Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/25/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., IČO: X., proti

žalovanému JUDr. J. správca konkurznej podstaty úpadcu K. IČO: X., zast. JUDr. J.,

o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. októbra 2007 č. k. -48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 25. októbra 2007 č. k. -48 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.10.2007 č. k. -48

rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu, prihlásená v konkurznom konaní

úpadcu K., vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , je aj

vo výške 34 388,90 Sk oprávnená a zistená a pre účely rozvrhu je zaradená medzi

pohľadávky IV. triedy. V časti určenia, že pohľadávka vo výške 34 388,90 Sk je

pohľadávkou proti podstate, žalobu zamietol s tým, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že právny

predchodca žalobcu ako predávajúci, resp. dodávateľ a úpadca ako kupujúci, resp.

odberateľ mali uzatvorenú zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu č. 341/96

z 29.10.1996 a zmluvu o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou č. 69/96

z 6.11.1996. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že k vypovedaniu, resp.

odstúpeniu od zmlúv ku dňu vystavenia zberných faktúr č. 10090444 a 10090647

nedošlo. Zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu súd zistil, že táto bola

medzi stranami uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa čl. 2, bod 2.1. tejto zmluvy

dodávka vody je splnená prechodom vody zo zariadenia dodávateľa do zariadenia

odberateľa. Pri dodávke vodovodnými prípojkami je dodávka vody splnená prietokom

vody cez vodomer, ak je osadený mimo nehnuteľnosť. V ostatných prípadoch je

dodávka vody splnená prechodom vody v mieste, kde verejná časť prípojky

prechádza v domovú časť prípojky. Podľa čl. 3, bod 3.3 zmluvy pri zmene odberateľa

alebo pri skončení odberu je odberateľ povinný už vo výpovedi označiť nového

odberateľa, umožniť dodávateľovi ku dňu skončenia odberu vykonať odpočet

a uzavrieť hlavný uzáver. Ak odberateľ túto povinnosť nesplní, je povinný platiť vodné

podľa tejto zmluvy až do uzavretia zmluvy s novým odberateľom. Tým nie je dotknuté

právo dodávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu. Zo zmluvy o odvádzaní

odpadových vôd verejnou kanalizáciou súd zistil, že táto bola medzi stranami

uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa čl. 2, bod 2.1. tejto zmluvy odvádzanie

odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené v okamihu prechodu vypúšťaných

odpadových vôd zo zariadenia odberateľa do zariadenia dodávateľa, t.j. v mieste,

kde domová časť kanalizačnej prípojky prechádza vo verejnú časť kanalizačnej

prípojky. Podľa č. 4, bod 4.3. pri zmene odberateľa, alebo pri skončení vypúšťania

odpadových vôd do verejnej kanalizácie je odberateľ povinný už vo výpovedi označiť

nového odberateľa a umožniť dodávateľovi vykonať odpočet. Ak odberateľ túto

povinnosť nesplní, je povinný platiť stočné až do uzavretia zmluvy s novým

odberateľom. Tým nie je dotknuté právo dodávateľa na náhradu škody a zmluvnú

pokutu. Súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril až dňa 2.5.2001

s novým odberateľom – spoločnosťou M., IČO: X. zmluvu o odvádzaní odpadových

vôd verejnou kanalizáciou č. 34/2001 a zmluvu o dodávke vody z verejného vodovou

č.51/2001. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že obrana žalovaného v tom, že

úpadca od začiatku roku 2000 nevykonával žiadnu podnikateľskú ani

nepodnikateľskú činnosť, nemal už žiadne priemyselné ani kancelárske objekty

a priestory v užívaní a reálne neodoberal žiadnu vodu z verejného vodovou, a teda

ani nevytváral potrebu odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, neobstojí

a úpadca je ako pôvodný odberateľ povinný plniť – zaplatiť cenu za dodávku vody

z verejného vodovodu a za stočné na základe zmlúv č. 341/96 a č. 69/96, ktoré mu

boli vyfakturované zbernými faktúrami č. 10090444 a č.10090647 aj za obdobie

od vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v časti určenia pravosti

pohľadávky vo výške 34 388,90 Sk vyhovel. Čo sa týka časti určenia, že táto

pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, musel súd vychádzať z ust. § 31 ods. 2

ZKV, z ktorého zákonného ustanovenia jasne vyplýva, že k tomu, aby veriteľovi

vznikol nárok proti konkurznej podstate, musia byť splnené podmienky – pohľadávka

vznikla po vyhlásení konkurzu a k splatnosti pohľadávky došlo v priebehu

konkurzného konania. Okrem splnenia týchto dvoch podmienok však musí ísť

o jednu z pohľadávok, ktoré sú v zákonnom ustanovení § 31 ods. 2 ZKV taxatívne

vymenované. So zreteľom na uvedené súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu

nemôže byť pohľadávkou proti podstate tak, ako to tvrdí žalobca, lebo nehnuteľnosti,

v ktorých sa nachádzajú odberné miesta, neboli zahrnuté do konkurznej podstaty,

a preto táto pohľadávka nepredstavuje nároky na náhradu nákladov spojených

s udržiavaním a správou podstaty. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti určenia

poradia tejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate zamietol a v súlade s ust.

§ 32 ods. 2 písm. d/ ZKV rozhodol o jej zaradení medzi pohľadávky IV. triedy.

Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a súčasne určil poradie

pohľadávky žalobcu ako pohľadávky IV. triedy, sa odvolal žalobca a žiadal jeho

zmenu. Právny názor súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že nehnuteľnosti,

v ktorých sa nachádzajú odberné miesta, neboli zahrnuté do konkurznej podstaty

(nie sú vo vlastníctve úpadcu), nie sú pohľadávkami proti podstate, pretože

nepredstavujú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou

podstaty, považuje za nesprávny. Pri takomto výklade by totiž pohľadávky veriteľov,

ktorí zabezpečujú pre úpadcu dodávky energií (elektrina, plyn, voda) v čase

po vyhlásení konkurzu a pre odberné miesta úpadcu, ku ktorým úpadca nemá

vlastnícke právo, má ich napr. len v nájme, nebolo možné uspokojiť vôbec. V čase

vyhlásenia konkurzu tieto pohľadávky vôbec neexistujú – konkurzný veriteľ ich preto

nemôže prihlásiť prihláškou podľa § 20 zákona. Ak takéto pohľadávky vzniknú

po prieskumnom pojednávaní, konkurzný veriteľ si ich už prihlásiť do konkurzu

nemôže a pri osvojení si názoru súdu si takéto pohľadávky nemôže uplatniť ani

u správcu konkurznej podstaty, pretože nejde o pohľadávky proti podstate.

S poukazom na ust. § 31 ods. 2 ZKV navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmeniť.

Žalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu sa taktiež nestotožňuje

s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je toho názoru, že po práve poprel

v prieskumnom pojednávaní pohľadávku vo výške 34 388,90,- Sk, prihlásenú

žalobcom ako veriteľom, a to z dôvodu, že v rámci prieskumného pojednávania sú

predmetom preskúmavania pohľadávky prihlásené veriteľmi, ktoré vznikli pred

vyhlásením konkurzu. Pohľadávky proti podstate, ktoré vzniknú po vyhlásení

konkurzu, sa uplatňujú u správcu a nie prihláškou do prieskumného pojednávania.

Navrhuje preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. b/

a bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov

odvolania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je určenie poradia pohľadávky z titulu

dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou

kanalizáciou vo výške Sk 34 388,90 Sk so zaradením ako pohľadávky proti podstate.

Uvedenú pohľadávku žalobcu žalovaný na prieskumnom pojednávaní,

nariadenom v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka K. na deň 24.1.2001, poprel

čo do jej pravosti, ako i poradia z dôvodu, že úpadca už od 1.3.2000 nevykonáva

žiadnu podnikateľskú činnosť, a teda nemal žiadnu spotrebu vodného a stočného.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil pravosť pohľadávky a jej

poradie ako pohľadávky IV. triedy, pričom konštatoval, že pohľadávka žalobcu

vznikla v spornom období z platného zmluvného vzťahu, z ktorého dôvodu je čo

do pravosti dôvodná. Žalobu o určenie poradia tejto pohľadávky ako pohľadávky proti

podstate zamietol s odôvodnením, že nejde o žiadnu z pohľadávok taxatívne

vymenovaných v ust. § 31 ods. 2 ZKV, vychádzajúc zo skutočnosti, že nehnuteľ-

nosti, v ktorých sa nachádzajú odberné miesta, neboli zahrnuté do konkurznej

podstaty, a preto táto pohľadávka nepredstavuje nároky na náhradu nákladov

spojených s udržiavaním a správou podstaty.

Žalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa o zaradení pohľadávky

za nesprávny, nakoľko podľa uvedeného záveru súdu prvého stupňa by takúto

pohľadávku, i keď je oprávnená, nebolo možné vôbec do konkurzu prihlásiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odvolateľom, že záver súdu

prvého stupňa o zaradení pohľadávky žalobcu je nesprávny, nemá oporu v právnom

predpise, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Z ust. v znení účinnom pre toto konkurzné

konanie, pohľadávkami proti podstate sú i pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu, ich splatnosť nastala v priebehu konkurzu a ide o nároky na náhradu

nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty.

Nepochybne pohľadávky z titulu vodného a stočného spadajú svojim charakte-

rom medzi nároky viažuce sa k udržiavaniu a správe podstaty.

Keďže zmluvné vzťahy a z nich pre zmluvné strany vyplývajúce práva

a povinnosti, z ktorých takéto pohľadávky žalobcu vznikli, podľa obsahu spisu

a zistenia súdu prvého stupňa trvali i v čase po vyhlásení konkurzu, v spornom

období neboli vypovedané, bolo preto na ich základe i odberné a priechodové

miesto viazané na zmluvného odberateľa, ktorým bol úpadca. Za týchto okolností ide

preto o nároky spojené s podstatou a vo vzťahu k žalobcovi je právne irelevantné, či

v tomto období samotná nehnuteľnosť bola fakticky užívaná treťou osobou, resp.

nebola zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, ktorá skutočnosť je naviac z obsahu

spisu nepreskúmateľná.

So zreteľom na uvedené záver súdu prvého stupňa o tom, že nebola splnená

uvedená zákonom stanovená podmienka pre pohľadávky proti podstate, vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktorý dôvod je odvolanie žalobcu

opodstatnené.

Nepochybne tiež, pokiaľ pohľadávky vznikli a boli splatné až po vyhlásení

konkurzu, nemohli byť už ani pre účely rozvrhu zaradené do iného poradia.

Nakoľko z uvedených dôvodov súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, pre ktorý dôvod sa nezaoberal splnením ďalších zákonných podmienok

uplatneného nároku, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto so zreteľom k závislosti

výrokov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. h/

a ods. 3 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie,

v ktorom s poukazom na ust. rozhodne i o trovách celého konania.

Podľa pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia

na ďalšie konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. júna 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.