKV nerieši podrobne v § 7 ods. 4 z pohľadu prechodu práv postupcu na postupníka. Preto sa

aplikuje ustanovenie (). Medzi tieto povinnosti bolo

potrebné zaradiť aj otázku sporu, ale aj jeho výsledok. Ak súd rozhodol o určitom nároku

(odporovateľnosti právnych úkonov), postup ktorý bol zvolený, že neúspešný žalobca, ako

konkurzný veriteľ, svoju pohľadávku postúpi inému subjektu, ako konkurznému veriteľovi, aj

v ktorého mene správca konkurznej podstaty podá takú istú žalobu (odporovateľnosť právnych

úkonov), je ťažko vysvetliteľný. Odvolací súd však nemá dôvod svoj pôvodný právny názor

meniť. Ten istý právny vzťah vlastne sa požaduje posudzovať inak ako bol posúdený. To

s právom a právnou etikou nemá nič spoločné. A ešte jedna závažná skutočnosť: Ak je nariadená

dražba či už dobrovoľná, či ju realizuje správca konkurznej podstaty alebo trebárs exekútor, riadi

sa vždy tými istými pravidlami – víťazí najvyššia ponuka. Vychádzať z toho, že pre niektorého

záujemcu o predmet dražby bude výhodnejšie, ak ju bude vykonávať ním predpokladaný dražiteľ

nemá nič spoločné s právom ani právnou etikou a súd takým záujmom nemôže poskytnúť

ochranu. Možnosť prevodu nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom umožňuje zákon a súd to

nemôže meniť. Práva záložného veriteľa prevodom dotknuté nie sú, pretože pre realizáciu

záložného práva (dražbou) je nepodstatné za akú cenu prevod bol uskutočnený, či vložený do

inej spoločnosti. Podstatný je výťažok dražby a tam aj konkurzní veritelia mali možnosť prípadne

zabezpečiť záujemcov s tými najvyššími ponukami.

Odvolateľovi treba prisvedčiť, že pokiaľ zo strany žalovaných bola vznesená námietka

premlčania (namietaná preklúzia), táto námietka nemá právne opodstatnenie, pokiaľ ide o lehotu,

tá je daná.

Podmienky privatizácie a jej výslovne nedokonalý postup bol upravený zákonom, bez

súčinnosti súdov, mnohokrát takmer neriešiteľný právny stav, ktorý s likvidáciou privatizácie

nastal už bol legislatívou daný na bedrá súdov a súdy aj pri najlepšom postupe môžu zabezpečiť

len to, že ich rozhodnutia naplnia túto nedokonalú legislatívu.“

Návrh žalobcu je odôvodnený a vychádza z toho, že aj keď v predchádzajúcich sporoch

bol úspešný, že žaloby o neúčinnosť právnych úkonov boli neúspešné, musel žalovať, aby

nehnuteľnosti boli vylúčené z konkurznej podstaty, do ktorej boli pojaté na základe popieraných

právnych úkonov. Iným spôsobom svoje práva zabezpečiť nemohol. Manipulácie

s postupovaním pohľadávok nijaké právne následky na to nemohli mať.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd žalovaným nepriznal, pretože ich

náhradu neuplatnili.

Správca konkurznej podstaty, ako odvolateľ, podobne ako vo veci požiadal,

aby odvolací súd pri potvrdení rozsudku vo výroku pripustil dovolanie ( ),

pretože ide o vec po právnej stránke zásadného významu. Svoj návrh odôvodnil tým, že nie je

doposiaľ riešená otázka viazanosti ostatných konkurzných veriteľov rozsudkom zaväzujúceho

jedného z nich v podstate v rámci prejudícia opätovné skúmanie platnosti právnych úkonov. Pre

odvolací súd poskytnúť toto právo účastníkovi by nerobilo problém, keby boli skutočné dôvody

takého postupu. Odvolací súd sa s týmito otázkami v tomto odvolaní vyporiadal. Neide o zásadné

otázky ale o otázky zákonom vyriešené, ktoré ani v súdnej praxi nerobia problémy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. septembra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.