Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/130/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G., výrobné družstvo so

sídlom v S., proti žalovanému R., s.r.o. so sídlom v Č., zastúpenému JUDr. A., advokátom so

sídlom v R., o vylúčenie vecí z exekúcie, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. RA – 1 C 563/2000, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 25. februára 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. decembra 2007, č.k. RA –

-115 zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

21.535,- Sk. Rozhodnutie, s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 23. apríla 2007 (správne 24. septembra 2007 – pozn. dovolacieho súdu), č.k.

-113, odôvodnil ustanovením vety druhej

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. februára 2008, sp. zn.

odvolanie žalovaného v zmysle ako oneskorene podané odmietol

a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo žalovanému správne doručované postupom

podľa , pričom došlo k náhradnému doručeniu, ktorého účinky neboli

spochybnené. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 v spojení

s s tým, že trovy žalobcu v odvolacom konaní neboli vynaložené účelne.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené

17. decembra 2007, ako uviedol odvolací súd, ale až 19. decembra 2007, kedy sa o uložení

zásielky dozvedel a v ten deň ju i prevzal. Odvolanie bolo podané 3. januára 2008, teda

v zákonnej 15 – dňovej lehote. Navyše odvolací súd pri posudzovaní doručenia nesprávne

aplikoval ustanovenie ; uznesenie malo byť doručované do vlastných rúk

postupom podľa , nakoľko sa naň primerane vzťahujú ustanovenia

o rozsudku ( ). Zároveň poukázal na podmienky

platného doručenia písomností určených do vlastných rúk, ktorými sú zdržiavanie sa v mieste

doručenia a opätovné doručenie zásielky. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal

včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236

a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ). Podľa proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie

prípustné vtedy, ak to v ňom odvolací súd vyslovil, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie súdu prvého

stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). V danom

prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie,

ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239

ods. 1 a 2 prípustné nie je.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba

rozumieť zákonu sa priečiaci procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na doručenie

rozsudku do vlastných rúk ( )].

Pri riešení otázky, či postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti

žalovaného konať pred súdom, vychádzal dovolací súd predovšetkým z § 204 ods. 1 prvá

veta , podľa ktorého sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Prihliadol aj na , podľa ktorého do

vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti,

ak to nariadi súd. Dovolací súd vzal na zreteľ aj , v zmysle ktorého ak

nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe

bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom

pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,

uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,

aby si zásielku vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa mu malo byť doručené

postupom podľa do vlastných rúk, dovolací súd poukazuje na skutočnosť,

že žiadne z ustanovení neukladá súdom povinnosť doručovať

uznesenie, ktorým sa rozhodlo o trovách konania, účastníkom do vlastných rúk, a zo spisu

nevyplýva, že by súd v danom prípade tento spôsob doručenia nariadil. Súd prvého stupňa

nepostupoval v rozpore so zákonom, keď uznesenie doručoval postupom podľa § 46 ods. 2

; tvrdenie dovolateľa o nesplnení podmienky opätovného doručenia ( )

je preto právne irelevantné.

V súvislosti s námietkou dovolateľa o nesplnení zákonného predpokladu pre účinnosť

náhradného doručenia, ktorým je zdržiavanie sa adresáta v mieste doručenia, dovolací súd

poukazuje na to, že úpravou možnosti náhradného doručenia v zmysle

zákonodarca nepochybne sledoval cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej

bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy

v konaní alebo dokonca zmariť konanie, a zabezpečiť tak plynulý priebeh občianskeho

súdneho konania. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že

adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) v mieste doručenia fakticky zdržiava

a z tohto dôvodu má možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení

prevziať alebo vyzdvihnúť. Miestom doručenia je predovšetkým miesto (obec alebo mesto),

kde má adresát bydlisko. Adresát sa "zdržiava v mieste doručenia" aj vtedy, keď v čase

doručenia zásielky nie je prítomný v mieste doručenia. Ako už Najvyšší súd Slovenskej

republiky uviedol napríklad v uznesení zo 7. decembra 2005 sp. zn. ,

samotná neprítomnosť adresáta je logickým záverom vyplývajúcim z toho, že "nebol

doručovateľom zastihnutý" (odhliadnuc od prípadu, kedy je prítomný v mieste doručenia, no

z určitého dôvodu nechce prísť do kontaktu s doručovateľom alebo prípadu, kedy je

prítomný v mieste doručenia, avšak z dôvodov fyzickej alebo psychickej indisponovanosti

nie je schopný vstúpiť do kontaktu s doručovateľom). Stav zdržiavania sa adresáta v mieste

doručenia ale nenarušuje taká jeho neprítomnosť v mieste doručenia, ktorá vyplýva

z adresátom zvolenej organizácie dní (či už ich pracovnej, alebo mimopracovnej časti)

a nezakladá dôvod brániaci mu prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku po

náhradnom doručení. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba preto rozumieť jeho

zdržiavanie sa v čase doručenia zásielky na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie

je na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.) a má možnosť oboznámiť sa s výzvou

urobenou podľa druhá veta Inými slovami, adresát sa zdržiava v mieste

doručenia, ak v čase doručenia nie je mimo miesta doručenia.

Podľa dovolateľa nebol jeho právny zástupca nijakým spôsobom upovedomený

o tom, že uznesenie súdu prvého stupňa mu bolo doručované už 17. decembra 2007 a že bolo

v tento deň aj uložené na pošte. Uviedol, že pošta mu uloženie zásielky oznámila až

19. decembra 2007 v popoludňajších hodinách, kedy si ju po skončení pracovnej cesty

v Košiciach i prevzal. Dovolací súd však poukazuje na skutočnosť, že na potvrdení

o doručení písomnosti (doručenke) založenom v spise na č.l. 115 je ako deň uloženia

uvedený 17. december 2007 a tento ani žiadny iný údaj nevzbudzuje pochybnosti

o správnosti postupu pošty, pričom dovolateľ dôkaz opaku nepredložil ( ).

Nesplnenie ostatných podmienok účinnosti náhradného doručenia podľa ,

napr. že by sa jeho právny zástupca v tento konkrétny deň v mieste doručenia nezdržiaval

alebo že by doručovateľ opomenul pokúsiť sa doručiť zásielku inej osobe, ktorá mohla

obstarať jej odovzdanie, dovolateľ ani nenamietal.

Odvolací súd teda dospel k správnemu záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo

žalovanému doručené 17. decembra 2007. Zákonná 15 - dňová lehota na podanie odvolania

začala plynúť 18. decembra 2007 a uplynula 1. januára 2008. Keďže tento deň pripadol na

štátny sviatok, posledným dňom na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný

deň, t.j. 2. január 2008 ( druhá veta ). Ak za tohto stavu žalovaný podal

odvolanie na poštovú prepravu 3. januára 2008, podal ho aj podľa dovolacieho súdu

oneskorene. Odvolací súd po tomto zistení konal v súlade s ustanovením § 218 ods. 1

písm. a/ , keď odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Týmto postupom

neznemožnil žalovanému realizovať jeho procesné práva a teda mu neodňal možnosť konať

pred súdom v zmysle

Ostatné dôvody prípustnosti dovolania podľa dovolateľ nenamietal

a dovolacím súdom zistené neboli.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 4

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková