Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/193/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej M., V., o určenie, že

žalobca je nájomcom bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C

58/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. apríla 2008,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 30. apríla 2007, č.k. -177 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je nájomcom bytu č. X. na X. poschodí

bytového domu súpisné číslo X. na V., alternatívne určenia, že vydržaním nadobudol právo

zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva spočívajúce v oprávnení výlučného

užívania tohto bytu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že na žalobcu nemohlo prejsť právo nájmu k bytu, pretože osobe, od ktorej ho

žalobca odvodzuje, vôbec nevzniklo. Žalobca tiež nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúce v oprávnení výlučného užívania predmetného bytu vydržaním,

pretože pre vydržanie nebola splnená zákonná podmienka dobromyseľnosti držby. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 17. apríla 2008, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie založil na zistení,

že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil

skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V plnom rozsahu sa stotožnil

i s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

poukazom na v spojení s s ohľadom na to, že žalovaná

si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým napadol

potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Namietal, že postupom súdov mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ) tým, že v rámci prvostupňového ani

odvolacieho konania mu súdy neumožnili navrhovať ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie

skutočností podstatných pre rozhodnutie o jeho nároku. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa z iného právneho dôvodu než aký uvádza súd prvého stupňa, pretože vychádzal

aj z dôkazov, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej namietal, že odvolací súd pri

vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku a pri rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého

stupňa bez toho, aby vzal na zreteľ dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, resp. dokazovanie

sám zopakoval alebo doplnil; tým zaťažil konanie tiež inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Dovolanie odôvodnil

i nesprávnym právnym posúdením veci ( ) odvolacím súdom, ktorý

si bez akéhokoľvek overenia tvrdených skutočností osvojil nesprávny právny názor súdu

prvého stupňa. Z týchto dôvodov žiadal napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutia prvostupňového

i odvolacieho súdu sú vecne správne, preto dovolanie navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ v danej veci namieta procesnú vadu v zmysle , ktorej

existenciu vidí v tom, že súdy mu neumožnili navrhnúť ďalšie dôkazy. O procesnú vadu

v zmysle tohto ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, ide len vtedy,

ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym

súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu

otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť

sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123,

, , , ). Zo spisu nevyplýva, že by dovolateľovi bolo odňaté

niektoré z týchto práv, najmä ním uvedené právo označiť navrhované dôkazné prostriedky.

Obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 30. apríla 2007

potvrdzuje, že súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa a , keď

účastníkov, resp. ich právnych zástupcov poučil o povinnosti predložiť alebo označiť všetky

dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Právni zástupcovia

žalobcu i žalovaného následne zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú,

na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. K odopretiu práva označiť (predložiť)

navrhované dôkazné prostriedky nedošlo ani v konaní pred odvolacím súdom. Právnej

zástupkyni žalobcu bolo na pojednávaní konanom 17. apríla 2008 umožnené založiť do spisu

fotokópiu zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 18. augusta 1987; žiadne ďalšie

dôkazné prostriedky neoznačila ani nepredložila. Nevykonaním tohto predloženého dôkazu

súd žiadne procesné práva dovolateľa neporušil, nakoľko ako Najvyšší súd Slovenskej

republiky uviedol už v rozhodnutí, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 (a neskôr zopakoval v rozhodnutí č. 125/1999),

nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných

dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým

záverom a teda v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k odňatiu možnosti pred súdom konať ( ).

Keďže existencia dovolateľom namietanej vady konania podľa

sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto

ustanovenia.

Pokiaľ dovolateľ namieta, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní zaťažil konanie

vadou v zmysle a že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iné

procesné vady konania a nesprávne právne posúdenie veci sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi, samy o sebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené

procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť

vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom k obsahu dovolania však dovolací súd považuje za potrebné vysporiadať

sa s niektorými vzájomne rozpornými tvrdeniami dovolateľa. Predovšetkým s tvrdením, že

odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní i z takých dôkazov, ktorými sa súd prvého stupňa

nezaoberal; a zároveň s rozporným tvrdením, že odvolací súd nevzal na zreteľ dôkazy

vykonané súdom prvého stupňa, ani dokazovanie sám neopakoval či nedoplnil.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd dokazovanie

neopakoval ani nedoplnil z dôvodu, že považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

správne ( a ). Nie je teda správny ani názor dovolateľa, že by odvolací

súd vychádzal z iného skutkového stavu ako súd prvého stupňa, ani s ním súvisiace tvrdenie,

že by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z iného právneho dôvodu, než aký

uvádza súd prvého stupňa (ktoré dovolateľ vzápätí negoval tvrdením, že odvolací súd si

osvojil nesprávny právny názor súdu prvého stupňa). Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozsudku poukázal na správny právny záver i odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny ( ).

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 4

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková