Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
962/374115.48ac43.pdf
PDF · 118.97 KB
No categories available
3Sžf/64/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 64/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci žalobcu: J.-R. A., s.r.o., M., zastúpený: Mgr. V. V., advokát, K., proti
žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, N., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/225/6020-38823/2007/990723-r zo dňa 15.06.2007 a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/44/2007-36 zo dňa 29.04.2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/44/2007-36 zo dňa 29.04.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15.06.2007
č. I/225/6020-38823/2007/990723-r, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu
Humenné – dodatočný platobný výmer č. 703/230/10959/07/Kls zo dňa 28.02.2007 tak,
že vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2001 v sume 900 100 Sk. K zmene prvostupňového daňového rozhodnutia prišlo z dôvodu
zmeny daňového subjektu. Správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb
za zdaňovacie obdobie 2001 v sume 900 100,-- Sk žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1
zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.) a zák.č. 366/1999 Z.z.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 52 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie daňové orgány
odôvodnili tým, že žalobca si zaúčtoval do nákladov v roku 2001 sumu 29 903,12 Sk
za nákup ochranných a pracovných pomôcok, pričom podľa predložených dokladov
nezamestnával v pracovnom pomere do 30.06.2001 žiadneho pracovníka, v období
do 01.07.2001 do 31.12.2001 bol v pracovnom pomere len jeden zamestnanec a to konateľka
spoločnosti. Z tohto dôvodu správca dane aj žalovaný uznali z uvedených nákladov
na sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov len náklady spojené
so zabezpečením pracovných pomôcok pre jedného zamestnanca. Rovnako postupovali
aj pri výdavkoch týkajúcich sa vyúčtovania nákladov za používanie mobilných telefónov
v celkovej sume 30 061,70 Sk, ktoré vznikli v súvislosti s ich používaním pracovníkmi
spoločnosti žalobcu. Náklady vo výške 1 289 027,60 Sk za nákup plechu od spoločnosti R.,
a.s., P., divízia K., daňové orgány neuznali, keďže daňovník preukázal tieto náklady
dokladmi, na základe ktorých uvedené výdavky z daňového hľadiska nemožno považovať za
výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §
24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňové orgány uviedli
k neuznaniu nákladov v celkovej sume 1 663 344,-- Sk za nákup plechu od spoločnosti J.,
s.r.o. H., že ide o nákupy za obdobie od 22.11.2001 do 27.12.2001, pričom podľa dokladov
predložených žalobcom v tomto období nezamestnával žalobca žiadnych zamestnancov. Mal
uzavretú zmluvu o vykonávaní zváračských prác č. 02/2001 zo dňa 01.01.2001, ktorá bola
uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou J., s.r.o., H. ako zhotoviteľom
zváračských prác, pričom objednané práce boli vykonávané zamestnancami spoločnosti J.,
s.r.o. H., pričom tieto práce boli účtované do 30.09.2001. Predmetný plech nemal daňový
subjekt vedený v skladovej evidencii, čo sám potvrdil aj v rámci odvolacieho konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že krajský súd
sa v odôvodnení rozsudku stotožňoval s argumentáciou žalovaného, pričom žalovaný
ako aj správca dane sa pri uvedenom konštatovaní vyhli hodnoteniu skutočnosti, ktorá vyšla
v daňovom konaní najavo a vôbec na ňu neprihliadli tak, ako to ustanovuje § 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb., keď nespochybnili žalobcom priznaný príjem zo spracovaného plechu,
ktorý podľa ich záveru nemal byť zakúpený.
S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v prípade
oprávnenosti nákladovej položky – nákupu materiálu od spoločnosti R., a.s., P. rovnako ako aj
v prípade nákupu materiálu od spoločnosti U., K. poukázal žalovaný na skutočnosť, že
žalobca nakúpený materiál v skladovej evidencii neevidoval. Uvádza, že obidve dodávky
tovaru posúdil rôznym spôsobom z hľadiska kritéria oprávnenosti nákladovej položky pri
nákupe materiálu. Podľa názoru žalovaného odvolateľ svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku
konkrétnemu výdavku nikdy nesplnil všeobecným poukázaním na objem svojej produkcie,
splnil ju iba preukázaním plnenia zákonných podmienok pre akceptáciu výdavku za výdavok
daňový. V danom prípade sporné náklady neboli uznané, keďže v rámci daňového konania
a vykonaného dokazovania nenaplnili zákonné podmienky ich uznania z hľadiska daňového.
S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/44/2007-36 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo o odvolaní rozhodol podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech.
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi
a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane
v daňovom konaní.
Podľa § 29 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní,
alebo na ktorých preukázanie nebol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.).
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. daňovým výdavkom je výdavok (náklad)
daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.
Podľa § 25 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto
výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je
dostatočne preukázané a ďalej výdavky taxatívne vymedzené v písmenách a/ - z/, rovnako
uvedené v ods. 2 citovaného § 25 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31.12.2001.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení účinnom k 31.12.2001 §
19 ods. 1 vyplýva, že účtovné jednotky zostavujú účtovnú uzávierku k poslednému dňu
účtovného obdobia (riadna účtovná uzávierka) a v ostatných prípadoch uvedených v § 17 ods.
2.
Účtovné jednotky inventarizáciou overujú ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej
uzávierky, či stav majetku v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Účtovné jednotky sú povinné
preukázať vykonanie inventarizácie pri všetkom majetku a záväzkoch po dobu piatich rokov
po jej vykonaní (§ 29 ods. 1, 2 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení účinnom
k 31.12.2001).
Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil,
že Daňový úrad Humenné ako správca dane vykonal u žalobcu v období od 04.09.2006
do 26.02.2007 kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001.
O výsledku zistení z daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 703/320/5173/2007/Čab-483
zo dňa 29.01.2007. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa
28.02.2007, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie roku 2001 v sume 900 100,-- Sk.
Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že z nákladov zaúčtovaných žalobcom
do nákladov za rok 2001 neboli uznané:
1. Suma 29 903,12 Sk za nákup ochranných a pracovných pomôcok z dôvodu, že žalobca
do 30.06.2001 nezamestnával žiadneho zamestnanca a od 01.07.2001 do 31.12.2001
zamestnával jedného zamestnanca – konateľku spoločnosti. Výška nákladov
v tejto časti bola uznaná vo výške nákladov na jedného zamestnanca, ostatné náklady
v zmysle § 24 ods. 4 písm. i/ zák.č. 366/1999 Z.z. uznané neboli.
2. Neboli uznané náklady žalobcu vo výške 30 061,70 Sk ako poplatky za služby
mobilných operátorov za používanie mobilných telefónov inou spoločnosťou J., s.r.o.,
H., keďže uvedený náklad bol zaúčtovaný žalobcom v rozpore s § 24 ods. 1 zákona č.
3. Neboli uznané náklady za nákup čierneho plechu od dodávateľa spoločnosti R., a.s.,
P., divízia K., v celkovej výške 1 289 027,60 Sk, ktoré boli zúčtované do nákladov na
ťarchu účtu 5011. Nákup uvedeného tovaru bol preukázaný dokladmi z elektronickej
registračnej pokladnice. Daňové orgány v rámci dokazovania dožiadaným správcom
dane Daňovým úradom Považská Bystrica, dožiadaním č. 703/320/20043/06/Por zo
dňa 23.05.2006 zistili, že spoločnosť R., a.s., P. pri hotovostnom predaji tovaru
nevystavuje faktúry, rovnako číselný rast predložených faktúr spolu s dokladmi
z elektronickej registračnej pokladnice nepoužíva. Uviedol, že faktúry vystavované
v divízii K. začínajú vždy číslicou 4, za ňou spravidla nasleduje rok a ďalšie číslo
označuje poradové číslo dokladu. Preverované doklady z elektronickej registračnej
pokladnice obsahovali daňový kód z pokladnice č. 6700031595804009, pričom
uvedená pokladnica bola dňom 13.07.2001 vyradená z prevádzky, bola zrušená jej
registrácia na príslušnom daňovom úrade. Nákup uvedeného tovaru realizoval
v období od 13.06.2001 od 06.12.2001. Preverované doklady neboli ani v jednom
prípade totožné, nesúhlasila cena ani druh tovaru, resp. číslo dokladu podľa sumáru
denných tržieb a dokladov, ktoré boli vydané spoločnosťou R., a.s., P..
4. Správca dane neuznal žalobcovi náklady zaúčtované na účet 5011 spotreba materiálu –
plech v celkovej hodnote 1 663 344,-- Sk dodané spoločnosťou J., s.r.o. H. v množstve
106 052 kg, 2-3 mm hrubého plechu, ktoré nemohlo byť podľa správcu dane
spotrebované, keďže spoločnosť žalobcu nemala v tom čase žiadnych zamestnancov
spracovávajúcich plech. Rovnako nemal žalobca fakturované dodávateľské práce od
iných firiem, u ktorých by si objednal dodávku týchto prác. Z uvedených dôvodov
posúdil náklady vo výške 1 663 344 Sk ako nepreukázateľne vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v rozpore s § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999
Z.z.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia
správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (dva mesiace
od doručenia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak).
Odvolací súd prejednal podané odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených
v spojení s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že skutkový stav v danom prípade bol
zistený dostatočne a dokazovanie, ktoré vykonali daňové orgány bolo rozsiahle. Žalobca
počas súdneho konania nenavrhol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by sa mali v tomto konaní
vykonať. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že konateľka žalobcu sa bližšie
nevyjadrila k nákladom, ktoré boli vylúčené správcom dane, ktoré sa týkali nákupu plechu
od spoločnosti R., a.s., a od spoločnosti J., s.r.o., H..
S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd vec posúdil
vecne správne, keď zamietol žalobu, pretože rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného
považuje za zákonné. Správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili dôkazy na základe svojej
úvahy, pričom každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach. Prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Rovnako sa stotožnil
s názorom, že pokiaľ žalobca v predmetnom období nezamestnával zamestnancov, nebolo
možné, aby si zaúčtoval náklady na zaobstaranie pracovných pomôcok, ako aj výdavky
za mobilné telefóny. V prípade dodávok plechu predložil žalobca doklady z elektronickej
registračnej pokladnice, ktoré mali byť vystavené dodávateľom žalobcu spoločnosťou R., a.s.,
P., divízia K., avšak v rámci dokazovania bolo zistené, že uvedené doklady dodávateľ žalobcu
nevystavil. V konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali uvedené
tvrdenie a keďže rovnako nepreukázal, že by dodávku plechu v celkovej sume 1 663 344 Sk
od spoločnosti J., s.r.o., H. tak ako tvrdí spracoval, nebolo ich možné uznať ako daňové
náklady v zmysle § 24 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z. t.j. ako výdavky daňovníkom
preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1
veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže nemal v konaní
úspech a to ani čiastočný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. septembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková