Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/238/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,

v právnej veci žalobkyne R., zastúpenej JUDr. G. proti žalovanému F., zastúpenému

JUDr. Š., o zaplatenie 2 085 300 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cb 147/2004–120 zo dňa 4. septembra 2007,

takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu

z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy

konania vo výške 214 361 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti

o zaplatenie 749 028 Sk a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

1 336 272 Sk, ako aj trovy konania v celkovej výške 317 486 Sk.

V odôvodnení uviedol, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v pred-

metnej veci súd postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu

a po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne je

oprávnený v súlade s ustanovením a .

Žalobkyňa je vlastníčkou dlhopisov F. ISIN X.. Dňa 2. decembra 2001 jej bolo

vyplatených 937 kusov dlhopisov v nominálnej hodnote 13 740 Sk za jeden kus.

Žalobkyňa tvrdí, že splatnosť dlhopisov bola zákonom stanovená dňom 31.

decembra 2000 a medzi týmto dňom a dňom ich vyplatenia uplynulo 336 dní,

v dôsledku čoho jej vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6%

zo sumy 12 870 920 Sk, čo je 2 085 300 Sk. Po úprave petitu podaním zo dňa 18.

júna 2007 zostala predmetom sporu suma 1 336 272 Sk.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 24 ods. 6 a ods. 11

v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že ak

zákonodarca určil, že dlhopis je splatný 31. decembra 2000, tak určil deň, ku ktorému

musia byť dlhopisy vyplatené. V ustanovení § 24 ods. 10 zákona určil, že najneskorší

termín ich vyplatenia je deň 31. decembra 2001. Súd preto dospel k záveru, že dňom

1. januára 2001 sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 6 uvedeného zákona.

Žalobe preto vyhovel v zmysle výroku napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho

názoru mal súd rešpektovať ustanovenie a súvisiace ,

v zmysle ktorých sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného

záväzku vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobkyne ako veriteľa nebola

žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá potrebná súčinnosť. Ďalej žalovaný trvá

na svojej argumentácii, prezentovanej v rámci prvostupňového konania. Podľa jeho

názoru neurčil spôsob ani miesto plnenia predmetných

záväzkov, a preto bol žalovaný ako dlžník povinný plniť v mieste svojho sídla.

Predmetné záväzky žalovaný splatil v zákonom stanovenom čase, od 31. decembra

2000 do konca roku 2001. Táto doba vyplýva z ustanovení § 24 ods. 6 a ods. 11

, ktoré treba logicky aplikovať.

Napadnuté rozhodnutie navrhuje zmeniť tak, že žaloba o zaplatenie sumy

1 336 272 Sk sa zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalobkyňa v konaní požadovala zaplatenie sumy 2 085 300 Sk z titulu úrokov

z omeškania za oneskorené vyplatenie menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov,

emitovaných žalovaným. Podaním zo dňa 18. júna 2007 vzala žalobu v časti

o zaplatenie sumy 749 028 Sk späť, v dôsledku čoho je predmetom konania

zaplatenie sumy 1 336 272 Sk.

Podľa o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov dlhopis fondu je zaknihovaný cenný

papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej

hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej

sadzby, vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka

z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon.

Osobitným o dlhopisoch v znení neskorších

predpisov.

Podľa žalobkyne sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením menovitej

hodnoty a výnosu dlhopisov vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 6 uvedeného

zákona, v zmysle ktorého dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu, je splatný

31. decembra 2000.

Podľa odseku 11 dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu, je fond

povinný splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9, a to najneskôr do konca roka

2001. Žalovaný menovitú hodnotu a výnosy dlhopisov splatil podľa žalobkyne až

po uplynutí zákonom stanoveného termínu splatnosti v zmysle § 24 ods. 6

uvedeného zákona, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. V konaní je preto

potrebné posúdiť, či sa žalovaný splatením dlhopisov, vrátane ich výnosov

po 31. decembri 2000, avšak do 31. decembra 2001, dostal do omeškania s platením

peňažného záväzku.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V danom prípade je čas plnenia záväzku upravený právnym predpisom. Zákon

č. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

upravuje čas splnenia záväzku žalovaného v § 24 ods. 6 a ods. 11. Uvedené

ustanovenia zákona je potrebné vykladať v ich vzájomnej súvislosti. V § 24 ods. 6 je

stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v odseku 11 zákon stanovuje lehotu, v ktorej je

žalovaný povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9 dlhopis,

vrátane jeho výnosu. Keďže žalovaný splnil svoje záväzky pred uplynutím lehoty,

stanovenej v v znení neskorších predpisov, nedostal

sa do omeškania a žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie vymáhaných úrokov

z tohto titulu.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , Žalobkyňa

je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v zmysle ich vyčíslenia zo dňa

12. júna 2008 vo výške 214 361 Sk (odmena advokáta žalovaného za 5 úkonov

právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl. č.

). Keďže advokát žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

zvyšuje sa jeho tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty vo výške 14 850 Sk (§ 18

ods. 3 uvedenej vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. júna 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.