Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
885/373707.17f23a.pdf
PDF · 100.89 KB
No categories available
4Obo/229/2007
Najvyšší súd 4 Obo 229/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky právnej veci úpadcu: L., s.r.o., P.X., LM.., IČO: X.,
o návrhu konkurzného veriteľa U.T., so sídlom I.E.X., L., na vydanie výťažku
zo speňaženia založených vecí, o odvolaní veriteľa č.X. proti opatreniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2007, č. k. 51-24K 71/96-Ná-9279, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
25. septembra 2007, č. k. 51-24K 71/96-Ná-9279 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým opatrením zo 25. septembra 2007, č. k.
51-24K 71/96-Ná-9279 súhlasil, aby správca konkurznej podstaty vydal oddelenému
veriteľovi por. č.X. - U. T., so sídlom L., C. výťažok zo speňaženia nehnuteľností úpadcu v
areáli L., založených dňa 19.5.1997 vkladom zmluvy o zriadení záložného práva č. X. zo dňa
8.4.1997 zapísaných v súpise konkurznej podstaty pod poradovým číslom 150, 151, 152, 158
až 169, vo výške 1,193.656.- Sk. Z odôvodnenia opatrenia vyplýva, že oddelený veriteľ č.X.
požiadal súd podaním doručeným súdu 1. marca 2007 o súhlas na vydanie výťažku zo
speňaženého majetku úpadcu zabezpečeného záložným právom oddelenému veriteľovi
a podaním doručeným súdu 14. mája 2007 upresnil nárok tak, že žiadal o vydanie výťažku zo
speňaženia vecí založených zmluvou o zriadení záložného práva č. X. zo dňa 8.4.1997
uzavretou medzi FNM SR na strane záložného veriteľa a L. s.r.o. na strane záložcu, pričom
postavenie oddeleného veriteľa mu v konkurze vzniklo na základe rozhodnutia incidenčného
sporu č. k. 28Cbi 19/01-Km-23 zo dňa 28.6.2002. Podľa tohto rozhodnutia je veriteľ č.X.
veriteľom s právom na oddelené uspokojenie vo výške 82.252.693,- Sk. Oddelený veriteľ si
predmetnú pohľadávku v konkurze prihlásil v konkurze, okrem iného získal i právo na
oddelené uspokojenie aj z nehnuteľností, ktoré tvorili areál L., zapísané na LV č. X.,
katastrálne územie L., ktoré boli zapísané do konkurznej podstaty pod por. č. 150, 151, 152,
158 až 169 (ide o nehnuteľnosti vyšpecifikované v rozhodnutí). Tieto nehnuteľnosti boli
speňažené ako súčasť súboru vecí tvoriacich areál L. a bol speňažený za kúpnu cenu
2,400.000,- Sk. Znalecká hodnota podľa ocenenia ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavovala
za uvedený areál čiastku 30 592 921,- Sk. Znalecká hodnota založených vecí v areáli L.
predstavovala čiastku 27 055 172,- Sk. Podiel znaleckej hodnoty založeného majetku k
znaleckej hodnote celého súboru závodu L. predstavuje koeficient 0,88436. Po vynásobení
kúpnej ceny celého súboru speňaženého majetku areálu L. 2 400 000.- Sk koeficientom
0,88436 predstavuje podiel kúpnej ceny pripadajúci na založený majetok 2 122 464,- Sk.
Správca konkurznej podstaty vyčíslil náklady vynaložené na správu a speňaženie založených
nehnuteľností podaním doručeným súdu 15.5.2007 ako priame a pomerné náklady. Výťažok
zo speňaženia ako kladný výsledok hospodárenia so založenými vecami v priebehu konkurzu
potom predstavoval rozdiel medzi kúpnou cenou 2 122 464,- Sk a nákladmi na správu
a speňaženie 630 394,-Sk, t.j. čiastku 1 492 070,- Sk.
Súd prvého stupňa vec posudzoval podľa zák. č. 328/1991 Zb. v znení platnom v čase
doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd t. j. 14.3.1996.
Nárok podľa § 28 posudzoval v spojení s § 70d ods. 2 a § 70a ods. 3 v znení novely
č. 12/1998 Z. z., v zmysle ktorého oddelenému veriteľovi patrí výťažok z predaja a podľa
ods. 2 sa odpočítajú z výťažku odpočítateľné položky. Z uvedených ustanovení vyplýva, že
znenie § 28 ods.2 zákona č. 12/1998 Z. z. platí i pre toto konanie, ktoré začalo doručením
návrhu na súd dňa 14. marca 1996 a konkurz bol vyhlásený 10. septembra 1999.
Správca konkurznej podstaty podľa pokynov súdu spracoval vyčíslenie nákladov,
ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti so správou a speňažením založenej veci. Súd zistil,
že správca vyčíslil len také náklady, ktoré považoval za nevyhnutné vynaložiť v súvislosti so
správou a speňažovaním predmetných vecí. Vzhľadom na to, že právo na vydanie výťažku
oddelenému veriteľovi bolo uplatnené pred predložením a schválením konečnej správy,
neboli zatiaľ schválené pohľadávky proti podstate a ich konkrétna výška a ani nebola určená
odmena správcu, teda v danom štádiu konania súd nemal podklad na posúdenie, či správca
konkurznej podstaty v skutočnosti zahrnul medzi náklady na správu a speňaženie založených
vecí úplne všetky náklady, preto súd rozhodol o vyslovení súhlasu s vyplatením 80%
správcom vypočítaného výťažku určeného oddelenému veriteľovi s poukazom na § 152 O.s.p.
Veriteľ č.X. podal proti tomuto opatreniu odvolanie. V odôvodnení odvolania uviedol,
že konkurzné konanie začalo dňom podania návrhu na súd, teda za platnosti a účinnosti ZKV
v znení novely č. 58/1996 Z.z. (od 1.3.1996 do 30.6.1996) v súvislosti
so znením § 28 ZKV. Konkurzný veriteľ teda zdôrazňuje, že v konaniach začatých
do 1. februára 1998 ZKV nepoznal odpočítateľné položky a priznával oddelenému veriteľovi
právo na celý výťažok do výšky pohľadávky. Nesúhlasí s názorom súdu, že zákonom č.
12/1998 Z.z. nedošlo k zmene znenia § 28 ods. 2, ktorý v znení zákona č. 56/1996 Z.z.
vyslovene priznáva oddelenému veriteľovi právo na celý výťažok do výšky pohľadávky, teda
oddelený veriteľ má nárok na uspokojenie svojej pohľadávky bez odpočítateľných položiek.
Taktiež v tejto súvislosti poukázal i na nesprávnosť výkladu novelizovaného ustanovenia § 28
v tom, že zníženie získaného výťažku o výdavky správcu umožňuje len právna úprava účinná
od 1. augusta 2000. K zneniu ods. 1 § 70a až § 70e ZKV uviedol, že zákaz retroaktivity je
vyjadrený tým, že každá novela sa vzťahuje len na konania začaté od jej účinnosti s výnimkou
ustanovení v ods. 2, 3, pričom tvrdí, že výnimky neplatia bezvýhradne. K § 70a ods. 3 ZKV
uviedol, že zníženie výťažku pre oddeleného veriteľa bude mať spätnú účinnosť len vtedy, ak
by k speňaženiu došlo pred 1. februárom 1998, pričom v tomto prípade došlo k speňaženiu až
27.1.2004. Taktiež namietol 20% zadržanie výťažku z oddeleného uspokojenia s tým, že § 28
ods. 4 ZKV v znení novely č. 238/2000 Z. z. nie je možné aplikovať na tento prípad. Navrhol
napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 písm. c/
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti názoru súdu prvého
stupňa vysloveného v opatrení napadnutom veriteľom por. X. a to v súvislosti s aplikáciou
ZKV v znení novely č. 12/1998 Z. z. (§ 28) ako i čiastkové rozhodnutia o uspokojení tohto
oddeleného veriteľa.
V konaní nebolo spochybnené, že konanie o vyhlásenie konkurzu začalo za účinnosti
ZKV v znení zákona č. 58/1996 Z.z., ktoré nebolo do novely ZKV účinnej od 1. februára
1998 skončené.
Právna úprava znenia § 28 ods. 2 ZKV v znení zákona č. 58/1996 Z.z. a v znení
zákona č. 12/1998 Z.z. je odlišná, pokiaľ ide o tzv. odpočítateľné položky, nakoľko podľa
zákona č. 58/1996 Z.z. ust. § 28 ods. 2 neupravuje právo na odpočítanie nákladov správy,
speňaženia, vydania výťažku a odmeny správcu, oproti úprave podľa zákona č. 12/1998 Z.z.,
ktorá právo na odpočet uvedených položiek priznáva. Sporný zostal výklad, ktorá z právnych
úprav sa na predmetnú vec vzťahuje.
Odvolací súd v prejednávanej veci prijal názor, že súd prvého stupňa nepochybil, keď
sa pri rozhodovaní o uspokojení oddeleného veriteľa č.X., pokiaľ ide o odpočítateľné
položky, riadil znením ustanovenia § 28 ods. 2 ZKV v znení novely č. 12/1998 Z.z. v spojení
s § 70a ods. 3, podľa ktorého sa ustanovenia § 4a, § 4b ods. 1, § 15, § 16, § 28 ods. 2, § 66a,
§ 66b, § 66c, § 66d, § 66e a § 66f vzťahujú aj na konania uvedené v odseku 1, právne účinky
úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované. Nestotožnil sa teda s názorom odvolateľa
vysloveným k tejto otázke v odvolaní.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vydania výťažku oddelenému veriteľovi do výšky
80%, ide o čiastkové rozhodnutie (§ 152 O.s.p.), ktoré nie je v rozpore s platným a účinným
ZKV (§ 66e ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté opatrenie
krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. januára 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: