Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/15/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,

v právnej veci žalobcu Mgr. V., IČO: X., zast. JUDr. A., proti žalovanému V. IČO: X.,

o zaplatenie 176 708,01 Sk, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 23. januára 2008 č. k. -28, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 23. januára 2008 č. k. -28 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 16.4.2007 číslo konania

-18 konanie zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť právnemu

zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške Sk 14 727,-. Uviedol, že

žalobca vzal návrh na začatie konania späť celkom pred vydaním platobného

rozkazu, preto súd konanie podľa , zastavil. O trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,

uznesením zo dňa 23.1.2008 č. k. -28 uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Uviedol, že v danom prípade návrh voči žalovanému

bol bez akýchkoľvek pochybností podaný dôvodne, pretože žalobcovi vzniklo právo

na zaplatenie poplatku z omeškania. Avšak pri aplikácii ust. je

potrebné skúmať zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého úkon spôsobil

zastavenie konania. Žalobca však pred uplatnením svojho práva žalovanému

poplatok z omeškania nielenže nevyúčtoval, ale neposkytol mu ani príležitosť tento

po overení správnosti vyúčtovania, uhradiť bez ingerencie súdu. Týmto postupom

žalobcu bol vyvolaný zbytočný spor, ktorý by vôbec nemusel vzniknúť, pokiaľ by

žalobca rešpektoval minimálne pravidlá slušnosti a žalovaného, na inak svojho

oprávneného nároku vyzval a tak mu poskytol možnosť. Skutočnosť, že žalovaný

svoju povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania splnil hneď po preverení správnosti

jeho vyúčtovania, nasvedčuje tomu, že tento spor zavinil žalobca a že sa jedná

o zbytočne vyvolaný spor. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že i keď

súd prvého stupňa správne zistil stav veci, v otázke rozhodovania o trovách konania

pochybil.

S uznesením odvolacieho súdu sa neuspokojil žalobca, ktorý podal včas

dovolanie v zmysle žiadal zrušiť uznesenie odvolacieho súdu.

Poukázal na ust. a uviedol, že skutočnosťou, že žalovaný uhradil

faktúry za lieky a zdravotnícky materiál po lehote splatnosti, sa sám vystavil riziku, že

bude sankcionovaný zo strany žalobcu a dohodnutým poplatkom z omeškania.

Zákon žalobcovi neukladá povinnosti pred uplatnením svojho zákonného nároku

na súde o tom vopred informovať dlžníka. Z týchto skutočností vyplýva, že žalovaný

dal príčinu na podanie návrhu na začatie konania tým, že si nesplnil svoju povinnosť

voči žalobcovi, teda nie žalobca ale žalovaný nerešpektoval „minimálne pravidlá

slušnosti“, dostal sa do omeškania a následne bol plne v súlade so zákonom

a na základe zákona sankcionovaný. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh bol

podaný dôvodne a bol v plnom rozsahu vzatý späť na základe správania sa

žalovaného. Tieto skutočnosti s prihliadnutím na odôvodňujú

priznanie trov konania žalobcovi tak, ako boli správne priznané súdom prvého

stupňa. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje

proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ním bolo potvrdené

buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo uznesenie súdu prvého stupňa

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (, ). Podľa

doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak

ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj

o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované

v ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje , je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závažných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale skúmal aj, či konanie

nie je postihnuté vadou vymenovanou v až g/ .

Jedným z dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle je skutočnosť,

že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu Občianskym súdny poriadkom za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z toho treba vyvodiť, že ak má

ísť o naplnenie predpokladov prípustnosti dovolania podľa uvedeného zákonného

ustanovenia, musí zo strany súdu ísť o porušenie konkrétneho procesného

ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého bezprostredným následkom bolo

odňatie možnosti konať pred súdom.

Podľa v znení účinnom pre odvolacie konania,

po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu

ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia

výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.

Nepochybne zákon v tomto ustanovení nerozlišuje medzi charakterom

rozhodnutia napadnutého odvolaním.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v zmysle uvedeného nepostupoval,

keď žalobcovi nedoručil odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa,

ktorým porušením procesného ustanovenia zákona odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom, a teda vyjadriť sa k podanému odvolaniu žalovaného.

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

, zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu