Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5fd/373888.3d0dc6.pdf
PDF · 118.39 KB
No categories available
1Obo/74/2007
Najvyšší súd 1 Obo 74/2007 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., so sídlom P., X.,
Česká republika (predtým G., P., V., Česká republika), zast. J., advokátom, A., K., X.,
proti žalovanému: 1/ I., bytom Š., 2/ J., bytom P., vedľajší účastník na strane žalovaného 2/:
Ľ., P., o zaplatenie 386 668,-- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1. a 2. rade
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 48 Cb 340/96-318 zo dňa
13. decembra 2002, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 48 Cb 340/96-318 zo dňa
13. decembra 2002 vo vzťahu k žalovanému 2/ z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 348 536,-- Kčs s 25 % ročným úrokom
z omeškania od 06. 08. 1996 do 30. 10. 1999 a nahradiť žalobcovi trovy konania
39 294,91 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že proti žalovanému
v 2. rade sa žalobca môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky len z výťažku predaja
zálohu, a to domu č. X. s pozemkom, parc. č. X. – zast. plocha, vrátane príslušenstva a súčastí
zapísaných na LV č. X., kat. úz. Žilina a evidovaných Katastrálnym úradom v Žiline s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Vo zvyšnej časti návrh na začatie konania proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol.
Vzájomný návrh žalovaného 2/ zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodol tak v intenciách právneho
názoru podľa § 226 O. s. p., vysloveného odvolacím súdom v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31. 05. 2000 č. k. 1 Obo 249/99-243. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že na základe úverovej zmluvy č. A 20010 zo dňa
30. 04. 1992, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obch. zák., žalobca poskytol žalovanému v 1. rade
strednodobý úver za účelom zakúpenia zariadenia a zásob v sume 1 200 000,-- Kčs.
Na zabezpečenie úveru bola dňa 30. 04. 1992 uzavretá záložná zmluva medzi žalobcom
a žalovaným v 2. rade, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu zriadením
záložného práva k nehnuteľnosti „V.“, vrátane príslušenstva a pozemku č. X., k. ú. Žilina,
zapísané na LV č. X. a evidovaných Katastrálnym úradom v Žiline. Záložná zmluva bola
zavkladovaná do katastra 22. 06. 1992, na základe tejto sa žalovaný v 2. rade stal záložcom
pohľadávky žalobcu zabezpečenej týmto zálohom. Ďalej mal súd preukázané, že zmluvou
o predaji podniku zo dňa 29. 04. 1994 žalovaný v 1. rade previedol na kupujúceho S.
vlastnícke práva k veciam, právam a majetkovým hodnotám v účtovnej hodnote ako pasíva
v sume 35 885 719,14 Sk, a zároveň aj všetky záväzky a povinnosti. Na základe tejto zmluvy
prešli na kupujúceho všetky práva a záväzky súvisiace s predajom, vrátane záväzkov
z úverovej zmluvy, pričom podľa § 447 ods. 3 Obch. zák. na prechod záväzkov nebol
potrebný súhlas veriteľa, pretože predávajúci (žalovaný v 1. rade) zo zákona ručí za splnenie
prevzatých záväzkov kupujúcim, a teda žalobca je oprávnený ako veriteľ žiadať uspokojenie
svojej pohľadávky od žalovaného v 1. rade. Súd prvého stupňa preto návrh voči žalovanému
v 1. rade považoval za dôvodný, ako voči ručiteľovi. Námietku premlčania nároku uplatnenú
žalovaným v 1. rade nepovažoval súd za dôvodnú, pretože žalobca si návrhom zo dňa
05. 09. 1996 uplatnil zaplatenie pohľadávky v sume 386 668,05 Kčs spolu s príslušenstvom
proti I. ako žalovanému v 1. rade, pričom nie je relevantné, že až v priebehu konania (potom
čo zistil, že medzi žalovaným v 1. rade a S. bola uzavretá zmluva o predaji podniku) upresnil,
že zaplatenie pohľadávky požaduje voči zákonnému ručiteľovi.
Podľa súdu sú splnené podmienky na domáhanie sa splnenia záväzku od žalovaného
v 1. rade ako zákonného ručiteľa, lebo na výzvu žalobcu na splatenie dlhu dlžník nereagoval
a svoj splatný záväzok neuhradil. Konštatoval, že zo správania dlžníka – S. po 20. 10. 1995 je
zjavne nepochybné, že tento nemal úmysle svoj záväzok splniť. Ďalej mal súd za preukázané,
že návrh je oprávnený aj voči žalovanému v 2. rade, na základe zmluvy zo dňa 30. 04. 1992,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, avšak len do výšky výťažku z predaja zálohu, t. j.
domu č. X. s pozemkom parc. č. X. – zast. plocha, vrátane príslušenstva a súčasti zapísaných
na LV č. X. a evidovaných Katastrálnym úradom v Žiline do výšky 1 200 000,-- Sk.
Vzájomný návrh uplatnený žalovaným v 2. rade zo dňa 03. 11. 1997 a 03. 07. 2002 súd
zamietol, osvojil si názor odvolacieho súdu, keďže voči žalovanému v 2. rade ako záložcovi
neprichádza do úvahy použitie ust. § 532 Obč. zák., lebo pre tento vzťah platí ust. § 299
ods. 2 Obch. zák. Keďže k zániku záložného práva nedošlo v zmysle § 151g Obč. zák., tak
záložné právo vzniknuté na základe zmluvy zo dňa 30. 04. 1992 nezaniklo. Za právne
irelevantnú považoval súd aj námietku premlčania nároku, uplatnenú žalovaným v 2. rade
a poukázal na ust. § 100 ods. 2 tretia veta Obč. zák. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky žalobcu,
vychádzal z článku X Všeobecných úverových podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou
úverovej zmluvy zo dňa 30. 04. 1992, ktorá bola podpísaná v súlade s organizačným
poriadkom žalobcu. Splatnosť pohľadávky nastala v zmysle čl. X ku dňu 30. 12. 1994.
Ku dňu splatnosti úveru bol potom dlžník povinný vrátiť žalobcovi ako veriteľovi zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi v zmysle ust.
§ 503 ods. 1 tretia veta Obch. zák. Istina zostala nezaplatená vo výške 300 000,-- Kč
a zmluvný úrok vo výške 48 536,-- Kč, do výšky ktorej súd vyhovel spolu
s 25 % ročným úrokom z omeškania tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku.
Vo zvyšku návrh na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na ust. § 497, § 369 ods. 1
a § 265 Obch. zák. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný v 2. rade. Namietal, že súd sa plne
nevysporiadal s otázkou, aké právo a ktoré ustanovenia občianskeho a obchodného práva
pri rozhodovaní aplikoval. Je toho názoru, že súd mal pri posudzovaní aplikovať aj ust. § 1
ods. 2, § 261 ods. 3 písm. d/, ods. 4, § 299 ods. 2, § 387, § 390, § 391 ods. 2 a § 397
Obch. zák. Namietal tiež, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho pasívnou legitimáciou.
Podľa jeho názoru, záver prvostupňového súdu, že ust. § 299 ods. 2 Obch. zák. iba rozširuje
možnosti upravené v ust. § 151f Obč. zák., je nesprávny, lebo v tomto prípade pri
posudzovaní nároku je treba vychádzať zo znenia ust. § 299 ods. 2 Obch. zák. Jednostranná
voľba spôsobu výkonu záložného práva záložným veriteľom a následný jednostranný postup
záložného veriteľa podľa § 151f Obč. zák. bez predchádzajúcej zmluvnej dohody nie je v tejto
veci možný, a teda nie je v tejto veci pasívne legitimovaný a žalobca sa vlastne na súde
domáha realizácie svojho práva, ktoré môže vykonať sám, jednostranným úkonom bez
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu,
ktorým sa prvostupňový súd riadil o postúpení pohľadávky podľa § 477 a nasl. Obch. zák.,
a preto, že neprichádza do úvahy spôsob aplikácie ust. § 532 Obč. zák., keďže podľa neho ide
o prípad prevzatia dlhu podľa § 531 a § 532 Obč. zák. Vylúčenie aplikácie § 532 Obč. zák.
nemá v tomto prípade oporu v predpisoch obchodného práva a vykonaným dokazovaním je
preukázané, že ako záložca nedal súhlas k zmene dlžníka, a preto ním poskytnuté
zabezpečenie pohľadávky veriteľa – žalobcu formou záložného práva zaniklo zo zákona.
Ďalej namietal, že súd pochybil aj pri posudzovaní námietky premlčania nároku, t. j. výkonu
záložného práva. Je toho názoru, že pokiaľ veriteľ v premlčacej dobe, t. j. od 01. 05. 1996
do 30. 04. 2000 nepodal žalobný návrh proti S., neurobil úkon podľa § 102 Obch. zák., tak
pohľadávka – úver je premlčaná. Prvostupňový súd pochybil aj v posudzovaní vzniku
splatnosti pohľadávky, t. j. počiatku plynutia premlčacej doby. Na základe vyššie uvedeného,
navrhoval 1/ návrh voči nemu zamietnuť, resp. 2/ určiť, že záložné právo na nehnuteľnosť –
budova reštaurácie V., vrátane príslušenstva a par. č. X., k. ú. Žilina, LV č. X. evidenčným
Katastrálnym odborom OÚ Žilina, do výšky 1 200 000,-- Sk, založené záložnou zmluvou
zo dňa 30. 04. 1992, zaniklo, alebo určiť, že právo žalobcu voči nemu je premlčané.
Voči tomuto rozsudku sa odvolal aj žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 13. 03. 2003
bez odôvodnenia, a preto ho súd výzvou zo dňa 14. 03. 2003 vyzval, aby v lehote 10 dní
od doručenia výzvy oznámil súdu, v akom rozsahu rozsudok napáda, v čom vidí nesprávnosť
rozhodnutia a čoho sa domáha. Zároveň ho poučil o možnosti zastavenia odvolacieho konania
v prípade nevyhovenia tejto výzve v danej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.
1 Obo 129/03-372 zo dňa 26. 10. 2004 potvrdil vo vzťahu k žalovanému 2/ rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi 348 536,-- Kč s 25 %
úrokmi z omeškania od 06. 08. 1996 do 30. 10. 1999 a nahradiť mu 39 294,91 Sk trov
konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého z nich a s podmienkou, že vo vzťahu k žalovanému 2/ sa môže žalobca domáhať
uspokojenia pohľadávky len z výťažku predaja založenej nehnuteľnosti (dom s pozemkom
zapísaný na LV č. X., kat. úz. Žilina). Voči žalovanému 1/ odvolací súd odvolacie konanie
zastavil. Proti rozsudku pripustil dovolanie. Rozhodol tak s odôvodnením, že skutkový
a právny záver súdu prvého stupňa je správny. Podľa záverov súdu prvého stupňa, pôvodný
žalobca – K. poskytla žalovanému 1/ úver, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva
na nehnuteľnosť, ktorá patrí žalovanému 2/. Žalovaný 1/ v roku 1994 predal podnik, s ktorým
súvisel úver a povinnosť splatiť ho. Žalovaný 1/ dlh nesplnil a nesplnil ho ani nadobúdateľ
podniku, na ktorého záväzok prešiel. Žalovaný 1/ však podľa § 477 ods. 3 Obch. zák.
za splnenie záväzku ručí. Prevodom podniku a záväzku nezaniklo jeho zabezpečenie
a žalobca má právo na uspokojenie pohľadávky z výťažku z predaja založenej veci patriacej
žalovanému 2/. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku terajšiemu
žalobcovi.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 2/. Okrem poukazu
na celkovú vecnú nesprávnosť rozhodnutí súdov oboch stupňov, vychádzajúcich
z neprávneho právneho názoru, že na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ust. § 532
Obč. zák., v dovolaní uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože hoci bol v konaní zastúpený advokátom s plnou mocou pre celé konanie,
na odvolacie konanie odvolací súd predvolal len žalobcu a jeho zástupcu o pojednávaní
neupovedomil. Žiadal preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.),
rozsudkom zo dňa 29. 03. 2007 č. k. 1 Obdo V 34/2005-392 napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodol tak s odôvodnením, že v predmetnom konaní došlo k procesnej vade zakladajúcej
podľa § 237 písm. f/ O. s. p. prípustnosť dovolania. Vychádzal z toho, že žalovaný 2/ dňa
31. 10. 1997 splnomocnil J. na zastupovanie v prejednávanej veci. Plnomocenstvo nebolo
odvolané ani vypovedané. Odvolací súd na odvolacie pojednávanie, ktoré sa konalo
26. 10. 2004, predvolal len žalovaného 2/. Jeho zástupcu na odvolacie pojednávanie
nepredvolal, ani ho o pojednávaní neupovedomil. Odvolacie pojednávanie sa uskutočnilo len
v prítomnosti žalovaného. Zástupca žalovaného tak nemal možnosť pojednávania sa
zúčastniť, doplniť odvolanie, prípadne predniesť skutočnosti, ktoré by mohli byť pre
rozhodovanie odvolacieho súdu dôležité. Postupom súdu bola žalovanému 2/ odňatá možnosť
konať pred odvolacím súdom.
V priebehu odvolacieho konania návrhom zo dňa 04. 09. 2008 Ľ., P. (manželka
žalovaného 2/) požiadala o vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
2/ z dôvodov, že prebiehajúce súdne konanie rozhoduje aj o jej právach a povinnostiach
a jeho rozhodnutie môže zasiahnuť aj do jej práv a povinností a je nesporné, že má právny
záujem na jeho výsledku. Predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho
záujmu na výsledku konania, t. j. že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu
ovplyvnené. V predmetnom prípade Ľ. vstupuje do konania z vlastnej iniciatívy a žiadny
z účastníkov nemá proti jej vstupu námietky, stáva sa teda vedľajším účastníkom doručením
jej oznámenia súdu, že vstupuje do konania na strane žalovaného 2/ bez toho, aby súd
o prípustnosti jej vedľajšieho účastníctva rozhodoval, a aby musela preukazovať právny
záujem na výsledku sporu (§ 93 ods. 2 O. s. p.).
Žalovaný 2/ v priebehu odvolacieho konania návrhom zo dňa 04. 09. 2008 požiadal
súd, aby pripustil vstup Ľ., bytom P., do konania ako žalovaného v 3. rade. Návrh odôvodnil
tým, že predmetom tohto konania je otázka zabezpečenia peňažného záväzku
nehnuteľnosťou, ktorej je menovaná (jeho manželka) bezpodielovou spoluvlastníčkou.
Predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, bola nadobudnutá
počas trvania ich manželstva v roku 1991. Prebiehajúce súdne konanie rozhoduje aj o právach
a povinnostiach jeho manželky a rozhodnutie súdu môže zasiahnuť aj do jej práv a povinností.
Za takého stavu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol o právach
a povinnostiach tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania.
V priebehu odvolacieho konania žalobca postúpil pohľadávku terajšiemu žalobcovi T..
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e/
O. s. p., napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
zrušil a podľa odseku 3 tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa návrhom zo dňa 05. 09. 1996 domáhal voči žalovanému
1/ zaplatenia sumy 386 668,05 Kč s príslušenstvom titulom nesplnenia úverovej zmluvy
a voči žalovanému 2/ sa domáhal zaplatenia pohľadávky z titulu záložnej zmluvy, ktorú
uzavrel so žalovaným 2/ ako záložcom dňa 30. 04. 1992 na zabezpečenie úveru.
V predmetnom prípade je potrebné posúdiť, či záložné právo založené záložnou zmluvou,
uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom a žalovaným 2/, zaniklo. Odvolací súd už
v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 1 Obo 249/99 vyslovil názor, že toto právo
podľa § 532 Obč. zák. nezaniklo. Vychádzal z toho, že na právny vzťah záložného veriteľa
a záložcu je potrebné aplikovať ust. § 151a a nasl. Obč. zák. Zánik záložného práva upravuje
ust. § 151g Obč. zák., podľa ktorého záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená
pohľadávka alebo záloh, alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci.
Postupom podľa tohto ustanovenia záložné právo nezaniklo. Žalovaný 2/ poukazoval na zánik
záložného práva podľa § 532 Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia, zanikajú najmä tie
zabezpečenia dlhu, ktoré v dôsledku zmeny v osobe dlžníka podľa § 531 Obč. zák. majú
prevoditeľnú povahu. V danom prípade však k prevzatiu dlhu nedošlo podľa § 531 Obč. zák.,
ale pri predaji podniku podľa § 477 ods. 1 Obch. zák. Súd prvého stupňa postupoval v súlade
s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho uznesení zo dňa 31. 05. 2000 č. k.
1 Obo 249/99-243, ktorý vyslovil, že vec je potrebné voči žalovanému 1/ posudzovať
v zmysle ust. § 477 ods. 3 Obch. zák. a § 308 Obch. zák. a voči žalovanému 2/ podľa ust.
§ 151g Obč. zák. Týmto právnym názorom bol prvostupňový súd v zmysle ust. § 226 O. s. p.
viazaný a v súlade s ním aj vec v novom konaní posudzoval. V tomto konaní po vykonanom
dokazovaní ustálil výšku nároku čo do istiny, úrokov a poplatkov tak, ako to uviedol
v napadnutom rozsudku.
Ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia (§ 216
O. s. p.). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre odvolacie konanie neplatí ustanovenie
§ 92 ods. 1 a 4, upravujúce pristúpenie ďalšieho účastníka do konania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ v priebehu odvolacieho konania podal návrh
na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a pre odvolacie konanie je
vylúčený inštitút pristúpenia účastníka do konania, odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa tvrdeniami žalovaného 2/
ohľadom nehnuteľnosti – dom č. X. s pozemkom parc. č. X., zast. plocha, vrátane
príslušenstva a súčastí zapísaných na LV č. X., k. ú. Žilina, ktorou bol zabezpečený peňažný
záväzok žalovaného 1/, vyriešiť následne otázku vstupu ďalšieho účastníka do konania
na strane žalovaného (návrh žalovaného zo dňa 04. 09. 2008) a vo veci znovu rozhodnúť.
Pokiaľ sa týka odvolania podaného žalovaným 1/, odvolací súd odvolacie konanie
voči nemu zastavil a rozhodnutie voči nemu nadobudlo právoplatnosť. Napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu bol rozhodnutím dovolacieho súdu zrušený iba vo vzťahu k žalovanému 2/.
V novom konaní o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho
a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. septembra 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová