Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/81/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., proti žalovanému

JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu X., o určenie pravosti pohľadávky,

na odvolanie C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. apríla 2008,

-55, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. apríla 2008 č. k.

-55 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.4.2008 -55

nepriznal C. náhradu nákladov vo výške 506,- Sk za poskytnuté informačné služby.

Uviedol, že požiadal C.. o oznámenie, či žalobca je vlastníkom cenných papierov –

akcií X. C.. oznámil súdu požadovanú informáciu a súčasne doručil súdu faktúru č.

2007125126 s fakturovanou sumou 506,- Sk v zmysle cenníka CD zo dňa

26.1.2007..

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že účtovanie

služieb v zmysle cenníka poskytovateľa informácie prislúcha len voči jeho klientom,

pričom v tom prípade ide o vzťah súkromnoprávny. Naproti tomu je vzťah súdu ako

orgánu štátu k C. vzťahom verejnoprávnym. Nejde teda o obchodný vzťah

s dohodnutím ceny podľa cenníka vydaného na poskytovanie služieb svojím

zákazníkom podľa zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súd nie je

zákazníkom – klientom a má právo požadovať skutočnosti podľa Za

poskytnutie požadovanej skutočnosti však prislúcha poskytovateľovi náhrada

vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky. K preukázaniu

výšky vecných nákladov zo strany poskytovateľa informácie nedošlo ani na základe

výzvy súdu zo dňa 19.3.2008.

Proti uzneseniu podal C.. dňa 5.5.2008 odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedol, že súdy majú povinnosť

rozhodovať tak, aby bola dodržiavaná zákonnosť rozhodnutí. Jeho žiadosť na úhradu

poskytnutej služby vychádza z platného a účinného zákona a predpisov schválených

príslušnými inštitúciami v zmysle zákona. Tvrdil, že pri stanovovaní výšky cien

v cenníku sa vždy berie do úvahy hľadisko nákladovosti, a preto považuje

fakturovanie ceny za legálne a v súlade so zákonom, pričom je potrebné mať

na zreteli, že má rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny

poriadok. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pri stanovení fakturovanej sumy

vychádzal z ročných nákladov, ktoré sú kalkulované ako priame osobné náklady

zamestnancov príslušného organizačného útvaru, ako aj pomernej časti fixných

priamych nákladov na výkon služieb C. v pomere, v akom je počet služieb

vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku všetkým službám,

ktoré za rok poskytne C.. Z týchto skutočností potom podľa názoru C.. vyplývajú

jednotkové náklady na poskytnutie jednej služby, ktoré predstavujú sumu 202,46,-

Sk. Zastáva teda názor, že suma 200,- Sk bez DPH

za informačnú službu v plnej miere odráža jeho vecné náklady

za poskytnutie príslušnej informácie. V podanom odvolaní navrhoval, aby mu

odvolací súd priznal náhradu za poskytnuté služby, alebo aby odvolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods.

1 a ustanovenia , bez nariadenia pojednávania

v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia každý je povinný bez zbytočného odkladu

na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie

a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov.

Je nepochybné, že odvolateľ na požiadanie súdu prvého stupňa v súlade

s ustanovením oznámil súdu požadované skutočnosti. Za ich

oznámenie si vyúčtoval sumu 506,- Sk, a to ako odplatu za poskytnutú službu

v zmysle Cenníka služieb C.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa v tom, že za náklady v zmysle ustanovenia nemožno považovať

cenu za poskytnutú službu tak, ako ju účtuje C.. v zmysle svojho cenníka. Súd

prvého stupňa správne rozlíšil súkromnoprávny vzťah odvolateľa vo voči jeho

klientom od vzťahu súdu a C.., ktorý je vzťahom verejnoprávnym. Tiež správne

vyvodil že za poskytnutie požadovanej skutočnosti prislúcha poskytovateľovi náhrada

vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky.

Súd prvého stupňa skúmal vecné náklady C. v súvislosti s poskytnutím služby,

a to výzvou zo dňa 19.3.2008. C.. však podaním zo dňa 8.4.2008 nepreukázal výšku

vynaložených vecných nákladov v zmysle výzvy súdu prvého stupňa. V odvolaní

uviedol, že ceny v cenníku sa stanovujú podľa kritéria nákladovosti v súvislosti

s poskytnutím informačnej služby, a to pomerom počtu služieb vykonaných

zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku všetkým službám, ktoré za rok

poskytne C., avšak ročné osobné náklady a pomernú časť fixných nákladov nie je

možné považovať v celom rozsahu za vecné náklady. Takéto abstraktné vyčíslenie

vecných nákladov nie je možné zohľadniť, pretože v danom prípade je nevyhnutné

vychádzať vždy z konkrétnych vecných nákladov, ktoré poskytovateľ musel vynaložiť

v súvislosti s poskytnutím tej – ktorej konkrétnej informácie. Navyše je nutné

konštatovať, že odvolateľ tiež ničím nepreukázal výšku jeho ročných nákladov

uvedených v odvolaní.

Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa ustanovenia

potvrdil ako vecne správne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 26. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu