Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/96/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., X., X., Írsko, zast. J.,

advokátom, M., proti žalovanému: F., D., zast. J., advokátom, M., o zaplatenie 98 524,-- Sk,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -199

zo dňa 4. mája 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-199 zo dňa 4. mája 2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť 38 064,20 Sk na náhradu trov konania žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z doteraz

vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa a konania na odvolacom súde a dospel

k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca súdu nepreukázal hodnovernými

dokladmi, kto zaň podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých si uplatnil právo

na zaplatenie úrokov z omeškania, za oneskorenie vyplatenia menovitej hodnoty a výnosu

dlhopisov F. vydaného v súlade s ust. Ďalej žalobca súdu

nepreukázal, že postupca v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky bol vlastníkom

dlhopisu F., z ktorého postúpil príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania a tento úrok

podľa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky nebol špecifikovaný k uplatnenému

nároku žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že prvostupňový

súd nesprávne vyhodnotil dokumenty nachádzajúce sa v súdnom spise a riadil sa pri

posudzovaní veci nesprávnymi právnymi úvahami. Žalobca má za to, že zo strany súdu ide

o nepochopenie predmetu prejednávaného sporu. Úroky z omeškania sú predmetom

samostatného peňažného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Je to záväzok akcesorický

a zodpovednostný, ktorý môže vzniknúť, ak medzi veriteľom a dlžníkom existuje iný hlavný

peňažný záväzok a došlo práve k porušeniu primárneho právneho vzťahu medzi veriteľom

a dlžníkom. Medzi žalovaným a postupcami existoval záväzok z cenného papiera, ktorý

predstavoval kontraktačný záväzok emitenta cenného papiera voči majiteľovi cenného papiera

zaplatiť menovitú hodnotu a výnos z cenného papiera, založený vydaním a nadobudnutím

cenného papiera. Záväzok z omeškania vznikol postupcom až po tom, čo si žalovaný nesplnil

včas svoju povinnosť splatiť dlhopisy. Záväzok zaplatiť úrok z omeškania zanikne spolu

s primárnym záväzkom v prípade, že dlžník vyrovná primárny záväzok spolu so záväzkom

zaplatiť úroky z omeškania. Záväzok zaplatiť úroky z omeškania však môže zaniknúť až

po zániku záväzku z cenného papiera. Tak ako sa to stalo v tomto prípade. Žalovaný uhradil

postupcom menovitú hodnotu a výnos dlhopisu, čo možno v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1

zákona o cenných papieroch považovať za úplné splatenie dlhopisu. Úplným splatením

dlhopis zanikol. Táto skutočnosť však nemala vplyv na záväzok z omeškania, ktorý trvá

naďalej. Prvostupňový súd však žiadal, aby žalobca preukázal, že postupca bol v čase

podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky vlastníkom dlhopisov. Túto skutočnosť však

žalobca objektívne nemohol preukázať. Postupcovia neboli v čase podpisovania zmlúv

o postúpení pohľadávky majiteľmi dlhopisov, nakoľko dlhopisy ako cenné papiere

oprávňujúce na peňažné plnenie splatením ich menovitej hodnoty a výnosu zanikli.

V samotnej zmluve o postúpení pohľadávky sa uvádza, že postupovaná pohľadávka

pozostáva z úrokov z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu omeškania žalovaného s plnením

peňažného dlhu voči postupcovi, ktorý spočíval vo vyplatení menovitej hodnoty a výnosu

vydaného v zmysle ust. Je teda jednoznačné, že na žalobcu

boli na základe zmlúv o postúpení pohľadávok postúpené len záväzky z omeškania, ktoré sú

samostatnými záväzkami. Žiadosť súdu na preukázanie uvedenej skutočnosti je z tohto

dôvodu nelogická a právne neopodstatnená. Takisto nie je správne tvrdenie prvostupňového

súdu, že úrok podľa jednotlivých zmlúv nebol špecifikovaný k uplatnenému nároku žalobcu.

Žalobca má za to, že súdu doložil všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých bolo možné

žalovanú sumu identifikovať. Namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, prečo súd spochybňuje

podpis žalobcu na zmluvách o postúpení pohľadávky. Žalobca predložil súdu splnomocnenie,

v ktorom splnomocnil tretiu osobu na podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok. Podpis

štatutárneho zástupcu žalobcu je na predmetnom splnomocnení úradne overený. Priamo

v splnomocnení je uvedené meno a priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo splnomocnenca

a jeho podpis. Ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky

ustanovené v Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé,

akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, ktoré dôkazy bral pri svojom

rozhodovaní do úvahy a z akého dôvodu nepovažoval listinné dôkazy predložené žalobcom

za hodnoverné. Taktiež sa v ňom vôbec nenachádza právne posúdenie zisteného skutkového

stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi trovy konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, že má za to, že súd v predmetnej veci rozhodol správne,

vychádzajúc z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca a ktoré nepreukázali nároky, ktoré si

žalobca voči žalovanému uplatňuje v predmetnom konaní. V žiadnom prípade nemožno

konštatovať, že zo strany súdu išlo o nepochopenie predmetu prejednávaného sporu, žalovaný

nikdy nenamietal skutočnosť, že osoby, ktoré postupovali údajné pohľadávky na zaplatenie

úrokov z omeškania súvisiacich s vyplácaním dlhopisov F., neboli v čase uzatvorenia zmlúv

o postúpení pohľadávok vlastníkmi dlhopisov F.. Žalovaný v tomto smere poukázal a naďalej

trvá na tom, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že dotknuté fyzické osoby –

domnelí pôvodní veritelia žalovaného boli v čase ich postúpenia na žalobcu, t. j. uzavretia

zmlúv o postúpení pohľadávok, skutočnými vlastníkmi týchto pohľadávok. Dlhopisy F. mohli

totiž ich pôvodní majitelia do konca roku 2000 prevádzať, a taktiež sa mohli stať vlastníctvom

iných subjektov, na základe iných právne významných skutočností. Naviac osoby, ktoré boli

majiteľmi dlhopisov F. v deň 31. 12. 2000, mohli v mesiacoch január až apríl 2001 prevádzať

samotné nároky na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov F.. Žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že fyzické osoby, s ktorými boli príslušné zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavreté, boli skutočne osobami oprávnenými na výplatu dlhopisov F.. Žalobca

teda nepreukázal existenciu primárneho záväzku medzi žalovaným a dotknutými fyzickými

osobami, a preto sa nemôže domáhať ani nárokov vyplývajúcich z akcesorických vzťahov,

súvisiacich s údajným omeškaním žalovaného s vyplácaním dlhopisov F.. Žalobca žiadnymi

relevantnými dôkazmi tiež nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých bolo možné vyčísliť

úroky z omeškania uplatňované voči žalovanému. Samotné uvedenie údajných úrokov

z omeškania uplatňovaných žalobcom voči žalovanému vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy

nie je dostatočnou špecifikáciou požadovaných súm. Vo vzťahu k pravosti podpisov

na zmluvách o postúpení pohľadávok, na základe ktorých si žalobca uplatňuje údajné nároky

na úroky z omeškania voči žalovanému, žalobca nepreukázal spôsob (postup) podpisovania

zmlúv zo strany žalobcu, ako ani pravosť podpisov samotných postupcov. Súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku uviedol všetky skutočnosti, ktoré ust. vyžaduje,

náležite odôvodnil záver, že žalobu zamieta, keďže žalobca nároky uplatnené voči

žalovanému relevantným spôsobom nepreukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

, napadnutý rozsudok podľa zrušil a podľa odseku 3

tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že

predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré malo

vzniknúť v dôsledku omeškania žalovaného s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu

dlhopisov emitovaných žalovaným. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa dostal do omeškania

s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov, ktoré bol povinný splatiť v súlade s ust.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v platnom znení v deň ich splatnosti stanovený na 31. 12. 2000. Žalovaný menovitú hodnotu

a výnosy dlhopisov splatil až po uplynutí tejto lehoty, je toho názoru, že v dôsledku

omeškania žalovaného mu vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 %

ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhopisov až do dňa ich úplného splatenia.

Žalovaný s právnym názorom žalobcu nesúhlasil a tvrdil, že dlhopisy splatil v lehote

stanovenej v , a teda včas. Právna úprava dlhopisov F. je

upravená v o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších zmien a doplnkov.

Dlhopisy vydávané na základe ust. sa stali

splatnými dňa 31. 12. 2000. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ako súd dovolací,

ktorý vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že počnúc dňom 01. 01. 2001 sa žalovaný

dostal do omeškania, pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu. Totiž do doby,

kým sa veriteľove pohľadávky stanú splatné, nemôžu veritelia požadovať na dlžníkovi ich

splnenie. Akonáhle sa ale pohľadávka stane splatnou, dlžník je povinný ju uhradiť, a ak tak

neurobí, tak veriteľ je oprávnený domáhať sa jej splnenia na súde, a to podaním príslušnej

žaloby na plnenie. Uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to aj s úrokmi

z omeškania. Žalovaný začal vyplácať dlhopisy ich vlastníkom až od apríla 2001. Okamihom

vyplatenia menovitej hodnoty a výnosu z dlhopisu, dlhopis zanikol. Táto skutočnosť však

nemala žiadny vplyv na vznik a trvanie nároku na úrok z omeškania, z dôvodu oneskoreného

splatenia dlhopisov žalovaným. Záväzok z omeškania vznikol postupcom až po tom, čo si

žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť splatiť dlhopisy. Zo samotnej zmluvy o postúpení

pohľadávky vyplýva, že postupovaná pohľadávka pozostáva z úrokov z omeškania, ktoré

vznikli z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu voči postupcovi, ktorý

spočíval vo vyplatení menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu vydaného v zmysle ust. § 24

ods. 4 Na žalobcu boli teda na základe zmlúv o postúpení pohľadávok

postúpené len záväzky z omeškania, ktoré sú samostatnými záväzkami. Z uvedených dôvodov

nemohol byť postupca v čase podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávky vlastníkom

dlhopisov.

Dovolací súd viazaný dovolacou otázkou vymedzenou odvolacím súdom v rozsudku

zaujal stanovisko len k tejto pomerne úzko vymedzenej otázke a nezaoberal sa ďalšou

rozsiahlou argumentáciou účastníkov, ktorá s touto dovolacou otázkou nesúvisela.

Žalovaný v priebehu konania však uplatnil ďalšie námietky, okrem iného namietal, že

sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko žalobca a ani pôvodní vlastníci pohľadávok,

uplatňovaných v tomto konaní, v čase splatnosti týchto pohľadávok, neprišli na zákonné

miesto ich plnenia a neposkytli tak súčinnosť k ich splneniu. Žalobca tak nepreukázal, že

domnelí pôvodní veritelia, resp. vlastníci pohľadávok, uplatňovaných žalobcom v tomto

konaní, boli v čase ich postúpenia na žalobcu, zmluvami o postúpení, skutočnými veriteľmi,

resp. skutočnými majiteľmi týchto pohľadávok. Pôvodní veritelia dlhopisov vydaných

žalovaným, mohli až do konca roku 2000 uvedené dlhopisy prevádzať na iné osoby

a v mesiacoch január až apríl 2001 mohli prevádzať samotné nároky na výplatu menovitých

hodnôt a výnosov uvedených dlhopisov na tretie osoby. Pritom presný zoznam majiteľov

dlhopisov, ani osôb ktorým boli dlhopisy splatené, nebol nikdy zverejnený a samotný

žalovaný vyhotovil komplexnú evidenciu až po ukončení splácania dlhopisov F. v roku 2002.

Žalobca nepreukázal, či osoby uvedené v jednotlivých zmluvách o postúpení pohľadávok

tieto skutočne podpísali, obdobne táto skutočnosť nebola preukázaná ani vo vzťahu

k podpisom na týchto zmluvách na strane žalobcu.

Prvostupňový súd po oboznámení sa s doteraz vykonaným dokazovaním a opätovnom

výsluchu účastníkov žalobu zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nepreukázal

hodnovernými dokladmi, kto zaň podpisoval zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorých

si uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania, za oneskorenie vyplatenia menovitej

hodnoty a výnosu dlhopisov F., vydaného v súlade s ust.

Ďalej podľa názoru súdu nepreukázal, že postupca v čase podpisovania zmluvy

o postúpení pohľadávky bol vlastníkom dlhopisu F., z ktorého postúpil príslušenstvo

pozostávajúce z úroku z omeškania a tento úrok podľa jednotlivých zmlúv o postúpení

pohľadávky nebol špecifikovaný k uplatnenému nároku žalobcu.

Ako vyplýva z obsahu spisu, krajský súd vykonal s ohľadom na predmet sporu

identifikovaný žalobcom deklarovanými rozhodnými skutočnosťami pomerne rozsiahle

dokazovanie, takže bolo tak vecou prvostupňového súdu, aby všetky tieto vykonané dôkazy

zákonom vyžadovaným spôsobom vyhodnotil a z nich vyvodený skutkový záver o skutkovom

stave veci a na neho nadväzujúce právne zhodnotenie tiež zákonným spôsobom vyložil

v odôvodnení svojho písomného vyhotovenia rozsudku ( ). V uvedenom

ustanovení stanovuje obsahové (zákonné) kritériá písomného

vyhotovenia rozsudku, ktoré je potrebné dodržať. Táto zákonná požiadavka riadneho

odôvodnenia písomnej formy rozsudku má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

krajského súdu ako v otázke zisťovania skutkového stavu veci, tak i jeho právneho posúdenia.

V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky ustanovené

v Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa

súd pri hodnotení dôkazov riadil, ktoré dôkazy bral pri svojom rozhodovaní do úvahy

a z akého dôvodu nepovažoval listinné dôkazy predložené žalobcom za hodnoverné, prípadne

čo sa z ktorého dôkazu pokladá za preukázané alebo nie. V odôvodnení rozhodnutia chýba

tiež právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení,

ktoré súd použil. Súd v odôvodnení svojho rozsudku nepopisuje žiadne postupy pri hodnotení

dôkazov, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

vo veci samej.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová