Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
039/377859.cd9340.pdf
PDF · 107.38 KB
No categories available
2ndob/19/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Ndob 19/2008
U Z N E SE N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Č., a. s., so sídlom P.,
N., ČR, IČO: X., proti odporcovi: A. F., nar. X., bytom X., ul. J., o zaplatenie 26 284,17 Kč
s prísl., v tomto konaní o námietke odporcu o zaujatosti sudkyne Krajského súdu v Banskej
Bystrici JUDr. Aleny Križanovej v dôsledku spochybnenia jej nezaujatosti v konaní tohože
súdu vedeným pod č. k. 41 Cob 84/2008 a č. k. 43 Cob 115/2008, takto:
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Alena Križanová n i e j e
v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania vecí tohože súdu vedeného pod č. k. 41 Cob
84/2008 a č. k. 43 Cob 115/2008.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní účastníkov vedeným pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 13C
81/2007, teraz vedeným v dôsledku odvolania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, odporca
namietal zaujatosť niektorých sudcov. Vzhľadom na komplikovanosť podania a jeho
nesúrodosť je potrebné dotýkajúcu sa časť podania odcitovať. Udáva v ňom:
Rovnako podávam návrh na vylúčenie sudcu Jána Šulaja z pojednávania
a rozhodovania veci a uplatňujem námietku zaujatosti pre veci ktoré som sa dozvedel vo
vyššie uvedených troch rozhodnutiach a vyššie uvádzam. Teda znižovanie vážnosti
a dôstojnosti účastníkov, a žiadam aj prešetriť jeho vyjadrenie, že nie je pravdivé moje
tvrdenie, že sa vyjadril, že je zaujatý voči členom mojej rodiny a to nariadením pojednávania
a nahliadnutím do spisu o ktorom sa v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008 tvrdí, že ho v minulosti
tento sudca rozhodoval. Naviac ak odvolací súd dospel k rozpornosti tvrdení účastníka
a prvostupňového sudcu v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008, prečo nenariadil pojednávanie, keď o to
naviac účastník v podaní z 13.9.2007 žiadal a nevykonanie tohto dôkazu ani v rozhodnutí
nevysvetľuje, čím rozhodnutie postráda odôvodnenie ako také. Pre tento dôvod a aj pre
skutočnosť, že s prvostupňovým sudcom pre urážky účastníkov sudcom nezačal riadne
disciplinárne konanie a ani ho vediac o tomto ho z pojednávania a rozhodovania veci pre
možnosť mať poch ybnosti o zaujatosti sudcu nevylúčil, podávam návrh a uplatňujem
námietku zaujatosti aj voči odvolaciemu sudcovi Krajského súdu sudkyni Alene Križanovej.
Sudca v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008 tvrdí, a odvolací sudca schvaľuje, že z uplatňovania
procesných práv jednou osobou v jednom konaní možno usudzovať na duševnú chorobu inej
osoby v inom konaní (Príloha 3). Naviac práve uplatnenie procesných práv duševné zdravie
implikuje a to obojstranne, jedná sa teda z hľadiska právnej logiky o ekvivalenciu. Tu je
zrejmá neschopnosť sudcov o sebareflexiu, teda uvedomenie si svojich tvrdení. Nakoľko sa
tak deje vo veci nie nepodstatnej, ba naopak nanajvýš dôležitej – vo veci zaujatosti sudcu
v súdnom konaní, nejedná sa o psychózu, ale o progresívne štádium psychopatie,
pravdepodobne o niektorú z foriem schizofrénie. Je možná aj kombinácia s iným, resp. inými
ochoreniami, čo však preukáže až odborné vyšetrenie. Z týchto dôvodov nemôžu sudcovia
ďalej svoju činnosť s ohľadom na možnosť spôsobiť svojím konaním škodu v pracovnom
procese svoju prácu riadne vykonávať, žiadam o ich odborné vyšetrenie a to aj s ohľadom na
ich vlastné zdravie a ľudský záujem o ich osud. Väčšina iných „duševných porúch“ teda nie
duševných porúch, len účelových označení o duševných poruchách – a to aj odborníkmi,
vzniká zavinene, najmä ak je postihnutým upierané, zväčša násilne odňaté právo na bývanie
resp. mzda a prípadne podobné základné právo (Príloha 4). Ak tomu tak v prípade sudcov je,
čo je pravdepodobné, oznamujem týmto súdu trestné činy osôb, ktoré týmto sudcom
ubytovanie a iné základné životné potreby a práva násilne odňali a žiadam ich postúpiť obom
orgánom činným v trestnom konaní aj ako prípady ublíženia na zdraví. Naviac je možné
v prípade prešetrenia veci očakávať zlepšenie priebehu prejavov ochorení.
Vo veci rozhodnutia 41 Ncb/5/2008, kde sa sudca Šulaj sa vyjadril, že sú opakovane
uplatňované procesné práva. Treba uviesť, že podľa vyjadrenia môjho rodinného príslušníka
sa jedná o vec nevyplatenia mzdy a s ňou súvisiace s tým istým odporcom, ktorá je celkom
preukázaná a nerozporná (Príloha 5) a práve postupom sudcu Šulaja ako povereného
dohliadať na výskyt prieťahov na Okresnom súde v Lučenci k nim dochádza. Naviac sa
v tomto rozhodnutí sudca Šulaj spôsobovaním prieťahov chváli, keď uvádza, že sú
prostriedky k odstráneniu prieťahov u neho podávané opakovane. Úlohou predsedu súdu,
resp. ako tvrdí v rozhodnutí Šulaj, že je poverený on, je odstraňovať prieťahy konania ani
nepoužívať úmyselne spôsobené obštrukcie na spochybňovanie dokonca iných účastníkov
iných konaní ako je tomu teraz tu. Týmto je tiež zaujatosť sudcu Šulaja podčiarknutá
a zvýraznená. Spôsob akým sudca uvedené podania vybavil je možné preveriť na nariadenom
pojednávaní, a tak celkom jednoducho zistiť či ich opakovanie zavinil, čo označujem ako
dôkaz.
Podávam týmto aj návrh na podanie mimoriadnych dovolaní voči rozhodnutiam
Krajského súdu v Banskej Bystrici pod značkami 41 Ncb/5/2008, 41Cob/96/2008,
41 Cob/85/2008, prokuratúre z dôvodov v tomto podaní uvedených.
Podávam týmto návrh aj Ministerstvu spravodlivosti na odstránenie vád súdneho
konania a vyšetrenie zamestnancov a návrh na mimosúdne vyrovnanie za spôsobenú ujmu na
práve na súdnu ochranu z dôvodov, ktoré v tomto podaní udávam. Teda najmä hrubé
správanie sudcov, ich psychiatrické vyšetrenie, nesprávny postup, upretie procesných práv
ako doručenie návrhu na začatie konania, pokus o zmier, možnosť odvolania podľa § 374
OSP, konania počas konania o vylúčení sudcu aj vo veciach nie nevyhnutných, rozhodovaniu
nepríslušného sudcu, nerozhodovaniu zákonného sudcu. Žiadam pri návrhu odškodnenia
prihliadnuť na závažnosť, úmyselnosť, opakovanosť a hrubé správanie sudcov. Preto by malo
byť odškodnenie, obvykle v rozsahu 1 0000 až 250000 Sk, pri jeho hornej hranici teda
navrhujem 200000 Sk.
Podávam týmto aj návrh Ústavnému súdu, vlastne sťažnosť na porušenie práva na
súdnu ochranu opakovaným protiprávnym postupom súdov a návrh na pokus o zmier
s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako je uvedené vyššie z dôvodov
uvedených v tomto podaní. Tiež žiadam podľa O.s.p. o ustanovenie právneho zástupcu, ak je
v konaní pred Ústavným súdom potrebný, z dôvodu hmotnej núdze (Príloha 2 a 6).
Odvolací súd toto podanie navrhovateľa považoval za vznesenie námietky zaujatosti
svojej sudkyne, preto vec predložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Predtým sa
k námietke vyjadril celý senát v zložení: JUDr. A., predsedníčka a JUDr. J. a JUDr. D.
členky senátu, ktoré sa vyjadrili, že niet zákonných dôvodov na ich vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania veci a subjektívne pocit zaujatosti nemajú.
Senát Najvyššieho súdu SR, ako nadriadeného súdu namietaného sudcu, predtým
než spochybnenie nezaujatosti sudcu prejednal skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre
taký postup. Zistil, že podmienky pre vylúčenie JUDr. Aleny Križanovej nie sú dané. Členky
senátu namietané neboli, preto o ich zaujatosti nebol dôvod rozhodovať. Tak isto pokiaľ ide
o sudcu JUDr. Jána Šulaja o jeho zaujatosti nerozhoduje Najvyšší súd SR z dôvodu vecnej
nepríslušnosti.
Podľa § 14 ods. 1, OSP „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti“.
Podľa ods. 3, „Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci“.
Námietka voči predsedníčke senátu spočíva výslovne v jej postupe konania.
Sudca na dodržiavanie zákona je kontrolovaný účastníkmi a ich právnymi zástupcami
a zodpovedá za obojstranný objektívny postup a ten spravidla všetkým stranám nevyhovuje.
Je tu ešte aj iná kontrola, totiž rozhodnutie vo veci v prípade nespokojnosti účastníka
podlieha v prípade odvolania voči nemu, preskúmaniu odvolacím súdom, ktorý posúdi
správnosť či nesprávnosť rozhodnutia a následne aj prípadným mimoriadnym opravným
prostriedkom.
Vo svojich námietkach odporca ani len neuviedol zákonné dôvody vylúčenia, na
základe ktorých by jeho námietkam bolo možné vyhovieť.
K podaniu odporcu Najvyšší súd SR dodáva, že nemá základné procesné náležitosti
a svedči o právnej nevedomosti odporcu pri uplatňovaní jeho práv. Predovšetkým si
neuvedomuje, že nie je takým subjektom, ktorý by mohol zasahovať do činnosti súdu či
sudcu, alebo ho nad rámec práv účastníka kontrolovať. V postupe sudcu sa vyžaduje dôstojný
ale tvrdý postoj pri nerešpektovaní procesných ustanovení, ktoré sú povinní dodržiavať.
Podľa § 101 ods. 1 OSP „Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu“.
V tejto veci sa odporca tým neriadil, ale svoje aktivity prejavoval proti
prejednávajúcim súdom. Nikto mu nebráni, aby sa sťažoval na ktoromkoľvek orgáne, aby sa
sťažoval na sudcu, alebo podal podnet na zahájenie disciplinárneho konania ale tam, kde to
patrí a nie do podaní v prejednávanej veci. Súd poskytuje účastníkovi poučenie o procesných
právach a povinnostiach pokiaľ nemá advokáta (§ 5 ods. 1 OSP), ale nemôže nahrádzať týmto
jednému z účastníkov advokáta. Je preto potrebné, aby sa odporca obrátil na osobu práva
znalú a riadil sa jej pokynmi. Jeho urážlivé podania a hodnotenia sudcov hraničia s naplnením
dôvodov použitia poriadkových opatrení ( § 53 ods. 1 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. septembra 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.