Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/104/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného M. J. a spol.

pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí 24. septembra 2008 v Bratislave odvolania

obžalovaných M. J. a A. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. mája 2006,

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa v znení neskorších predpisov odvolania

obžalovaných M. J. a A. Z. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. mája 2006, sp. zn. , boli

obžalovaní M. J. a A. Z. uznaní za vinných z trestného činu skrátenia dane

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe, že

konajúc koordinovane podľa vopred pripraveného plánu v období

od 4. septembra 1996 do 10. októbra 1996, obvinený A. Z. po predchádzajúcej dohode s J. V.,

štátnym občanom Maďarskej republiky, konateľom spoločnosti B., objednal u spoločnosti B.

výrobu 80 998 litrov prípravku Carbopur CP 90, zloženého z 96,5 % etylalkoholu a 3,5 %

aktívneho uhlia a zabezpečil jeho vývoz do sídla spoločnosti B., kde bezprostredne po jeho

príchode na miesto určenia v Maďarskej republike, bez akejkoľvek manipulácie s ním,

naň J. V., v súlade s dohodou s obvineným Z., obstaral nové prepravné doklady, v ktorých bol

označený ako antikorózny prípravok na kov a pod týmto falošným označením ho obvinený

M. J., ako zástupca spoločnosti A., doviezol späť na územie Slovenskej republiky, pričom

v dôsledku úmyselného uvedenia klamného označenia bol v colnom konaní pri prepúšťaní

do režimu voľného obehu nesprávne zaradený a nebola naň vyrubená spotrebná daň z liehu

a na ňu sa viažuca daň z pridanej hodnoty, čím bola Slovenskej republike spôsobená škoda

vo výške 23 074 009 Sk.

Za to bol obom obžalovaným rovnako uložený podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., s použitím

§ 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. bol obom obžalovaným výkon

uložených trestov podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obaja obžalovaní, ktoré

zdôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný M. J. v dôvodoch odvolania vyslovil presvedčenie, že prvostupňový súd

vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne a výlučne v jeho neprospech. Vykonaným

dokazovaním mu nebola preukázaná žiadna vina a taktiež ani úmysel spáchať akýkoľvek

trestný čin. Žalovaného trestného činu sa nedopustil, pretože v roku 1996 výrobok Carbopur

CP 90 nespadal pod spotrebnú daň, a preto ani colnica pri jeho dovoze nevyrubila daň.

Dodatočne mu bola daň vyrubená o 18 mesiacov neskôr bez zdôvodnenia. V sprievodných

dokladoch nič neprepisoval, pričom práve táto skutočnosť mu bola dávaná za vinu. S nikým

nebol spolčený, vo všetkom po celý čas vypovedal pravdu. Súd pri hodnotení dôkazov

nezobral do úvahy výpoveď svedka Ing. J. M., Csc.- majiteľa patentu a tiež ani posudok

hlavného hygienika MUDr. I. R.. Obžalovaný ďalej vyslovil aj presvedčenie, že v konaní bolo

porušené aj jeho právo na obhajobu.

Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a jeho

spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný M. Z. v dôvodoch odvolania konštatuje, že prvostupňový súd vykonal

rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, ale pochybil, keď ho uznal za vinného

zo žalovaného trestného činu. Vykonaným dokazovaním sa podľa jeho názoru nepreukázalo

jeho spolupáchateľstvo s obžalovaným J.. Jeho vina bola spochybnená nie len výpoveďou

spoluobžalovaného, ale i ďalšími svedeckými výpoveďami, a to najmä výpoveďou svedka

Ing. M., CSc. Na základe týchto skutočností sa odvolaním domáhal, aby bol spod obžaloby

oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných odvolaní podľa § 254 ods. 1

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým

môžu odvolatelia podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku

a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.

Krajský súd v Bratislave zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením

vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre náležité

zistenie skutkového stavu veci a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vecne vyhodnotil, riadiac sa pri tom ustanovením

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a správne dospel k záveru,

že vina oboch obžalovaných bola jednoznačne preukázaná.

V odôvodnení rozsudku krajský súd v súlade s ustanovením podrobne

a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré konkrétne dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Z odôvodnenia rozsudku

je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a trestu.

Najvyšší súd ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní v rámci svojej

prieskumnej povinnosti nezistil zo strany krajského súdu žiadne pochybenie, ktoré by mu bolo

možné vytknúť. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v konaní boli produkované také dôkazy,

ktoré jednoznačne a nepochybne preukázali vinu oboch obžalovaných zo spáchania

žalovaného trestného činu.

Obžalovaní J. i Z. v priebehu konania spáchanie žalovaného skutku popierali. Uviedli,

že v žalovanom období už spolu nepodnikali. Obžalovaný J. tvrdil, že bol od 1. júla 1996

jediným konateľom spoločnosti A. a obžalovaný Z. zase vypovedal, že od 1. júla 1996 prestal

vykonávať činnosť pre túto firmu, a preto o jej aktivitách po tomto dátume už nemá

vedomosť. Obhajobné tvrdenia oboch obžalovaných sú však v rozpore s ďalšími v konaní

zadováženými dôkazmi. Návrh na zmenu do obchodného registra dali obžalovaní

až 27. novembra 1997 a zmena bola realizovaná 1. decembra 1997. Obžalovaní teda spolu

podnikať mohli a aj podnikali, ako to vyplýva z ďalších dôkazov. Obžalovaný J. vypovedal,

že ho oslovili traja zástupcovia firmy L., ktorí ho požiadali o prepravu tovaru z Maďarska,

jeho colné prejednanie a uskladnenie. Aj toto obhajobné tvrdenie obžalovaného J.

spochybňujú listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu a preukazujú, že firma L., ani osoba

J. F. neexistuje. Skutočnosť, že obžalovaní spolu podnikali preukazuje i výpoveď svedka V.,

ktorý uviedol, že to bol práve obžalovaný Z., ktorý ho oslovil v mene spoločnosti A.,

prostredníctvom svedka T., obchod s Carbopurom CP 90 dohodli v sídle tejto spoločnosti

a za prítomnosti oboch obžalovaných a tiež rokovania vo firme B. sa zúčastnil on, obaja

obžalovaní a svedok T.. Svedkovia – pracovníci firmy B. taktiež potvrdili, že to bol

obžalovaný Z., ktorý sa v podniku ako prvý zaujímal o výrobok Carbopur CP 90, tento

objednával pre firmu v Maďarsku a za výrobok platil v hotovosti. Aj prepravu výrobku

do Maďarska zabezpečoval obžalovaný Z., pričom tovar sa v Maďarsku vôbec nevykladal,

ale s novými prepravnými dokladmi sa priviezol späť na Slovensko a uskladnil sa v sklade

v Podunajských Biskupiciach. Túto skutočnosť zas potvrdili svedkovia – vodiči kamiónov,

ktorí prepravu realizovali. Výrobok Carbopur CP 90 vyvezený do Maďarska potom zase

obžalovaný J. doviezol späť na Slovensko, čo napokon ani sám nepoprel.

Prvostupňový súd sa dôsledne vyporiadal i s obhajobou obžalovaných, že výrobok

Carbopur CP 90 nespadal pod spotrebnú daň. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,

že na základe žiadosti majiteľa patentu svedka Ing. M., CSc. zo 4. apríla 1995 Ústredná colná

správa Slovenskej republiky vydala záväznú informáciu č. 241/1995, podľa ktorej bol

výrobok Carbopur CP 90 zaradený do podpoložky 38239098 colného sadzobníka. V prílohe

tejto záväznej informácie sa uvádza jednoznačne, že použitý lieh podlieha spotrebnej dani

(č. l. 932). Pri vývoze bol tento výrobok správne zaradený podľa colného sadzobníka, avšak

pri spätnom dovoze už bolo povinnosťou deklaranta, čo bola firma obžalovaných

A. postupovať podľa , podľa ktorého

je podľa § 3 ods. 2 písm. b/ tohto zákona predmetom dane aj lieh obsiahnutý v inej zmesi

ako tej, ktorá je zatriedená podľa číselného kódu colného sadzobníka, ak obsah liehu v tejto

zmesi je vyšší ako 0,5 % objemu. Carbopur CP 90 bol vyrábaný na báze 96,5% etanolu

a 3,5 % aktívneho uhlia. Práve táto skutočnosť, že sa jednalo o čistý lieh zmiešaný s aktívnym

uhlím, pričom destiláciou sa dalo aktívne uhlie z výrobku odstrániť, čím sa získal opäť čistý

lieh upotrebiteľný v potravinárstve, bola motívom konania obžalovaných. Výrobok

Carbopur CP 90 však bol určený výhradne na vývoz a bol oslobodený od dane. Na spätný

dovoz výrobku na Slovensko obžalovaní potrebovali zahraničnú firmu, ktorej platili

za poskytnutú službu províziu. Úlohu tejto zahraničnej firmy plnila firma svedka V.

v Maďarsku, ktorý tieto skutočnosti potvrdil.

Rozhodnutie o základe a výške colného dlhu je zadokumentované v spise na č. l.

840-851. Colný dlh vznikol skrátením spotrebnej dane z liehu a dane z pridanej hodnoty tým,

že tovar pri dovoze bol nesprávne označený a zaradený. Bol označený už ako antikorózny

prostriedok na kov.

Na základe týchto dôkazov vinu oboch obžalovaných mal preukázanú i odvolací súd

a v ďalších podrobnostiach v tomto smere odkazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o trestoch prvostupňový súd zvažoval všetky kritéria rozhodné

pre voľbu druhu a výmery trestov a obžalovaným uložil tresty zodpovedajúce zákonu. V tejto

súvislosti však treba zdôrazniť, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania doplnil

dokazovanie oboznámením aktualizovaných odpisov registrov trestov a zistil, že obžalovaný

A. Z. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2 z 11. septembra 2007,

sp. zn. , pre úmyselný trestný čin podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia

slobody v trvaní šesť mesiacov so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov. Doplnil preto

dokazovanie aj oboznámením spisu Okresného súdu Bratislava 2, sp. zn. , a zistil,

že rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. októbra 2007.

V posudzovanom prípade obžalovaný Z. skutok spáchal skôr, ako bol súdom prvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Okresný súd Bratislava 2

preto pochybil, keď nevyčkal s vyhlásením rozsudku v tejto trestnej veci na právoplatné

ukončenie trestnej veci obžalovaného vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

. V čase vyhlasovania rozsudku - 11. septembra 2007 - už bol vyhlásený rozsudok

prvostupňového súdu v inej veci - 18. mája 2006 - a následne mal obžalovanému uložiť jeden

súhrnný trest za oba trestné činy. Za tejto situácie obžalovaný Z. má súbežne uložené dva

právoplatné, podmienečné tresty odňatia slobody, čo je v jeho neprospech. Pre nedostatok

odvolania krajského prokurátora však odvolací súd toto pochybenie napraviť nemohol.

Existujúci právny stav, ktorý je v neprospech obžalovaného, je v tomto štádiu možné napraviť

len mimoriadnym opravným prostriedkom.

S poukazom na uvedené odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok za zákonný

a správny vo všetkých jeho výrokoch, preto odvolanie oboch obžalovaných postupom podľa

ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. septembra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová