Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e5e/377946.0986bf.pdf
PDF · 103.03 KB
No categories available
3Cdo/130/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 130/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G., výrobné družstvo so
sídlom v S., proti žalovanému R., s.r.o. so sídlom v Č., zastúpenému JUDr. A., advokátom so
sídlom v R., o vylúčenie vecí z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp. zn. RA – 1 C 563/2000, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25. februára 2008, sp. zn. 14 Co 31/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. decembra 2007, č.k. RA –
1 C 563/2000-115 zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
21.535,- Sk. Rozhodnutie, s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 23. apríla 2007 (správne 24. septembra 2007 – pozn. dovolacieho súdu), č.k.
14 Co 247/2007-113, odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. februára 2008, sp. zn. 14 Co 31/2008
odvolanie žalovaného v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol
a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo žalovanému správne doručované postupom
podľa § 46 ods. 2 O.s.p., pričom došlo k náhradnému doručeniu, ktorého účinky neboli
spochybnené. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy žalobcu v odvolacom konaní neboli vynaložené účelne.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené
17. decembra 2007, ako uviedol odvolací súd, ale až 19. decembra 2007, kedy sa o uložení
zásielky dozvedel a v ten deň ju i prevzal. Odvolanie bolo podané 3. januára 2008, teda
v zákonnej 15 – dňovej lehote. Navyše odvolací súd pri posudzovaní doručenia nesprávne
aplikoval ustanovenie § 46 ods. 2 O.s.p.; uznesenie malo byť doručované do vlastných rúk
postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa naň primerane vzťahujú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku o rozsudku (§ 167 O.s.p.). Zároveň poukázal na podmienky
platného doručenia písomností určených do vlastných rúk, ktorými sú zdržiavanie sa v mieste
doručenia a opätovné doručenie zásielky. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236
a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie
prípustné vtedy, ak to v ňom odvolací súd vyslovil, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V danom
prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie,
ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba
rozumieť zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov [napr. vykonávať procesné
úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho
výpisy (§ 44 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na doručenie
rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Pri riešení otázky, či postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom, vychádzal dovolací súd predovšetkým z § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p., podľa ktorého sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Prihliadol aj na § 47 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého do
vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti,
ak to nariadi súd. Dovolací súd vzal na zreteľ aj § 46 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak
nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe
bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,
uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,
aby si zásielku vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa mu malo byť doručené
postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. do vlastných rúk, dovolací súd poukazuje na skutočnosť,
že žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neukladá súdom povinnosť doručovať
uznesenie, ktorým sa rozhodlo o trovách konania, účastníkom do vlastných rúk, a zo spisu
nevyplýva, že by súd v danom prípade tento spôsob doručenia nariadil. Súd prvého stupňa
nepostupoval v rozpore so zákonom, keď uznesenie doručoval postupom podľa § 46 ods. 2
O.s.p.; tvrdenie dovolateľa o nesplnení podmienky opätovného doručenia (§ 47 ods. 2 O.s.p.)
je preto právne irelevantné.
V súvislosti s námietkou dovolateľa o nesplnení zákonného predpokladu pre účinnosť
náhradného doručenia, ktorým je zdržiavanie sa adresáta v mieste doručenia, dovolací súd
poukazuje na to, že úpravou možnosti náhradného doručenia v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p.
zákonodarca nepochybne sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej
bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy
v konaní alebo dokonca zmariť konanie, a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho
súdneho konania. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že
adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) v mieste doručenia fakticky zdržiava
a z tohto dôvodu má možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení
prevziať alebo vyzdvihnúť. Miestom doručenia je predovšetkým miesto (obec alebo mesto),
kde má adresát bydlisko. Adresát sa "zdržiava v mieste doručenia" aj vtedy, keď v čase
doručenia zásielky nie je prítomný v mieste doručenia. Ako už Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol napríklad v uznesení zo 7. decembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 178/2005,
samotná neprítomnosť adresáta je logickým záverom vyplývajúcim z toho, že "nebol
doručovateľom zastihnutý" (odhliadnuc od prípadu, kedy je prítomný v mieste doručenia, no
z určitého dôvodu nechce prísť do kontaktu s doručovateľom alebo prípadu, kedy je
prítomný v mieste doručenia, avšak z dôvodov fyzickej alebo psychickej indisponovanosti
nie je schopný vstúpiť do kontaktu s doručovateľom). Stav zdržiavania sa adresáta v mieste
doručenia ale nenarušuje taká jeho neprítomnosť v mieste doručenia, ktorá vyplýva
z adresátom zvolenej organizácie dní (či už ich pracovnej, alebo mimopracovnej časti)
a nezakladá dôvod brániaci mu prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku po
náhradnom doručení. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba preto rozumieť jeho
zdržiavanie sa v čase doručenia zásielky na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie
je na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.) a má možnosť oboznámiť sa s výzvou
urobenou podľa § 46 ods. 2 druhá veta O.s.p. Inými slovami, adresát sa zdržiava v mieste
doručenia, ak v čase doručenia nie je mimo miesta doručenia.
Podľa dovolateľa nebol jeho právny zástupca nijakým spôsobom upovedomený
o tom, že uznesenie súdu prvého stupňa mu bolo doručované už 17. decembra 2007 a že bolo
v tento deň aj uložené na pošte. Uviedol, že pošta mu uloženie zásielky oznámila až
19. decembra 2007 v popoludňajších hodinách, kedy si ju po skončení pracovnej cesty
v Košiciach i prevzal. Dovolací súd však poukazuje na skutočnosť, že na potvrdení
o doručení písomnosti (doručenke) založenom v spise na č.l. 115 je ako deň uloženia
uvedený 17. december 2007 a tento ani žiadny iný údaj nevzbudzuje pochybnosti
o správnosti postupu pošty, pričom dovolateľ dôkaz opaku nepredložil (§ 45 ods. 2 O.s.p.).
Nesplnenie ostatných podmienok účinnosti náhradného doručenia podľa § 46 ods. 2 O.s.p.,
napr. že by sa jeho právny zástupca v tento konkrétny deň v mieste doručenia nezdržiaval
alebo že by doručovateľ opomenul pokúsiť sa doručiť zásielku inej osobe, ktorá mohla
obstarať jej odovzdanie, dovolateľ ani nenamietal.
Odvolací súd teda dospel k správnemu záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo
žalovanému doručené 17. decembra 2007. Zákonná 15 - dňová lehota na podanie odvolania
začala plynúť 18. decembra 2007 a uplynula 1. januára 2008. Keďže tento deň pripadol na
štátny sviatok, posledným dňom na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný
deň, t.j. 2. január 2008 (§ 57 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ak za tohto stavu žalovaný podal
odvolanie na poštovú prepravu 3. januára 2008, podal ho aj podľa dovolacieho súdu
oneskorene. Odvolací súd po tomto zistení konal v súlade s ustanovením § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p., keď odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Týmto postupom
neznemožnil žalovanému realizovať jeho procesné práva a teda mu neodňal možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Ostatné dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal
a dovolacím súdom zistené neboli.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
voči žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 18. septembra 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková