Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
30c/372935.63d215.pdf
PDF · 100.95 KB
No categories available
5Cdo/163/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 163/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. R., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. A. A., advokátkou v R., proti žalovanému Z. S., s.r.o., so sídlom v B., IČO :
X., zastúpenému JUDr. J. K., advokátom v B., o zaplatenie 13 610,-- Sk, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 19 C 3/2002, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo 6. decembra 2007, sp.zn. 9 Co 36/06, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 4. októbra 2005, č.k. 19 C 3/02-93 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 13 610,-- Sk titulom
vrátenia kúpnej ceny z dvoch zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 13. augusta 1998
a 8. decembra 1998. Žalobkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania
a to súdny poplatok za podaný odpor v sume 680,-- Sk a trovy právneho zastúpenia
14 503,-- Sk a na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania za vyplatené svedočné
zo štátnych finančných prostriedkov v sume 3 126,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi predmetných kúpnych zmlúv nedošlo
k dohode o ukončení zmluvného vzťahu, žalobkyňa zaplatila len časť kúpnej ceny, čím jej
nevznikol nárok na vydanie objednaného tovaru zo strany žalovaného a ani právo na vrátenie
zaplatenej časti kúpnej ceny. V časti uplatňovanej náhrady za morálne odškodnenie, resp.
pokutu súd žalobu zamietol z dôvodu neexistencie právneho nároku, ktorý by vyplýval
z uzavretých zmlúv.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 6. decembra 2007,
sp.zn. 9 Co 36/06 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V časti trov prvostupňového konania napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume
10 109,30 Sk k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. J. K., advokáta v B., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a štátu nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.
Žalobkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume
6 173,-- Sk k rukám právneho zástupcu JUDr. J. K., advokáta v B., do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Ustanovenej právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. A. A., advokátke
v R., priznal náhradu trov odvolacieho konania zo štátnych finančných prostriedkov v sume
15 434,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd sa vo veci samej
v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.
Zmeňujúce rozhodnutie o trovách prvostupňového konania odôvodnil ustanovením § 220
O.s.p. keď dospel k záveru, že o nich súd prvého stupňa správne rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne však vypočítal ich výšku. Výrok o trovách
prvostupňového konania, ktoré vznikli štátu zaplatením svedočného zmenil z dôvodu, že
vzhľadom na žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a výsledok konania,
nemožno štátu priznať ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj
rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietala, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci, tak
ako ho uvádzala v konaní pred súdmi. Trvala na tom, že pri uzatváraní zmlúv bola zo strany
žalovaného uvedená do omylu a zmluvy uzatvárala v tiesni podľa § 49 Občianskeho
zákonníka.
Žalobca navrhol dovolanie žalobkyne odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. septembra 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová