Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
090/377851.fc5456.pdf
PDF · 89.81 KB
No categories available
3Obo/111/2007
Najvyšší súd 3 Obo 111/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. B.
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu G. proti žalovanému A. zastúpenému Mgr.
o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2007 č. k. 58 Cbi 16/01-167, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a -
c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť vrátiť
do konkurznej podstaty úpadcu G. 180 000 Sk a zaplatiť žalobcovi trovy konania 4638
Sk a na účet súdu prvého stupňa 3613 Sk. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
z 15. júla 1997 voči žalovanému, ktorou previedol úpadca ako predávajúci motorové
vozidlo zn. N., tmavomodrej farby, rok výroby 1989, Š., číslo motora X. na žalovaného
ako kupujúceho. Súčasne žiadal, žalovanému uložiť povinnosť vrátiť do konkurznej
podstaty úpadcu uvedené motorové vozidlo
a v prípade, že žalovaný už nie je vlastníkom tohto motorového vozidla, navrhol
uložiť mu povinnosť zaplatiť jeho trhovú cenu 200 000 Sk. V novom konaní o veci
zistil, že na majetok dlžníka G. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
4K 94/99-32 z 18. mája 1999 vyhlásený konkurz a za správcu majetku konkurznej
podstaty súd ustanovil žalobcu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný
je spoločníkom a konateľom úpadcu. Skonštatoval, že v danom prípade bolo
potrebné aplikovať ustanovenie § 15 ods. 4 písm. a/ a § 16 ods. 4 zák. č. 328/1991
Zb. Výška ceny motorového vozidla bola v konaní ustanovená znaleckým posudkom
na sumu 238 697 Sk. Žalobca so znaleckým posudkom súhlasil a žalovaný
k posudku neposlal vyjadrenie. Nakoľko si žalobca svojim návrhom uplatnil sumu
200 000 Sk a súd považoval pokladničný doklad z 20. júla 1997 za dôkaz, ktorým
žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že žalobcovi zaplatil 20 000 Sk ako cenu
motorového vozidla zn. N., rozhodol, že je povinný vrátiť do konkurznej podstaty
úpadcu sumu 180 000 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Nesúhlasil s ohodnotením vozidla znalcom na sumu 238 697 Sk, pretože sa jedná
o cenu tabuľkovú a nie cenu konkrétneho vozidla. Z dôvodu práceneschopnosti
nebol zástupca žalovaného na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa
vyniesol rozsudok a na ktorom sa mohol ešte vyjadriť k znaleckému
posudku. Úpadca 18. decembra 1994 priviezol auto N. rok výroby 1989 ako ojazdené
motorové vozidlo, za úradne podľa technického stavu overenú cenu 129 087 Sk,
čoho dokladom je JCD s počtom najazdených kilometrov 340 026 km. Vozidlo
úpadca po 4 rokoch užívania predal žalovanej za cenu 20 000 Sk, pričom bola
odpísaná jeho účtovná hodnota 15 382, 87 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. e/
O.s.p. a dospel k záveru, že je opodstatnené.
Žalobca podal žalobu o vyslovenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy z 15. júla
1997 voči žalovanému, ktorou previedol úpadca na žalovaného motorové vozidlo zn.
N., tmavomodrej farby, rok výroby 1989, Š.. Súčasne žiadal uvedené vozidlo vrátiť
do konkurznej podstaty úpadcu, alebo uhradiť jeho trhovú cenu 200 000 Sk
žalobcovi. Žalobu odôvodnil tým, že na G. bol vyhlásený konkurz, že žalovaný je
spoločníkom a konateľom spoločnosti a cena prevádzaného motorového vozidla bola
podhodnotená.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 4 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. ( ďalej len
ZKV) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne
neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti
dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol
uspokojený.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi
dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho
prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.
Podľa § 16 ods. 1, ods. 3, ods. 4 ZKV právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu
možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný
právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti, odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo
správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný,
všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí
vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Žalobca žiadal vysloviť odporovateľnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy.
Právny inštitút odporovateľnosti, upravený v ZKV, slúži na zabezpečenie ochrany
konkurzného veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento
zbavuje majetku tak, že ukracuje uspokojenie konkurzného veriteľa. Odporova-
teľnosť upravuje ustanovenie § 15 a 16 ZKV. Tieto ustanovenia stanovujú, kto má
v konaniach o vyslovenie odporovateľnosti vecnú aktívnu a pasívnu legitimáciu, voči
komu neúčinnosť právneho úkonu pôsobí a čoho sa možno takouto žalobou
domáhať.
Žalobou sa žiada vysloviť neúčinnosť voči žalobcovi, čo je v rozpore
s uvedeným zákonným ustanovením, podľa ktorého je možné vysloviť neúčinnosť
právneho úkonu voči konkurzným veriteľom a ak došlo k úspešnému
odporovaniu právneho úkonu, je možné majetok alebo jeho peňažnú náhradu vrátiť
do konkurznej podstaty, nie žalobcovi, ako bolo uplatnené žalobou.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti, týkajúcej sa určenia neúčinnosti
právneho úkonu, pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Z jeho odôvodnenia nie
je zrejmé, či v tejto časti bola žaloba zamietnutá (spolu s časťou peňažného nároku)
alebo či do výroku rozhodnutia súd opomenul uviesť výrok týkajúci sa nároku
o vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Keďže od výsledku rozhodnutia
o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu závisí rozhodnutie o vrátení majetku
či peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, vzhľadom na uvedenú vadu konania, je
výrok súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalovanému povinnosť vrátiť do konkurznej
podstaty 180 000 Sk, zmätočný. Naviac súd prvého stupňa nad rámec petitu
uložil žalovanému povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty G. sumu 180 000 Sk
(podľa petitu žaloby sa žiada uhradiť sumu 200 000 Sk žalobcovi). Podľa názoru
odvolacieho súdu uvedené vady konania pred súdom prvého stupňa mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto k nim podľa § 212 ods. 3 O.s.p.
prihliadol.
Žalovaný ďalej namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré vidí v tom,
že v konaní nebola zohľadnená neúčasť jeho zástupcu na pojednávaní a jeho
ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní z 23. marca 2007. Týmto
postupom ho súd súčasne zbavil možnosti vyjadriť sa k znaleckému posudku.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého
účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Dôležitosť dôvodov, pre ktoré účastník žiada o odročenie, posudzuje súd
so zreteľom ku všetkým okolnostiam.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak
o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1
O.s.p.). Tento stav súd zisťuje v konaní, ktorého ukončením je rozhodnutie o veci
samej. Podklad rozhodnutia tvoria výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli
pravdivo zistené skutočnosti. Za týmto účelom súd vykonáva dokazovanie
na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania. Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať i iný
súd, alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania (§ 122 ods. 1, ods. 2 O.s.p).
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd vytýčil pojednávanie na prejednanie
veci na 23. marca 2007 o 11 hod. Predvolanie na pojednávanie žalovaný prevzal
16. marca 2007 a svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti
ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania podaním, ktoré došlo na súd
prvého stupňa 23. marca 2007 o 7,18 hod. Podľa poznámky na tomto
ospravedlnení, ospravedlnenie bolo zrejme doručené predsedovi senátu až
po pojednávaní. Súd v uvedený termín vec prejednal. Po vyvolaní veci zistil, že
na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil
a vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti účastníkov a po vyko-
nanom dokazovaní vyhlásil napadnutý rozsudok.
Keďže včasné nedoručenie ospravedlnenia senátu nemôže byť na ujmu
účastníka konania, odvolací súd dospel k záveru, že procesným postupom súdu bola
žalovanému odňatá možnosť realizácie procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok, a to zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k znaleckému
posudku.
Z ustanovenia § 16 ods. 4 ZKV vyplýva spôsob vyporiadania vzťahu medzi
účastníkmi, v dôsledku čoho s poukazom na § 212 ods. 2 O.s.p. odvolací súd nie je
viazaný rozsahom odvolania a napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí vo veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 9. júla 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu