Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
77b/378084.bde3a6.pdf
PDF · 82.5 KB
No categories available
3Obo/81/2008
Najvyšší súd 3 Obo 81/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., proti žalovanému
JUDr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu X., o určenie pravosti pohľadávky,
na odvolanie C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. apríla 2008,
7 Cbi 90/06-55, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. apríla 2008 č. k.
7 Cbi 90/06-55 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.4.2008 7 Cbi 90/06-55
nepriznal C. náhradu nákladov vo výške 506,- Sk za poskytnuté informačné služby.
Uviedol, že požiadal C.. o oznámenie, či žalobca je vlastníkom cenných papierov –
akcií X. C.. oznámil súdu požadovanú informáciu a súčasne doručil súdu faktúru č.
2007125126 s fakturovanou sumou 506,- Sk v zmysle cenníka CD zo dňa
26.1.2007..
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že účtovanie
služieb v zmysle cenníka poskytovateľa informácie prislúcha len voči jeho klientom,
pričom v tom prípade ide o vzťah súkromnoprávny. Naproti tomu je vzťah súdu ako
orgánu štátu k C. vzťahom verejnoprávnym. Nejde teda o obchodný vzťah
s dohodnutím ceny podľa cenníka vydaného na poskytovanie služieb svojím
zákazníkom podľa zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súd nie je
zákazníkom – klientom a má právo požadovať skutočnosti podľa § 128 O.s.p. Za
poskytnutie požadovanej skutočnosti však prislúcha poskytovateľovi náhrada
vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky. K preukázaniu
výšky vecných nákladov zo strany poskytovateľa informácie nedošlo ani na základe
výzvy súdu zo dňa 19.3.2008.
Proti uzneseniu podal C.. dňa 5.5.2008 odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedol, že súdy majú povinnosť
rozhodovať tak, aby bola dodržiavaná zákonnosť rozhodnutí. Jeho žiadosť na úhradu
poskytnutej služby vychádza z platného a účinného zákona a predpisov schválených
príslušnými inštitúciami v zmysle zákona. Tvrdil, že pri stanovovaní výšky cien
v cenníku sa vždy berie do úvahy hľadisko nákladovosti, a preto považuje
fakturovanie ceny za legálne a v súlade so zákonom, pričom je potrebné mať
na zreteli, že zákon č. 566/2001 Z.z. má rovnakú právnu silu ako Občiansky súdny
poriadok. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pri stanovení fakturovanej sumy
vychádzal z ročných nákladov, ktoré sú kalkulované ako priame osobné náklady
zamestnancov príslušného organizačného útvaru, ako aj pomernej časti fixných
priamych nákladov na výkon služieb C. v pomere, v akom je počet služieb
vykonaných zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku všetkým službám,
ktoré za rok poskytne C.. Z týchto skutočností potom podľa názoru C.. vyplývajú
jednotkové náklady na poskytnutie jednej služby, ktoré predstavujú sumu 202,46,-
Sk. Zastáva teda názor, že suma 200,- Sk bez DPH
za informačnú službu v plnej miere odráža jeho vecné náklady
za poskytnutie príslušnej informácie. V podanom odvolaní navrhoval, aby mu
odvolací súd priznal náhradu za poskytnuté služby, alebo aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods.
1 a ustanovenia § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania
v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 128 O.s.p. každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie
a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov.
Je nepochybné, že odvolateľ na požiadanie súdu prvého stupňa v súlade
s ustanovením § 128 O.s.p. oznámil súdu požadované skutočnosti. Za ich
oznámenie si vyúčtoval sumu 506,- Sk, a to ako odplatu za poskytnutú službu
v zmysle Cenníka služieb C.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa v tom, že za náklady v zmysle ustanovenia § 128 O.s.p. nemožno považovať
cenu za poskytnutú službu tak, ako ju účtuje C.. v zmysle svojho cenníka. Súd
prvého stupňa správne rozlíšil súkromnoprávny vzťah odvolateľa vo voči jeho
klientom od vzťahu súdu a C.., ktorý je vzťahom verejnoprávnym. Tiež správne
vyvodil že za poskytnutie požadovanej skutočnosti prislúcha poskytovateľovi náhrada
vecných nákladov, za ktoré treba považovať jeho vecné výdavky.
Súd prvého stupňa skúmal vecné náklady C. v súvislosti s poskytnutím služby,
a to výzvou zo dňa 19.3.2008. C.. však podaním zo dňa 8.4.2008 nepreukázal výšku
vynaložených vecných nákladov v zmysle výzvy súdu prvého stupňa. V odvolaní
uviedol, že ceny v cenníku sa stanovujú podľa kritéria nákladovosti v súvislosti
s poskytnutím informačnej služby, a to pomerom počtu služieb vykonaných
zamestnancami uvedeného organizačného útvaru ku všetkým službám, ktoré za rok
poskytne C., avšak ročné osobné náklady a pomernú časť fixných nákladov nie je
možné považovať v celom rozsahu za vecné náklady. Takéto abstraktné vyčíslenie
vecných nákladov nie je možné zohľadniť, pretože v danom prípade je nevyhnutné
vychádzať vždy z konkrétnych vecných nákladov, ktoré poskytovateľ musel vynaložiť
v súvislosti s poskytnutím tej – ktorej konkrétnej informácie. Navyše je nutné
konštatovať, že odvolateľ tiež ničím nepreukázal výšku jeho ročných nákladov
uvedených v odvolaní.
Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave podľa ustanovenia § 219 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 26. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu