Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c0d/373702.87e265.pdf
PDF · 112.44 KB
No categories available
4Obo/157/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 157/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci
žalobcu: E., H., m.b.H., H.X., G., Rakúsko zast. JUDr. J. G., advokátom, Advokátska
kancelária, ul. X., H., proti žalovanému: CH., a.s., H., zast. JUDr. P. B., advokátom, Z.X., B.,
o 21.195.265,20 Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 15. januára 2007 č.k. 10 Cb 99/2002-299, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
15. januára 2007 č. k. 10 Cb 99/2002-299 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške
1.102.771,20 DEM (po prepočte 21.195.265,20 Sk), ktorá žalobcovi vznikla zaplatením
úrokov z omeškania financujúcej banke.
Žalovaný namietal, že v spore nie je pasívne legitimovaný a navrhol žalobu zamietnuť.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v dôsledku omeškania štátneho
podniku Ch. H. so zaplatením faktúr za dodaný kaprolaktam, vznikla žalobcovi škoda
v žalovanej výške. Škoda predstavuje úroky z omeškania, ktoré bol povinný žalobca zaplatiť
financujúcej banke z dôvodu omeškania štátneho podniku Ch. H. so zaplatením za dodaný
tovar.
Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie a poukazoval na rozsudok NS SR
č.k. 1 Obo 167/2001. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č.k. 13 Cb 6671/94-303 zaviazal žalovaného zaplatiť 2.111.651 DEM a trovy konania
žalobcovi a NS SR ako súd odvolací predmetný rozsudok zmenil a žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku
vyplýva, že štátny podnik Ch. H., ktorý vznikol 1.7.1989 nezanikol, iba od 18.12.1992 zmenil
svoje obchodné meno na CH., štátny podnik, H. a podstatne zmenil predmet svojej činnosti.
Odvolací súd vyvodil záver, že záväzok, ktorý je predmetom tohto konania na žalovaného
neprešiel.
Nakoľko v danej veci ide o tých istých účastníkov konania, obrana žalovaného je
rovnaká ako v konaní vedenom pod sp.zn. 13 Cb 6671/94 a s prihliadnutím na závery NS SR
ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvého stupňa žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 7. marca
2007. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
existujú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súd nesprávne
právne vec posúdil. V tejto súvislosti poukázal na priloženú fotokópiu sťažnosti žalobcu
podanej podľa § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení, na Ústavný súd SR.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie zamietnuť a napadnutý
rozsudok potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil otázku legitimácie
žalovaného v spore. Legitimácia žalovaného v konaní bola riešená nielen v rozsudku NS SR
1 Obo 167/2001, ale aj v dovolacom konaní pred NS SR (Obdo V 27/03), ako aj v uznesení
Ústavného súdu III.ÚS 159/06-49. Vo všetkých rozhodnutiach bolo konštatované
a zdôvodnené, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným účastníkom sporu o zaplatenie
úrokov z omeškania, ktorý vyplýva zo žaloby z 30.5.1994 a ktorý sa týka tých istých
účastníkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
O.s.p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je nárok uplatnený navrhovateľom titulom náhrady
škody vo výške 21.195.265,20 Sk (pôvodne 1.102.771,20 DEM), ktorá mala žalobcovi
vzniknúť oneskoreným zaplatením dodávok kaprolaktamu štátnemu podniku Ch. H.
Žalobca žalobou zo dňa 20. mája 1994 upravenou v podaní zo dňa 30. augusta 2000
domáhal proti žalovanému 1/ CH., š.p., H. a žalovanému 2/ Ch., a.s., H. zaplatenia sumy
spolu 3.859.601,- DEM. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa
23. októbra 2000 č.k. 13 Cb 6671/94-303 rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.111.651 DEM a trovy konania, v časti o 645.788 DEM voči
žalovanému v 2. rade žalobu zamietol a návrh vo výške 1.102.771,20 DEM na náhradu škody
voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie (ktoré je predmetom tohto konania).
Proti zamietavej časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 13 Cb 661/94-303
bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR ako súd odvolací v konaní 1 Obo 167/2001
tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil a žalobu proti žalovanému v 2. rade pre
nedostatok pasívnej legitimácie v konaní zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal
žalobca dovolanie. Dovolací súd rozsudkom Obdo V 27/03-612, 1 Obdo V 15/2005 dovolanie
žalobcu zamietol. Dovolací súd v dovolacom rozsudku vyslovil, že názor odvolacieho súdu,
že záväzok vzniknutý na základe dodávky kaprolaktamu štátnemu podniku Ch. H., na
žalovaného a.s. Ch. H. neprešiel, preto nie je v konaní pasívne legitimovaný. Žaloba proti
žalovanému v 1.rade (Ch., š.p. H.) bola zamietnutá, proti tejto časti prvostupňového rozsudku
odvolanie žalobca nepodal.
Predmetom prejednávanej veci je nárok na náhradu škody, ktorý bol vylúčený na
samostatné konanie. Základnou otázkou, ktorou sa musel zaoberať odvolací súd, je skúmanie
pasívnej legitimácie žalovaného v konaní v súvislosti s nástupníctvom štátneho podniku Ch.
H.. Odvolací súd z obsahu spisu, ako i spisu 13 Cb 6671/94 (1 Obo 167/2001, Obdo V 27/03)
a predložených dôkazov zistil, že žalovaný (a.s. CH. H.) nie je jediným a výlučným právnym
nástupcom všetkých záväzkov štátneho podniku Ch., H., ktorý vznikol 1. júla 1989 a od 24.
marca 2004 vstúpil do likvidácie už pod obchodným menom Ch., š.p., H.. Žalovaný vznikol
v procese privatizácie štátneho podniku podľa zákona č. 92/1991 Zb. podľa privatizačného
projektu č. 479 tak, že časť majetku štátneho podniku bola vyňatá podľa rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva SR, prešla na Fond národného majetku, ktorý vydal zakladateľskú
listinu žalovaného. Základné imanie bolo vytvorené nepeňažným vkladom, ktorý pozostával
z časti majetku štátneho podniku vyňatého podľa privatizačného projektu. Všetky záväzky
privatizovaného štátneho podniku prechádzali na Fond národného majetku SR a z neho na
založenú obchodnú spoločnosť len v tom prípade, ak sa privatizácia týkala celého štátneho
podniku, ktorý následne zakladateľ bez likvidácie zruší (§ 11 ods. 1 zák.č. 92/1991 Zb.).
V predmetnej veci teda na žalovaného všetok majetok štátneho podniku (ktorý nezanikol po
vzniku akciovej spoločnosti CH.) neprešiel, ale len ten, ktorý bol predmetom privatizácie
podľa schváleného privatizačného projektu. Výroba syntetických vlákien, ani zariadenie
slúžiace na ich výrobu nebola predmetom privatizácie, nakoľko už v roku 1992 prešla na a.s.
Ch.. Dodávka kaprolaktamu súvisí s výrobou syntetických vlákien, teda činnosťou, ktorá
nebola predmetom privatizácie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného
v konaní tak, ako vyslovil súd prvého stupňa, preto následne už nebol právne relevantný
dôvod zaoberať sa uplatneným právnym titulom náhrady škody voči žalovanému.
Najvyšší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, žalobca ani v odvolacom konaní právne
relevantným spôsobom svoj nárok nepreukázal a správnosť napadnutého rozsudku
nespochybnil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože nebol úspešný a žalovaný sa náhrady trov odvolacieho konania
vzdal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave dňa 29. januára 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: