Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 17. septembra

2008 v trestnej veci obžalovaného Ing. Ľ. B. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148

ods. 1, ods. 5 v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) o odvolaní

krajského prokurátora v Nitre proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. apríla 2005,

sp. zn. , takto

t a k t o :

Podľa v znení neskorších predpisov

odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005, sp. zn.

, obžalovaný Ing. Ľ. B. podľa bol oslobodený spod obžaloby

prokurátora pre skutok touto právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane podľa § 148

ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že

v roku 1994 ako konateľ a riaditeľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) T. dal

príkaz na zaúčtovanie fiktívnych faktúr do knihy došlých faktúr, ktoré mali byť vystavené

firmou U. (č. 12864 na sumu 4 027 897 Sk, č. 13487 na sumu 3 681 218 Sk, č. 16782

na sumu 4 883 637 Sk a č. 16872 na sumu 2 052 670 Sk), hoci uvedenou firmou vystavené

neboli; po ich vyžiadaní finančnou políciou 22. júla 1997 tieto nevedel predložiť a po uplynutí

dvoch týždňov predložil faktúry s rovnakými evidenčnými číslami a na rovnaké sumy

(už uvedené), vystavené však firmou S.; neoprávnene tak zvýšil náklady s.r.o. T.

o 14 645 422 Sk, aby tak znížil daňový základ a skrátil daň z príjmov právnických osôb

za r. 1994 o sumu 5 858 400 Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa krajský prokurátor v Nitre podal odvolanie, ktorým

sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ( ) a vrátenia veci

pôvodnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie ( ). Tento odvolateľ

zastával názor, že krajský súd dôkazy jednostranne hodnotil len v prospech obžalovaného,

hoci rôzne aspekty prípadu je možné interpretovať aj v prospech obžaloby. Podľa názoru

odvolateľa súhrn takto hodnotených dôkazov svedčí o vine obžalovaného, že totiž nepravými

faktúrami sa snažil zvýšením nákladov ním vedenej firmy znížiť jej daňovú povinnosť.

Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd v intenciách v znení neskorších

predpisov (od 1. januára 2006 účinný ) ako súd odvolací primárne

konštatoval, že odvolanie je prípustné ( ) a že nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 ; v zmysle potom

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku a jemu predchádzajúce

konanie, skúmajúc aj možnosť chýb odvolaním nevytýkaných, pričom zistil, že toto nie je

dôvodné.

Krajský súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 5

, pričom zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Odvolací súd

konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie

ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania); v tomto smere ani odvolanie neobsahuje námietky.

Toto smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné

uzatvoriť, že krajský súd v tomto smere postupoval nelogický, resp. že by precenil dôkazy

v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je logické, prihliadajúce

na ne jednotlivo aj v ich súhrne. Tento postup zodpovedá kritériám vyjadreným v ustanovení

a je len logické, že krajský súd rešpektoval tradičnú zásadu

in dubio pro reo, najmä keď skutkový stav nejde dostupnými prostriedkami zistiť v celej

realite.

Je potrebné tiež poznamenať, že tvrdeniu obžalovaného o omyle pri manipulácii

so spornými faktúrami nebolo vyvrátené jednoznačne. Je síce zrejmé, že firma U. predmetné

faktúry nevystavila, ale tieto mala vystaviť liechtensteinská firma S.. Ich kópie riaditeľka tejto

firmy písomne označila za vlastné (firmy), ale ďalšie dokazovanie v tomto smere nie je

reálne, lebo príslušné úrady Kniežatstva Liechtenstein úkony právnej pomoci v tomto smere

odmietli vykonať (označili také vyšetrovanie za neprípustné vzhľadom na ich domáci právny

poriadok).

Dôkaz o pôvode predmetných faktúr ako vystavených liechtensteinskou firmou bol

vykonaný a potvrdil obhajobu obžalovaného, pričom ďalšie dokazovanie v tomto smere

neprichádza do úvahy, najmä keď od žalovaného skutku uplynulo už štrnásť, resp. jedenásť

rokov.

Ďalšie dôkazy najmä v ich interpretácii obžalobou majú len charakter podozrenia,

ktoré nie je reálne považovať za dokázanú skutočnosť. Krajský súd túto situáciu správne

hodnotil tak, že tento súhrn dôkazov netvorí logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu

faktov, ktoré by sa vzájomne doplňovali, na seba nadväzovali, pričom by zhodne a spoľahlivo

dokazovali príčinný vzťah k dokazovaným okolnostiam, aby z nich bolo možné vyvodiť len

jediný záver a zároveň vylúčiť možnosť iného rezultátu.

Odvolací súd tento záver súdu prvého stupňa akceptuje, pričom zároveň konštatuje,

že rozhodnutie rešpektuje aj názor už v tejto veci vyslovený (uznesenie Najvyššieho súdu

z 20. októbra 2004, sp. zn. ). Pokiaľ totiž existujú dve skupiny dôkazov,

je potrebné, aby súd vo veci meritórne rozhodol na hlavnom pojednávaní; ak je toto

rozhodnutie logické a odôvodnené, prijaté v súlade so zásadami uvedenými v ustanovení § 2

ods. 6 , rezultát súdu prvého stupňa (aj s prihliadnutím na princípy bezprostrednosti

a ústnosti realizované na hlavnom pojednávaní) nie je adekvátne meniť v konaní o odvolaní.

Krajský súd v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania

za pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä

pokiaľ si navzájom odporujú, z akých dôvodov považoval dokazovanie za skončené

a ako sa vyrovnal s obhajobou. Odvolací súd na tieto rezultáty súdu prvého stupňa poukazuje

a osvojuje si ich.

Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených okolností dospel potom k záveru,

že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, a preto ho podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. septembra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová