Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3sž/20/2008

Najvyšší súd -27

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavlaca a JUDr. Jany Zemkovej,

PhD. v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., právne zastúpená: Advokátska kancelária D.,

s.r.o., R., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska č. 6, Bratislava,

o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa

22.01.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

22.01.2008 m e n í tak, že navrhovateľke u k l a d á podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona

č. sankciu – pokutu, určenú podľa

vo výške 20 000 Sk, vo zvyšku napadnuté rozhodnutie odporkyne p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa rozhodnutím č. zo dňa 22.01.2008 uložila navrhovateľke

za porušenie povinnosti ustanovenej v o vysielaní a retransmisii

a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

len ) tým, že navrhovateľka dňa 29.08.2007 odvysielala v spravodajskom

programe Noviny príspevok „Trest za krádež retiazky“, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu

Jednotného systému označovania programov (ďalej len JSO), pretože nezabezpečila,

aby obrazové zábery, ktoré tvoria integrálnu súčasť informácie boli zobrazené v rozsahu

nevyhnutnom pre pochopenie informácie bez dôrazu na efekt šokovania, za čo jej uložila podľa

ust. sankciu – pokutu určenú podľa

vo výške 20 000 Sk.

Rada odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že podľa zásad logického myslenia dospela

k odôvodnenému záveru, že odvysielaním príspevku došlo zo strany navrhovateľky k porušeniu

ustanovenia , keďže na pochopenie informácie o stave práva

v Indii a spôsobe trestania pouličných zlodejov v tejto krajine nebolo potrebné použiť zábery

detailne zobrazujúce násilie v takom rozsahu ako ich navrhovateľka použila a taktiež nebolo

potrebné tieto zábery na záver príspevku opakovať. Podľa odporkyne účastník konania odvysielal

predmetné zábery s dôrazom na efekt šokovania.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka dôvodiac

tým, že vy s ielat eľovi sa nezákonným postupom Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej v texte

len „Rada" alebo správny orgán) odňala možnosť konať pred správnym orgánom, čo malo

za následok nezákonné rozhodnutie Rady spôsobené procesným pochybením správneho orgánu.

Rada na základe vykonaných dôkazov dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom

a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, na základe ktorých vydala svoje nezákonné a vecne

nesprávne rozhodnutie. Nezákonný postup Rady, ktorý mal za následok nezákonné rozhodnutie,

bol spôsobený viacnásobnými procesnými pochybeniami správneho orgánu v priebehu celého

správneho konania.

Zásada úzkej súčinnosti sa uplatňuje v priebehu celého konania pred správnym orgánom,

jej uplatňovanie nemožno limitovať len na niektoré časti konania. Ak teda správny orgán vyzve

pri začatí konania písomnou formou účastníka, aby sa k Oznámeniu o začatí konania vyjadril,

má odvolateľka za to, že správny orgán je následne povinný poskytnúť účastníkovi možnosť

vyjadriť sa aj k úplným podkladom rozhodnutia, čo znamená, že je nevyhnutné, aby bol s týmito

podkladmi oboznámený. Rada vysielateľku s obsahom sťažnosti, ktorá bola podkladom

rozhodnutia neoboznámila. Takéto konanie Rady je podľa navrhovateľky nezákonným postupom

správneho orgánu v správnom konaní.

Rada v priebehu správneho konania poskytla vysielateľovi iba možnosť vyjadriť

sa k začatiu správneho konania a k neúplným podkladom pre rozhodnutie. V Oznámení o začatí

správneho konania uviedla len právnu kvalifikáciu možného porušenia zákona a rámcovo

vymedzený vysielací priestor, v ktorom malo dôjsť k odvysielaniu programu, ktorým mala

vysielateľka údajne porušiť zákon o vysielaní a retransmisii. Rada vo svojom oznámení,

ale neuviedla, ktorou časťou odvysielaného programu bol údajne porušený zákon. Až následne,

ako je možne zistiť zo zápisníc zo zasadnutí Rady po začatí správneho konania, bola kancelárii

Rady uložená úloha zabezpečiť aj nevyhnutné podklady a dôkazy pre rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného je zrejmé, že Rada po začatí konania získala svojou ďalšou činnosťou nové

podklady, ktoré jej slúžili pri rozhodovaní o výsledku správneho konania. Rada teda svojim

konaním porušila zákon, keďže účastníkovi neposkytla možnosť sa k týmto neskôr získaným

novým predpokladom vyjadriť a tým mu odobrala možnosť konať pred správnym orgánom.

Obsah reportáže bol vysielateľovi sprístupnený vo forme prepisu, ako dôkazný prostriedok

použitý Radou, po prvý raz až doručením rozhodnutia Rady. Vzhľadom na uplynutie zákonnej

lehoty (30 dní od odvysielania programu) podľa § 16 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii,

počas ktorej je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy z vysielania, a vzhľadom

na nezákonný postup správneho orgánu sa vysielateľka nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom

programu, ktorý je podkladom pre rozhodnutie Rady v správnom konaní. V tomto prípade

nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, nedošlo k porušeniu povinnosti

ustanovenej článkom XI ods. 1 JSO. Tento názor navrhovateľky je založený na logickej

nemožnosti dosiahnuť efekt šokovania prostým opakovaním záberu. Radou vytknuté opakovanie

záberov nemalo za následok spôsobenie šoku, keďže šok je jednorazová ľudská reakcia

na vonkajší podnet a prehlbovať ho opakovaním záberu považuje za nemožné. Obrazová

informácia použitá vysielateľom v predmetnom príspevku navyše nebola vo svojej podstate

šokujúca, bola reálnym zobrazením skutočnosti, a teda vysielateľ si len plnil povinnosť

informovať podľa zákona o vysielaní a retransmisii a poskytol obrazový materiál, ktorý možno

označiť za vecný a použitý v rozsahu nevyhnutnom na pochopenie informácie a kontextu

prezentovaných udalostí. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa porušenia

povinnosti vysielateľa podľa § 20 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii neposkytuje dostatočný

a presvedčivý podklad pre výrok rozhodnutia Rady a je v tejto časti nepreskúmateľné.

Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. zo dňa

22.01.2008.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa uvádzajúc, že navrhovateľka

bola vyzvaná odporkyňou v oznámení o začatí správneho konania, aby zaslala svoje stanovisko

a navrhla dôkazy, to znamená, že odporkyňa postupovala podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku –

dala odporkyni možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu a k spôsobu

jeho zistenia. Navyše navrhovateľka mala podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku ako účastník

konania právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov alebo dostať

informáciu zo spisov iným spôsobom. Na základe uvedeného odporkyňa odmieta tvrdenie,

že navrhovateľka nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia č. .

Odporkyňa pri vyhodnocovaní prípadného porušenia skúmala

celkové spracovanie príspevku, nie je možné jednotlivé scény hodnotiť izolovane, ale v kontexte

celého obsahu príspevku. Z toho dôvodu nie je možné poukázať na jednu časť príspevku,

ktorou by mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Navrhovateľke muselo byť z oznámenia o začatí

predmetného správneho konania zrejmé, ktorou časťou programu mohol byť

porušený. Odporkyňa po spoľahlivom a presnom zistení skutkového stavu dospela k záveru,

že dôkazy zhromaždené v konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku a dňa

22.01.2008 meritórne v danej veci rozhodla. Odporkyňa usúdila, že povaha veci nevyžadovala,

nariadenie ústneho pojednávania.

Zdrojom informácií pre Radu, ak sa dozvie o dôvode pre začatie správneho konania ex

offo, je buď vedomosť z vlastnej činnosti alebo z oznámení a podnetov fyzických či právnických

osôb, resp. iných subjektov. Je len na Rade, aby posúdila, či sú splnené zákonné podmienky

na začatie konania, ak áno, do akej miery. Sťažnosť, resp. oznámenie fyzickej či právnickej

osoby nie je podkladom pre začatie konania a už vôbec nie pre meritórne rozhodnutie vo veci.

Sťažnosťou je Rade oznámené, že mohol byť porušený zákon. Až po zistení skutkového stavu,

Rada vyhodnotí sťažnosť v súlade s buď ako neopodstatnenú,

nepreskúmateľnú, alebo začne správne konanie. Dňa 16.01.2008 navrhovateľka využila, v súlade

s o správnom konaní (správny poriadok), svoje procesné právo

a nahliadla do spisu, ktorého obsah tvorí aj správa o šetrení predmetnej sťažnosti. Podľa § 14a

ods. 6 odporkyňa totožnosť sťažovateľa nezverejňuje. Odporkyňa tiež

považuje argument navrhovateľky o nemožnosti spôsobenia šoku opakovaním záberov

za nezmyselný vo vzťahu k predmetu správneho konania. Ako uviedla odporkyňa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, zábery zobrazujúce „trestanie“ S. boli použité v rozsahu cca 43 sek.,

pričom celý príspevok trval cca 75 sek. Z uvedeného, ako aj z opakovania záberov je zrejmé, že

obrazové príspevky boli použité vo väčšom rozsahu ako je rozsah nevyhnutný pre pochopenie

informácie. Zábery násilia boli použité samoúčelne za účelom šokovať.

Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia

zákona. Jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v , nevykazuje

formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného

v zmysle ustanovení Navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade

so zákonom a preto navrhuje, aby Najvyšší súd SR v súlade s vydal

rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 22.01.2008 potvrdí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie

odporkyne ( v spojení s )

a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. a písomnými

podaniami účastníkov, ako aj po vypočutí zástupcov navrhovateľky a odporkyne na pojednávaní

dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zmeniť podľa

v spojení s , keďže dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté

inak ako rozhodla odporkyňa.

Podľa (v znení účinnom v rozhodujúcom

posudzovanom období) na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ

televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať Jednotný systém označovania

programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých (ďalej len JSO).

Podľa , , , , za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: upozornenie

na porušenie zákona, odvysielanie oznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania programu

alebo jeho časti, pokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa (v znení účinnom v čase, kedy bol

predmetný spravodajský príspevok odvysielaný v programe Noviny) Rada uloží pokutu

vysielateľovi televíznej programovej služby od 20 000,-- Sk do 2 000 000,-- Sk, ak porušil

podmienky na vysielanie sponzorovaných programov.

Z obsahu rozhodnutia odporkyne však senát Najvyššieho súdu SR zistil, že odporkyňa

sankcionovala navrhovateľku za porušenie povinnosti správne uplatniť JSO,

keďže navrhovateľka nezabezpečila, aby obrazové závery, ktoré tvorili integrálnu súčasť

informácie boli zobrazované v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie bez dôrazu na

efekt šokovania.

Zo znenia (v znení účinnom v rozhodujúcom období),

však vyplýva, že v predmetnom období bolo sankcionovanie povinnosti, ktorú mala odporkyňa

porušiť, upravená v inom ustanovení zákona a to v .

Z tohto dôvodu senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné

rozhodnutie odporkyne podľa a druhá veta v spojení

s zmeniť, keďže o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Rozsahom a dôvodmi

opravného prostriedku v týchto prípadoch nie je súd viazaný. S poukazom na uvedené

pochybenie odporkyne, súd zmenil výrok rozhodnutia odporkyne tak, že sankciu – pokutu určil

podľa § 67 ods. 3 písm.c/ citovaného zákona.

Aj podľa názoru súdu navrhovateľka odvysielaním posudzovaného príspevku, porušila

povinnosť zabezpečiť pri výrobe vlastného spravodajského programu, aby obrazové príspevky,

ktoré tvoria integrálnu súčasť informácie alebo správy boli zobrazené bez dôrazu na efekt

šokovania alebo senzácie a v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie. Obrazové zábery

obsahujúce detailne ako dav trestá pouličného zlodeja retiazky, ako ho ľudia z davu kopú

do tváre a hlavy, bijú opaskom a päsťami, ako je ťahaný za motocyklom, boli použité vo väčšom

rozsahu ako bol nevyhnutný pre pochopenie informácie o spôsoboch trestania pouličných

zlodejov v Indii. Opakovaním niektorých obrazových záberov v príspevku zobrazujúcich násilie

bolo možné spôsobiť efekt šokovania, obrazové zábery boli použité samoúčelne a nadbytočne.

V administratívnom konaní neboli zistené ani procesné pochybenia zo strany odporkyne.

Konanie bolo začaté z úradnej moci, samotná sťažnosť tretej osoby nie je návrhom na začatie

správneho konania, je len jedným z podkladov, ktoré musí odporkyňa preveriť a na základe

ktorého môže začať správne konanie. Navrhovateľka sa vyjadrila k predmetu konania, rovnako

využila aj ďalšie procesné právo a nahliadla do administratívneho spisu v priebehu konania.

Návrhy na vykonanie dokazovania nevzniesla, v konaní nenamietala nesprávnosť skutkových

zistení. Súd nezistil, že by bolo navrhovateľke upreté právo oboznámiť sa s obsahom

posudzovaného programu, keďže navrhovateľka nepreukázala, že by žiadala v samotnom

správnom konaní o jeho oboznámenie.

Iné pochybenia v rozhodnutí odporkyne v rámci súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutia súd nezistil, stotožnil sa so závremi správneho orgánu obsiahnutými

v administratívnom rozhodnutí a preto vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie odporkyne

podľa veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, pretože nemala v konaní úspech

a aj z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne bolo zmenené z iných dôvodov ako boli uplatnené

v opravnom prostriedku.

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. septembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková