Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
248/373248.b5569b.pdf
PDF · 131.88 KB
No categories available
3To/2/2006
N a j v y š š í s ú d 3 To 2/2006
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave 17. septembra
2008 v trestnej veci obžalovaného Ing. Ľ. B. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148
ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) o odvolaní
krajského prokurátora v Nitre proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. apríla 2005,
sp. zn. 1T 8/02, takto
t a k t o :
Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.)
odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre ako súdu prvého stupňa zo 14. apríla 2005, sp. zn.
1T 8/02, obžalovaný Ing. Ľ. B. podľa § 226 písm. b/ Tr. por. bol oslobodený spod obžaloby
prokurátora pre skutok touto právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane podľa § 148
ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorý mal spáchať v podstate tak, že
v roku 1994 ako konateľ a riaditeľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) T. dal
príkaz na zaúčtovanie fiktívnych faktúr do knihy došlých faktúr, ktoré mali byť vystavené
firmou U. (č. 12864 na sumu 4 027 897 Sk, č. 13487 na sumu 3 681 218 Sk, č. 16782
na sumu 4 883 637 Sk a č. 16872 na sumu 2 052 670 Sk), hoci uvedenou firmou vystavené
neboli; po ich vyžiadaní finančnou políciou 22. júla 1997 tieto nevedel predložiť a po uplynutí
dvoch týždňov predložil faktúry s rovnakými evidenčnými číslami a na rovnaké sumy
(už uvedené), vystavené však firmou S.; neoprávnene tak zvýšil náklady s.r.o. T.
o 14 645 422 Sk, aby tak znížil daňový základ a skrátil daň z príjmov právnických osôb
za r. 1994 o sumu 5 858 400 Sk.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa krajský prokurátor v Nitre podal odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia (§ 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a vrátenia veci
pôvodnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie (§ 259 ods. 1 Tr. por.). Tento odvolateľ
zastával názor, že krajský súd dôkazy jednostranne hodnotil len v prospech obžalovaného,
hoci rôzne aspekty prípadu je možné interpretovať aj v prospech obžaloby. Podľa názoru
odvolateľa súhrn takto hodnotených dôkazov svedčí o vine obžalovaného, že totiž nepravými
faktúrami sa snažil zvýšením nákladov ním vedenej firmy znížiť jej daňovú povinnosť.
Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd v intenciách § 564 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (od 1. januára 2006 účinný Trestný poriadok) ako súd odvolací primárne
konštatoval, že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a že nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por.; v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. potom
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku a jemu predchádzajúce
konanie, skúmajúc aj možnosť chýb odvolaním nevytýkaných, pričom zistil, že toto nie je
dôvodné.
Krajský súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 5
Tr. por., pričom zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Odvolací súd
konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie
ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania); v tomto smere ani odvolanie neobsahuje námietky.
Toto smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné
uzatvoriť, že krajský súd v tomto smere postupoval nelogický, resp. že by precenil dôkazy
v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je logické, prihliadajúce
na ne jednotlivo aj v ich súhrne. Tento postup zodpovedá kritériám vyjadreným v ustanovení
§ 2 ods. 6 Tr. por. a je len logické, že krajský súd rešpektoval tradičnú zásadu
in dubio pro reo, najmä keď skutkový stav nejde dostupnými prostriedkami zistiť v celej
realite.
Je potrebné tiež poznamenať, že tvrdeniu obžalovaného o omyle pri manipulácii
so spornými faktúrami nebolo vyvrátené jednoznačne. Je síce zrejmé, že firma U. predmetné
faktúry nevystavila, ale tieto mala vystaviť liechtensteinská firma S.. Ich kópie riaditeľka tejto
firmy písomne označila za vlastné (firmy), ale ďalšie dokazovanie v tomto smere nie je
reálne, lebo príslušné úrady Kniežatstva Liechtenstein úkony právnej pomoci v tomto smere
odmietli vykonať (označili také vyšetrovanie za neprípustné vzhľadom na ich domáci právny
poriadok).
Dôkaz o pôvode predmetných faktúr ako vystavených liechtensteinskou firmou bol
vykonaný a potvrdil obhajobu obžalovaného, pričom ďalšie dokazovanie v tomto smere
neprichádza do úvahy, najmä keď od žalovaného skutku uplynulo už štrnásť, resp. jedenásť
rokov.
Ďalšie dôkazy najmä v ich interpretácii obžalobou majú len charakter podozrenia,
ktoré nie je reálne považovať za dokázanú skutočnosť. Krajský súd túto situáciu správne
hodnotil tak, že tento súhrn dôkazov netvorí logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu
faktov, ktoré by sa vzájomne doplňovali, na seba nadväzovali, pričom by zhodne a spoľahlivo
dokazovali príčinný vzťah k dokazovaným okolnostiam, aby z nich bolo možné vyvodiť len
jediný záver a zároveň vylúčiť možnosť iného rezultátu.
Odvolací súd tento záver súdu prvého stupňa akceptuje, pričom zároveň konštatuje,
že rozhodnutie rešpektuje aj názor už v tejto veci vyslovený (uznesenie Najvyššieho súdu
z 20. októbra 2004, sp. zn. 4 To 11/2004). Pokiaľ totiž existujú dve skupiny dôkazov,
je potrebné, aby súd vo veci meritórne rozhodol na hlavnom pojednávaní; ak je toto
rozhodnutie logické a odôvodnené, prijaté v súlade so zásadami uvedenými v ustanovení § 2
ods. 6 Tr. por., rezultát súdu prvého stupňa (aj s prihliadnutím na princípy bezprostrednosti
a ústnosti realizované na hlavnom pojednávaní) nie je adekvátne meniť v konaní o odvolaní.
Krajský súd v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením
§ 125 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania
za pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
pokiaľ si navzájom odporujú, z akých dôvodov považoval dokazovanie za skončené
a ako sa vyrovnal s obhajobou. Odvolací súd na tieto rezultáty súdu prvého stupňa poukazuje
a osvojuje si ich.
Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených okolností dospel potom k záveru,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, a preto ho podľa § 256 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. septembra 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová