Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/146/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ F. J.

a 2/ A. J., oboch bývajúcich v Z., oboch zastúpených JUDr. J. P., advokátom v D., proti

žalovanému Ing. I. B., bývajúcemu v E., S. (pôvodne v Ž.), zastúpenému JUDr. J. M.,

advokátom v Ž., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Dolný

Kubín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 23. januára 2008 sp. zn. a , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 30. januára 2007 č.k. -210 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 14.07.2005 medzi účastníkmi konania

a uznesením z 21. februára 2007 č.k. -223 uložil obom žalobcom povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 21.211,- Sk.

Rozsudok vo veci samej odôvodnil ustanovením dospejúc

k záveru, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdenú relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy

zo 14.07.2005. Žalobcovia predmetnú zmluvu neuzavreli v omyle vychádzajúcom

zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, spočívajúcej vo výške

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, nakoľko z vykonaného dokazovania

svedeckými výpoveďami vyplynulo, že žalobcovia obsah zmluvy pred jej uzavretím poznali

a neuzavreli ju ani v časovej tiesni. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 23. januára 2008 sp. zn.

a na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudok okresného súdu v spojení s jeho

uznesením z dôvodu vecnej správnosti podľa a žalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu

prvého stupňa, dospejúc k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa o platnosti kúpnej

zmluvy zo 14.07.2005 uzavretej medzi účastníkmi konania, nakoľko žalobcovia nimi tvrdenú

relatívnu neplatnosť tejto zmluvy v konaní nepreukázali. Z výsledkov vykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalobcovia obsah zmluvy pred jej uzavretím poznali a nemohli ju

preto uzavrieť v omyle v rozhodujúcej skutočnosti pre uskutočnenie tohto právneho úkonu

o výške podielu žalovaného. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v zmysle a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania, pretože trovy odvolacieho konania nevyčíslil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali obaja žalobcovia dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia a dôvodnosť ustanovením

ods. 2 tým, že v konaní prišlo k vade v zmysle a ďalej tým,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhli rozsudok krajského

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa ich názoru odvolací súd im svojim

postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že v konaní o danej veci pokračoval

a vo veci meritórne rozhodol, i napriek účinnému späťvzatiu návrhu na začatie konania

oboma žalobcami za súhlasu žalovaného so späťvzatím, hoci správne mal pripustiť späťvzatie

návrhu na začatie konania, prvostupňový rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Vydaniu

meritórneho rozhodnutia predchádzala podľa názoru dovolateľov vada konania, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože meritórne rozhodnutie nemalo byť vôbec

vydané. Účinky podania, ktorým žalovaný udelil súhlas so späťvzatím návrhu nastali

okamihom, kedy sa podanie dostalo do dispozície súdu a neskorší prejav žalovaného,

v ktorom vyslovil len súhlas so späťvzatím odvolania, resp. nesúhlas so späťvzatím návrhu,

nemal odvolací súd akceptovať a považovať za relevantné vzhľadom na záväznosť tohto

prejavu pre účastníka, ktorý ho urobil a ktorý je nemenný a neodvolateľný. Dovolatelia

poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22.05.1997, podľa ktorého súčasťou základného práva podľa

Slovenskej republiky je nielen oprávnenie každého domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodnúť o tom, že

tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už ďalej nepovažuje za vhodný.

Ak teda súd konal napriek tomu, že žalobcovia kvalifikovaným spôsobom a za splnenia

všetkých zákonných podmienok prejavili svoju vôľu nepokračovať v konaní, porušil ich

základné právo podľa tohto článku a odňal im možnosť konať pred súdom.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov poukázal na neprípustnosť dovolania.

Podľa jeho názoru žalobcom nebola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle , pretože o späťvzatí návrhu na začatie konania

rozhodol po rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd v súlade s ustanovením § 208

samostatným uznesením z 04.05.2007 sp. zn. a .

Napokon z obsahu zápisnice o pojednávaní a rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že

žalobcovia v plnom rozsahu realizovali svoje procesné práva priznané im Občianskym

súdnym poriadkom v prejednávanej veci bez akéhokoľvek obmedzenia konajúcim súdom.

Žalovaný si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasledujúcich možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu

vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalobcovia v dovolaní namietali, že konanie pred odvolacím súdom trpí závažnou

procesnou vadou uvedenou v ustanovení z dôvodu, že odvolací súd

pokračoval v konaní a o veci meritórne rozhodol, i napriek tomu, že na základe účinného

späťvzatia návrhu na začatie konania oboma žalobcami po rozhodnutí súdu prvého stupňa

a za súhlasu žalovaného, mal postupovať podľa a pripustiť späťvzatie návrhu

na začatie konania, rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska ust. významná, ide len v tom prípade, ak

išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa tento postup súdu prejavil

v priebehu konania, t. j. v činnosti, ktorá vydaniu konečného súdneho rozhodnutia

predchádzala. Postupom súdu „v priebehu konania“ preto nie je vlastný rozhodovací akt,

ktorý má za úlohu priebeh konania zhodnotiť.

O odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípadoch, ak odvolací súd rozhodol

o odvolaní meritórne, keď išlo o prípad uvedený v v spojení s ustanovením

tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.

Dovolatelia porušenie svojho práva konať pred súdom videli v tom, že odvolací súd vo

veci rozhodol o nimi podanom odvolaní meritórne rozsudkom napadnutým dovolaním, i keď

mal správne postupovať podľa a pripustiť späťvzatie návrhu na začatie konania,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie v prejednávanej veci zastaviť. Odvolací súd

právoplatným uznesením z 4. mája 2007 sp. zn. a nepripustil

späťvzatie návrhu na začatie konania postupujúc podľa z dôvodu nesúhlasu

žalovaného so späťvzatím návrhu na začatie konania a následne rozsudkom z 23. januára

2008 sp. zn. a rozhodol o odvolaní žalobcov proti

prvostupňovému rozsudku meritórne, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu

jeho vecnej správnosti v zmysle po vyhodnotení skutkových zistení

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania i právnych záverov súdu prvého stupňa správnymi.

Tento jeho hodnotiaci úsudok prejavený v rozhodnutí v zmysle vyššie uvedeného nie je

nesprávnym postupom súdu „v priebehu konania“. Tvrdenie žalobcov, že ich právo na súdnu

ochranu bolo porušené (možnosť konať pred súdom im bola odňatá) rozhodnutím

odvolacieho súdu, preto nie je spôsobilé založiť existenciu vady uvedenej v ustanovení § 237

písm. f/ Odvolací súd v preskúmavanej veci postupoval správne v súlade so zákonom,

pretože o odvolaní žalobcov rozhodol meritórne rozsudkom napadnutým dovolaním až po

právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodol o nimi podanom späťvzatí návrhu na začatie

konania v súlade s ustanovením , ktorým nepripustil späťvzatie návrhu na

začatie konania, proti ktorému žalobcovia dovolanie nepodali. Zákonnou povinnosťou

odvolacieho súdu je o odvolaní účastníkov rozhodnúť niektorým zo zákonných spôsobov

uvedených v ( - ), preto v jeho samotnom

meritórnom rozhodnutí nemožno vidieť postup súdu v rozpore so zákonom. Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. mája 1997, na ktoré v dovolaní

poukázali žalobcovia, sa na preskúmavanú vec nevzťahuje, pretože rieši inú problematiku,

(ne)porušenie rozhodnutím odvolacieho súdu bez

prítomnosti účastníkov konania o procesných úkonoch účastníkov konania, ktoré majú vplyv

na jeho ďalší priebeh. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepochybne

súčasťou základného práva podľa je nielen

oprávnenie domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodnúť o tom, že tento spôsobom ochrany svojho

práva účastník súdneho konania už naďalej nepovažuje za vhodný. Pri domáhaní sa ochrany

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a rovnako aj pri rozhodnutí o upustení od

tohto spôsobu ochrany, možno postupovať len podľa zákona upravujúceho tieto postupy,

ktorým je v danom prípade , ktorý ustanovuje podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ( ). Vychádzajúc

z ustanovenia možno dospieť k záveru, že nie každé späťvzatie návrhu na

začatie konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa má za následok pripustenie späťvzatia

návrhu na začatie konania, zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a zastavenie konania

odvolacím súdom. Uvedený postup je podmienený prostým súhlasom žalovaného so

späťvzatím návrhu na začatie konania.

Žalobcovia odňatie možnosti konať pred súdom videli aj v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom, ktoré podľa nich spočívalo v nepripustení späťvzatia návrhu

na začatie konania po zohľadnení nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu na začatie

konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa a trpí podľa ich názoru vadami, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie.

Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých

odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu,

a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Pokiaľ

dovolatelia namietali, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť, že uvedená

námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietku účastníka konania,

ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať za dovolací dôvod

podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,

môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom

jeho prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto dospieť k záveru, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia a dovolací súd nezistil ani existenciu

žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte pod písmenami a/ až e/ a g/

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné

nie je.

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oboch žalobcov ako neprípustné podľa § 243b ods. 4

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu

dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti tak, ako to namietali žalobcovia v podanom dovolaní.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia úspešnými a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalovanému ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: