Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
445/374054.fa6eea.pdf
PDF · 169.3 KB
No categories available
3Sž/111/2007
Najvyšší súd 3 Sž 111/2007-24
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.,
v právnej veci navrhovateľa M. M.–K., N. proti odporcovi Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o opravnom
prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. 20106/2005-540/11 zo dňa 23.10.2007
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. 20106/2005-540/11 zo dňa
23.10.2007 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa opravným prostriedkom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2007
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 20106/2005-540/11 zo dňa
23.10.2007, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o odškodnenie podľa zák.č. 547/2005 Z.z.
o odškodňovaní obetí okupácie Československa vojskami Zväzu sovietskych socialistických
republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej
republiky a Bulharskej ľudovej republiky s odôvodnením, že nepreukázal, že poškodenie
zdravia bolo zapríčinené zranením spôsobeným príslušníkom niektorej z okupačných armád
alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom
okupačných armád.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že utrpel post traumatickú stresovú
poruchu, ktorú preukazuje potvrdenie vo vojenskej knižke. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky nesprávne posúdilo skutkový stav, ktorý je relevantný v celom rozsahu
v jeho prospech. Žiadal ,aby súd jeho návrhu vyhovel.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 19.12.2007 žiadal žalobu navrhovateľa zamietnuť
s poukazom na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 547/2005 Z.z.
o odškodňovaní obetí okupácie Československa vojskami Zväzu sovietskych socialistických
republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej
republiky a Bulharskej ľudovej republiky (ďalej len „zákon“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a postup odporcu, a po prejednaní veci na pojednávaní dňa 18.9.2008 zistil,
že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 547/2005 Z.z. , a preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd z administratívneho spisu odporcu č. 20106/05 zistil, že navrhovateľ
v žiadosti o priznanie odškodnenia podľa zák.č. 547/2007 Z.z., na základe ktorej začalo
administratívne konanie pred odporcom, uviedol skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje
dôvodnosť svojho nároku. K udalosti vedúcej k jeho post traumatickej psychickej poruche
malo dôjsť v kasárňach dňa 21.08.1968, kedy pri nástupe im bol oznámený vstup vojsk
Varšavskej zmluvy a následne dostal šok, traumu videním strašného množstva a vojsk,
ktoré uvidel po prepustení dňa 23.08.1968 (päť dní pred ukončením cvičenia) z vojenského
útvaru.
Najvyšší súd na pojednávaní dňa 18.09.2008. vypočul navrhovateľa podľa § 131
ods. 1 O.s.p k skutkovým okolnostiam udalosti, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje vznik nároku
podľa zák.č. 547/2007 Z.z. Najvyšší súd zistil, že post traumatickú stresovú poruchu mal
navrhovateľ utrpieť počas vojenského cvičenia (manévrov) v kasárňach, a to v noci
z 20.08.1968 na 21.08.1968 a potom dňa 21. a 22.8.1968, kedy sa už vyjasnila situácia,
že došlo k vstupu okupačných armád. V tie dni následne navštívil lekára na útvare,
ktorý ho vypísal a poslal domov. Následnú odbornú lekársku pomoc nevyhľadal. Na otázku,
či prišiel do osobného kontaktu s príslušníkmi okupačných armád uviedol, že do kontaktu
s nimi prišiel až po návrate z manévrov.
Najvyšší súd sa ďalej oboznámil s fotokópiou zdravotného záznamu z 23.08.1968
z vojenskej knižky navrhovateľa, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu.
Podľa § 1 zák.č. 547/2005 Z.z. účelom zákona je odškodniť občanov Slovenskej
republiky, ktorí ako občania Československej socialistickej republiky alebo občania Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len "československí občania") boli usmrtení
alebo zranení v súvislosti s pobytom okupačných armád Zväzu sovietskych socialistických
republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej
republiky a Bulharskej ľudovej republiky na území vtedajšieho Československa.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 547/2005 Z.z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá
a) bola v období od 20. augusta 1968 do 27. júna 1991 zranená príslušníkom niektorej
z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa
v súvislosti s pobytom okupačných armád,
b) bola zranená na území Československa,
c) v dobe zranenia bola československým občanom,
d) za zranenia príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou
zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád
nebola odškodnená podľa iného právneho predpisu.
Najvyšší súd konštatuje, že zo skutkových okolností tvrdených navrhovateľom
nevyplýva, že by bol v čase tvrdenej udalosti v priamom kontakte s určitým príslušníkom,
resp. skupinou príslušníkov okupačných armád resp. konkrétnou identifikovanou civilnou
osobou zdržujúcou sa na území Slovenskej republiky. Naopak zo žiadosti je zrejmé, že vznik
tvrdenej post traumatickej stresovej poruchy spája so všeobecným oznámením informácie
o vstupe okupačných armád.
Zákon č. 547/2005 Z.z. však vyžaduje priamu príčinnú súvislosť, preukázateľný
kontakt medzi príslušníkom okupačnej armády a zranenou osobou. Tento základ nároku nebol
navrhovateľom tvrdený, preto nebol odporcom ani bližšie skúmaný a dokazovaný. Spornou
je i skutočnosť, či tvrdenú post traumatickú stresovú poruchu možno identifikovať
ako zranenie v zmysle tohto zákona. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno vylúčiť
z kategórie zranenia i takúto ujmu, ale len za predpokladu, keby bola spôsobená v priamej
príčinnej súvislosti a kontaktom s vojskami okupačných armád (napr. pri únose a výsluchu,
obmedzení osobnej slobody, psychického nátlaku, mučenia a pod. ...). Zo zákona však
jednoznačne vyplýva, že zranená osoba by musela byť vo fyzickom, osobnom kontakte
s príslušníkom okupačnej armády. Najvyšší súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu
ako vecne správne potvrdil.
Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti, priamo vyplývajúce už zo žiadosti
o odškodnenia z administratívneho spisu, súd nezistil splnenie podmienok pre ustanovenie
navrhovateľovi advokáta podľa § 30 O.s.p. v spojení s § 138 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. l O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
v Bratislave, dňa 18. septembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť opisu:
Alena Augustiňáková