Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/157/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: E., H., m.b.H., H.X., G., Rakúsko zast. JUDr. J. G., advokátom, Advokátska

kancelária, ul. X., H., proti žalovanému: CH., a.s., H., zast. JUDr. P. B., advokátom, Z.X., B.,

o 21.195.265,20 Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 15. januára 2007 č.k. -299, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

15. januára 2007 č. k. -299 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému

priznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške

1.102.771,20 DEM (po prepočte 21.195.265,20 Sk), ktorá žalobcovi vznikla zaplatením

úrokov z omeškania financujúcej banke.

Žalovaný namietal, že v spore nie je pasívne legitimovaný a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v dôsledku omeškania štátneho

podniku Ch. H. so zaplatením faktúr za dodaný kaprolaktam, vznikla žalobcovi škoda

v žalovanej výške. Škoda predstavuje úroky z omeškania, ktoré bol povinný žalobca zaplatiť

financujúcej banke z dôvodu omeškania štátneho podniku Ch. H. so zaplatením za dodaný

tovar.

Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie a poukazoval na rozsudok NS SR

č.k. . Z uvedeného rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom

č.k. -303 zaviazal žalovaného zaplatiť 2.111.651 DEM a trovy konania

žalobcovi a NS SR ako súd odvolací predmetný rozsudok zmenil a žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku

vyplýva, že štátny podnik Ch. H., ktorý vznikol 1.7.1989 nezanikol, iba od 18.12.1992 zmenil

svoje obchodné meno na CH., štátny podnik, H. a podstatne zmenil predmet svojej činnosti.

Odvolací súd vyvodil záver, že záväzok, ktorý je predmetom tohto konania na žalovaného

neprešiel.

Nakoľko v danej veci ide o tých istých účastníkov konania, obrana žalovaného je

rovnaká ako v konaní vedenom pod sp.zn. a s prihliadnutím na závery NS SR

ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 7. marca

2007. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

existujú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd nesprávne

právne vec posúdil. V tejto súvislosti poukázal na priloženú fotokópiu sťažnosti žalobcu

podanej podľa a nasl. v platnom znení, na Ústavný súd SR.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie zamietnuť a napadnutý

rozsudok potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil otázku legitimácie

žalovaného v spore. Legitimácia žalovaného v konaní bola riešená nielen v rozsudku NS SR

, ale aj v dovolacom konaní pred NS SR (Obdo V 27/03), ako aj v uznesení

Ústavného súdu -49. Vo všetkých rozhodnutiach bolo konštatované

a zdôvodnené, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným účastníkom sporu o zaplatenie

úrokov z omeškania, ktorý vyplýva zo žaloby z 30.5.1994 a ktorý sa týka tých istých

účastníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1

a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je nárok uplatnený navrhovateľom titulom náhrady

škody vo výške 21.195.265,20 Sk (pôvodne 1.102.771,20 DEM), ktorá mala žalobcovi

vzniknúť oneskoreným zaplatením dodávok kaprolaktamu štátnemu podniku Ch. H.

Žalobca žalobou zo dňa 20. mája 1994 upravenou v podaní zo dňa 30. augusta 2000

domáhal proti žalovanému 1/ CH., š.p., H. a žalovanému 2/ Ch., a.s., H. zaplatenia sumy

spolu 3.859.601,- DEM. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa

23. októbra 2000 č.k. -303 rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.111.651 DEM a trovy konania, v časti o 645.788 DEM voči

žalovanému v 2. rade žalobu zamietol a návrh vo výške 1.102.771,20 DEM na náhradu škody

voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie (ktoré je predmetom tohto konania).

Proti zamietavej časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -303

bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR ako súd odvolací v konaní

tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a žalobu proti žalovanému v 2. rade pre

nedostatok pasívnej legitimácie v konaní zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal

žalobca dovolanie. Dovolací súd rozsudkom Obdo V 27/03-612, 1 Obdo V 15/2005 dovolanie

žalobcu zamietol. Dovolací súd v dovolacom rozsudku vyslovil, že názor odvolacieho súdu,

že záväzok vzniknutý na základe dodávky kaprolaktamu štátnemu podniku Ch. H., na

žalovaného a.s. Ch. H. neprešiel, preto nie je v konaní pasívne legitimovaný. Žaloba proti

žalovanému v 1.rade (Ch., š.p. H.) bola zamietnutá, proti tejto časti prvostupňového rozsudku

odvolanie žalobca nepodal.

Predmetom prejednávanej veci je nárok na náhradu škody, ktorý bol vylúčený na

samostatné konanie. Základnou otázkou, ktorou sa musel zaoberať odvolací súd, je skúmanie

pasívnej legitimácie žalovaného v konaní v súvislosti s nástupníctvom štátneho podniku Ch.

H.. Odvolací súd z obsahu spisu, ako i spisu (, Obdo V 27/03)

a predložených dôkazov zistil, že žalovaný (a.s. CH. H.) nie je jediným a výlučným právnym

nástupcom všetkých záväzkov štátneho podniku Ch., H., ktorý vznikol 1. júla 1989 a od 24.

marca 2004 vstúpil do likvidácie už pod obchodným menom Ch., š.p., H.. Žalovaný vznikol

v procese privatizácie štátneho podniku podľa podľa privatizačného

projektu č. 479 tak, že časť majetku štátneho podniku bola vyňatá podľa rozhodnutia

Ministerstva hospodárstva SR, prešla na Fond národného majetku, ktorý vydal zakladateľskú

listinu žalovaného. Základné imanie bolo vytvorené nepeňažným vkladom, ktorý pozostával

z časti majetku štátneho podniku vyňatého podľa privatizačného projektu. Všetky záväzky

privatizovaného štátneho podniku prechádzali na Fond národného majetku SR a z neho na

založenú obchodnú spoločnosť len v tom prípade, ak sa privatizácia týkala celého štátneho

podniku, ktorý následne zakladateľ bez likvidácie zruší ( ).

V predmetnej veci teda na žalovaného všetok majetok štátneho podniku (ktorý nezanikol po

vzniku akciovej spoločnosti CH.) neprešiel, ale len ten, ktorý bol predmetom privatizácie

podľa schváleného privatizačného projektu. Výroba syntetických vlákien, ani zariadenie

slúžiace na ich výrobu nebola predmetom privatizácie, nakoľko už v roku 1992 prešla na a.s.

Ch.. Dodávka kaprolaktamu súvisí s výrobou syntetických vlákien, teda činnosťou, ktorá

nebola predmetom privatizácie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného

v konaní tak, ako vyslovil súd prvého stupňa, preto následne už nebol právne relevantný

dôvod zaoberať sa uplatneným právnym titulom náhrady škody voči žalovanému.

Najvyšší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, žalobca ani v odvolacom konaní právne

relevantným spôsobom svoj nárok nepreukázal a správnosť napadnutého rozsudku

nespochybnil, preto napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože nebol úspešný a žalovaný sa náhrady trov odvolacieho konania

vzdal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave dňa 29. januára 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: