Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/64/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci žalobcu: J.-R. A., s.r.o., M., zastúpený: Mgr. V. V., advokát, K., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, N., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/225/6020-38823/2007/990723-r zo dňa 15.06.2007 a o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -36 zo dňa 29.04.2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -36 zo dňa 29.04.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15.06.2007

č. I/225/6020-38823/2007/990723-r, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu

Humenné – dodatočný platobný výmer č. /Kls zo dňa 28.02.2007 tak,

že vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2001 v sume 900 100 Sk. K zmene prvostupňového daňového rozhodnutia prišlo z dôvodu

zmeny daňového subjektu. Správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb

za zdaňovacie obdobie 2001 v sume 900 100,-- Sk žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 52 ods. 1 zákona

č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie daňové orgány

odôvodnili tým, že žalobca si zaúčtoval do nákladov v roku 2001 sumu 29 903,12 Sk

za nákup ochranných a pracovných pomôcok, pričom podľa predložených dokladov

nezamestnával v pracovnom pomere do 30.06.2001 žiadneho pracovníka, v období

do 01.07.2001 do 31.12.2001 bol v pracovnom pomere len jeden zamestnanec a to konateľka

spoločnosti. Z tohto dôvodu správca dane aj žalovaný uznali z uvedených nákladov

na sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov len náklady spojené

so zabezpečením pracovných pomôcok pre jedného zamestnanca. Rovnako postupovali

aj pri výdavkoch týkajúcich sa vyúčtovania nákladov za používanie mobilných telefónov

v celkovej sume 30 061,70 Sk, ktoré vznikli v súvislosti s ich používaním pracovníkmi

spoločnosti žalobcu. Náklady vo výške 1 289 027,60 Sk za nákup plechu od spoločnosti R.,

a.s., P., divízia K., daňové orgány neuznali, keďže daňovník preukázal tieto náklady

dokladmi, na základe ktorých uvedené výdavky z daňového hľadiska nemožno považovať za

výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §

24 ods. 1 v znení neskorších predpisov. Daňové orgány uviedli

k neuznaniu nákladov v celkovej sume 1 663 344,-- Sk za nákup plechu od spoločnosti J.,

s.r.o. H., že ide o nákupy za obdobie od 22.11.2001 do 27.12.2001, pričom podľa dokladov

predložených žalobcom v tomto období nezamestnával žalobca žiadnych zamestnancov. Mal

uzavretú zmluvu o vykonávaní zváračských prác č. 02/2001 zo dňa 01.01.2001, ktorá bola

uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou J., s.r.o., H. ako zhotoviteľom

zváračských prác, pričom objednané práce boli vykonávané zamestnancami spoločnosti J.,

s.r.o. H., pričom tieto práce boli účtované do 30.09.2001. Predmetný plech nemal daňový

subjekt vedený v skladovej evidencii, čo sám potvrdil aj v rámci odvolacieho konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že krajský súd

sa v odôvodnení rozsudku stotožňoval s argumentáciou žalovaného, pričom žalovaný

ako aj správca dane sa pri uvedenom konštatovaní vyhli hodnoteniu skutočnosti, ktorá vyšla

v daňovom konaní najavo a vôbec na ňu neprihliadli tak, ako to ustanovuje § 2 ods. 3 zákona

č. , keď nespochybnili žalobcom priznaný príjem zo spracovaného plechu,

ktorý podľa ich záveru nemal byť zakúpený.

S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v prípade

oprávnenosti nákladovej položky – nákupu materiálu od spoločnosti R., a.s., P. rovnako ako aj

v prípade nákupu materiálu od spoločnosti U., K. poukázal žalovaný na skutočnosť, že

žalobca nakúpený materiál v skladovej evidencii neevidoval. Uvádza, že obidve dodávky

tovaru posúdil rôznym spôsobom z hľadiska kritéria oprávnenosti nákladovej položky pri

nákupe materiálu. Podľa názoru žalovaného odvolateľ svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku

konkrétnemu výdavku nikdy nesplnil všeobecným poukázaním na objem svojej produkcie,

splnil ju iba preukázaním plnenia zákonných podmienok pre akceptáciu výdavku za výdavok

daňový. V danom prípade sporné náklady neboli uznané, keďže v rámci daňového konania

a vykonaného dokazovania nenaplnili zákonné podmienky ich uznania z hľadiska daňového.

S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok

Krajského súdu v Prešove č.k. -36 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo o odvolaní rozhodol podľa a dospel k záveru,

že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi

a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane

v daňovom konaní.

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie

dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní,

alebo na ktorých preukázanie nebol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom ( ).

Podľa daňovým výdavkom je výdavok (náklad)

daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.

Podľa daňovými výdavkami nie sú výdavky

(náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto

výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je

dostatočne preukázané a ďalej výdavky taxatívne vymedzené v písmenách a/ - z/, rovnako

uvedené v ods. 2 citovaného o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov v znení účinnom do 31.12.2001.

Podľa o účtovníctve v znení účinnom k 31.12.2001 §

19 ods. 1 vyplýva, že účtovné jednotky zostavujú účtovnú uzávierku k poslednému dňu

účtovného obdobia (riadna účtovná uzávierka) a v ostatných prípadoch uvedených v § 17 ods.

2.

Účtovné jednotky inventarizáciou overujú ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej

uzávierky, či stav majetku v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Účtovné jednotky sú povinné

preukázať vykonanie inventarizácie pri všetkom majetku a záväzkoch po dobu piatich rokov

po jej vykonaní (, o účtovníctve v znení účinnom

k 31.12.2001).

Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil,

že Daňový úrad Humenné ako správca dane vykonal u žalobcu v období od 04.09.2006

do 26.02.2007 kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001.

O výsledku zistení z daňovej kontroly bol spísaný protokol č. /Čab-483

zo dňa 29.01.2007. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa

28.02.2007, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie

obdobie roku 2001 v sume 900 100,-- Sk.

Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že z nákladov zaúčtovaných žalobcom

do nákladov za rok 2001 neboli uznané:

1. Suma 29 903,12 Sk za nákup ochranných a pracovných pomôcok z dôvodu, že žalobca

do 30.06.2001 nezamestnával žiadneho zamestnanca a od 01.07.2001 do 31.12.2001

zamestnával jedného zamestnanca – konateľku spoločnosti. Výška nákladov

v tejto časti bola uznaná vo výške nákladov na jedného zamestnanca, ostatné náklady

v zmysle uznané neboli.

2. Neboli uznané náklady žalobcu vo výške 30 061,70 Sk ako poplatky za služby

mobilných operátorov za používanie mobilných telefónov inou spoločnosťou J., s.r.o.,

H., keďže uvedený náklad bol zaúčtovaný žalobcom v rozpore s § 24 ods. 1 zákona č.

3. Neboli uznané náklady za nákup čierneho plechu od dodávateľa spoločnosti R., a.s.,

P., divízia K., v celkovej výške 1 289 027,60 Sk, ktoré boli zúčtované do nákladov na

ťarchu účtu 5011. Nákup uvedeného tovaru bol preukázaný dokladmi z elektronickej

registračnej pokladnice. Daňové orgány v rámci dokazovania dožiadaným správcom

dane Daňovým úradom Považská Bystrica, dožiadaním č. /Por zo

dňa 23.05.2006 zistili, že spoločnosť R., a.s., P. pri hotovostnom predaji tovaru

nevystavuje faktúry, rovnako číselný rast predložených faktúr spolu s dokladmi

z elektronickej registračnej pokladnice nepoužíva. Uviedol, že faktúry vystavované

v divízii K. začínajú vždy číslicou 4, za ňou spravidla nasleduje rok a ďalšie číslo

označuje poradové číslo dokladu. Preverované doklady z elektronickej registračnej

pokladnice obsahovali daňový kód z pokladnice č. 6700031595804009, pričom

uvedená pokladnica bola dňom 13.07.2001 vyradená z prevádzky, bola zrušená jej

registrácia na príslušnom daňovom úrade. Nákup uvedeného tovaru realizoval

v období od 13.06.2001 od 06.12.2001. Preverované doklady neboli ani v jednom

prípade totožné, nesúhlasila cena ani druh tovaru, resp. číslo dokladu podľa sumáru

denných tržieb a dokladov, ktoré boli vydané spoločnosťou R., a.s., P..

4. Správca dane neuznal žalobcovi náklady zaúčtované na účet 5011 spotreba materiálu –

plech v celkovej hodnote 1 663 344,-- Sk dodané spoločnosťou J., s.r.o. H. v množstve

106 052 kg, 2-3 mm hrubého plechu, ktoré nemohlo byť podľa správcu dane

spotrebované, keďže spoločnosť žalobcu nemala v tom čase žiadnych zamestnancov

spracovávajúcich plech. Rovnako nemal žalobca fakturované dodávateľské práce od

iných firiem, u ktorých by si objednal dodávku týchto prác. Z uvedených dôvodov

posúdil náklady vo výške 1 663 344 Sk ako nepreukázateľne vynaložené na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v rozpore s

Z.z.

Podľa je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (dva mesiace

od doručenia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak).

Odvolací súd prejednal podané odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených

v spojení s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že skutkový stav v danom prípade bol

zistený dostatočne a dokazovanie, ktoré vykonali daňové orgány bolo rozsiahle. Žalobca

počas súdneho konania nenavrhol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by sa mali v tomto konaní

vykonať. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že konateľka žalobcu sa bližšie

nevyjadrila k nákladom, ktoré boli vylúčené správcom dane, ktoré sa týkali nákupu plechu

od spoločnosti R., a.s., a od spoločnosti J., s.r.o., H..

S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd vec posúdil

vecne správne, keď zamietol žalobu, pretože rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného

považuje za zákonné. Správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili dôkazy na základe svojej

úvahy, pričom každý dôkaz hodnotili jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných

súvislostiach. Prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Rovnako sa stotožnil

s názorom, že pokiaľ žalobca v predmetnom období nezamestnával zamestnancov, nebolo

možné, aby si zaúčtoval náklady na zaobstaranie pracovných pomôcok, ako aj výdavky

za mobilné telefóny. V prípade dodávok plechu predložil žalobca doklady z elektronickej

registračnej pokladnice, ktoré mali byť vystavené dodávateľom žalobcu spoločnosťou R., a.s.,

P., divízia K., avšak v rámci dokazovania bolo zistené, že uvedené doklady dodávateľ žalobcu

nevystavil. V konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali uvedené

tvrdenie a keďže rovnako nepreukázal, že by dodávku plechu v celkovej sume 1 663 344 Sk

od spoločnosti J., s.r.o., H. tak ako tvrdí spracoval, nebolo ich možné uznať ako daňové

náklady v zmysle t.j. ako výdavky daňovníkom

preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

veta prvá tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže nemal v konaní

úspech a to ani čiastočný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. septembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková