Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0d8/377915.a56cdf.pdf
PDF · 91.28 KB
No categories available
3Obo/238/2007
Najvyšší súd 3 Obo 238/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej,
v právnej veci žalobkyne R., zastúpenej JUDr. G. proti žalovanému F., zastúpenému
JUDr. Š., o zaplatenie 2 085 300 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cb 147/2004–120 zo dňa 4. septembra 2007,
takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy
konania vo výške 214 361 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti
o zaplatenie 749 028 Sk a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1 336 272 Sk, ako aj trovy konania v celkovej výške 317 486 Sk.
V odôvodnení uviedol, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v pred-
metnej veci súd postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu
a po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne je
oprávnený v súlade s ustanovením § 369 a § 502 Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa je vlastníčkou dlhopisov F. ISIN X.. Dňa 2. decembra 2001 jej bolo
vyplatených 937 kusov dlhopisov v nominálnej hodnote 13 740 Sk za jeden kus.
Žalobkyňa tvrdí, že splatnosť dlhopisov bola zákonom stanovená dňom 31.
decembra 2000 a medzi týmto dňom a dňom ich vyplatenia uplynulo 336 dní,
v dôsledku čoho jej vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6%
zo sumy 12 870 920 Sk, čo je 2 085 300 Sk. Po úprave petitu podaním zo dňa 18.
júna 2007 zostala predmetom sporu suma 1 336 272 Sk.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 24 ods. 6 a ods. 11
zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že ak
zákonodarca určil, že dlhopis je splatný 31. decembra 2000, tak určil deň, ku ktorému
musia byť dlhopisy vyplatené. V ustanovení § 24 ods. 10 zákona určil, že najneskorší
termín ich vyplatenia je deň 31. decembra 2001. Súd preto dospel k záveru, že dňom
1. januára 2001 sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 6 uvedeného zákona.
Žalobe preto vyhovel v zmysle výroku napadnutého rozsudku.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho
názoru mal súd rešpektovať ustanovenie § 522 a súvisiace Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorých sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného
záväzku vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobkyne ako veriteľa nebola
žalovanému ako dlžníkovi poskytnutá potrebná súčinnosť. Ďalej žalovaný trvá
na svojej argumentácii, prezentovanej v rámci prvostupňového konania. Podľa jeho
názoru zákon č. 92/1991 Zb. neurčil spôsob ani miesto plnenia predmetných
záväzkov, a preto bol žalovaný ako dlžník povinný plniť v mieste svojho sídla.
Predmetné záväzky žalovaný splatil v zákonom stanovenom čase, od 31. decembra
2000 do konca roku 2001. Táto doba vyplýva z ustanovení § 24 ods. 6 a ods. 11
zákona č. 92/1991 Zb., ktoré treba logicky aplikovať.
Napadnuté rozhodnutie navrhuje zmeniť tak, že žaloba o zaplatenie sumy
1 336 272 Sk sa zamieta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Žalobkyňa v konaní požadovala zaplatenie sumy 2 085 300 Sk z titulu úrokov
z omeškania za oneskorené vyplatenie menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov,
emitovaných žalovaným. Podaním zo dňa 18. júna 2007 vzala žalobu v časti
o zaplatenie sumy 749 028 Sk späť, v dôsledku čoho je predmetom konania
zaplatenie sumy 1 336 272 Sk.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov dlhopis fondu je zaknihovaný cenný
papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej
hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej
sadzby, vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka
z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon.
Osobitným zákonom je zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších
predpisov.
Podľa žalobkyne sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením menovitej
hodnoty a výnosu dlhopisov vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 6 uvedeného
zákona, v zmysle ktorého dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu, je splatný
31. decembra 2000.
Podľa odseku 11 dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu, je fond
povinný splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9, a to najneskôr do konca roka
2001. Žalovaný menovitú hodnotu a výnosy dlhopisov splatil podľa žalobkyne až
po uplynutí zákonom stanoveného termínu splatnosti v zmysle § 24 ods. 6
uvedeného zákona, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. V konaní je preto
potrebné posúdiť, či sa žalovaný splatením dlhopisov, vrátane ich výnosov
po 31. decembri 2000, avšak do 31. decembra 2001, dostal do omeškania s platením
peňažného záväzku.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V danom prípade je čas plnenia záväzku upravený právnym predpisom. Zákon
č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
upravuje čas splnenia záväzku žalovaného v § 24 ods. 6 a ods. 11. Uvedené
ustanovenia zákona je potrebné vykladať v ich vzájomnej súvislosti. V § 24 ods. 6 je
stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v odseku 11 zákon stanovuje lehotu, v ktorej je
žalovaný povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9 dlhopis,
vrátane jeho výnosu. Keďže žalovaný splnil svoje záväzky pred uplynutím lehoty,
stanovenej v § 24 ods. 11 zák. č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, nedostal
sa do omeškania a žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie vymáhaných úrokov
z tohto titulu.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v zmysle ich vyčíslenia zo dňa
12. júna 2008 vo výške 214 361 Sk (odmena advokáta žalovaného za 5 úkonov
právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z.). Keďže advokát žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa jeho tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty vo výške 14 850 Sk (§ 18
ods. 3 uvedenej vyhlášky).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. júna 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.