Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
630/377840.0a9ce6.pdf
PDF · 127.53 KB
No categories available
3Obdo/24/2008
Najvyšší súd 3 Obdo 24/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci
žalobcu M., IČO: X., N., proti žalovanému O., zast. JUDr. R., o určenie neplatnosti
zmluvy, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10. októbra 2006 č. k. 2 Cob 45/2006–209, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10. októbra 2006 č. k. 2 Cob 45/2006-209 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa
8. decembra 2005 č. k. 22 Cb 35/2005-160 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava V. na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V. rozsudkom z 8.12.2005 č. k. 22 Cb 35/2005-160 rozhodol
tak, že návrh zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v sume Sk 4571,- na účet právneho zástupcu. Uviedol, že zo zmluvy o výstavbe
polyfunkčného domu, uzavretej v zmysle ust. § 21 a nasl. zák. č. 182/1993 Z.z. medzi
účastníkmi ako stavebníkmi dňa 31.7.2001 zistil, že zmluva bola uzavretá za účelom úpravy
práv a povinností stavebníkov pri výstavbe polyfunkčného domu v Bratislave, na par. č. X.,
2
zastavaná plocha o výmere 1314 m, ktorá bola vytvorená rozčlenením parc. č. X. zastavaná
2
plocha o výmere 1632 m, zapísanej na LV č. X. KÚ B., ktorá je vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe stavebníka A/ – Ministerstva kultúry SR – žalobcu, na základe
geometrického plánu zo dňa 15.4.1994, zmena zapísaná v KN BA pod č. X. a určenia
nadobudnutia vlastníctva k novovybudovaným bytom a nebytovým priestorom
a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve
polyfunkčného domu. Zmluva o výstavbe upravuje vzťahy stavebníkov k budúcej stavbe,
postavenej na pozemku, ku ktorému má právo nakladania s majetkom štátu žalobca. V prvom
rade súd skúmal oprávnenosť účastníkov na uzavretie zmluvy o výstavbe podľa zák. č.
182/1993 Z.z. z pohľadu oprávnenia žalobcu nakladať s majetkom štátu, zverenému mu do
správy. Žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že sa jednalo o prebytočný majetok,
s ktorým naložil v rozpore s ust. § 8 a § 13 ods. 8 a 12 zákona o správe majetku štátu, že
zmluva bola uzavretá vo forme zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Obč. zák. a na
nakladanie s týmto majetkom potreboval súhlas Ministerstva financií SR. Namietal tiež, že
žiadne ust. zák. č. 278/1993 Z.z. mu nedovoľuje uzavrieť zmluvu podľa § 21 zák. č. 182/1993
Z.z. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o prebytočný majetok štátu, s ktorým by
mal nakladať v zmysle § 8 cit. zák. Naproti tomu je jednoznačne preukázané, že zmluvu
o výstavbe polyfunkčného domu účastníci, ako dvojstranný právny úkon, uzatvárali ako
stavebníci, z čoho je zrejmá vôľa žalobcu majetok štátu, zverený mu do správy, využívať pre
svoje účely. Rovnako žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o zmluvu o združení, uzavretú
podľa § 829 a nasl. Obč. zák., vzhľadom na obsah zmluvy, ktorý jednoznačne preukazuje
vôľu účastníkov uzavrieť zmluvu o výstavbe bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že na platnosť zmluvy o výstavbe bytov
a nebytových priestorov, pokiaľ súčasne s ňou nie je uzavretá zmluva o prevode
nehnuteľností alebo zriadenie vecného bremena, sa súhlas Ministerstva financií SR
nevyžaduje. Zák. č. 278/1993 Z.z. je špeciálnou právnou normou, ktorá upravuje správu
majetku vo vlastníctve štátu. Na právne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa
použijú všeobecné právne predpisy, resp. právne predpisy upravujúce občiansko právne
vzťahy zákonom o majetku štátu neriešené. Vznik bytového vlastníctva na základe zmluvy
o výstavbe je konkretizovaný zák. č. 182/1993 Z.z. a v ust. §§ 4, 21, 22, 27 sú stanovené
príslušné podmienky pre vznik vlastníctva, uzatváranie zmlúv o výstavbe, ako aj obligatórne
náležitosti zmluvy o výstavbe, pre ktorej účinnosť sa vyžaduje zápis v katastri nehnuteľností.
Z týchto ustanovení je zrejmé, že zmluvou o výstavbe žiadne podielové spoluvlastníctvo
nevzniká, nakoľko ešte predmet spoluvlastníctva neexistuje a nevzniká ani vlastnícke právo
k bytovej jednotke alebo nebytovému priestoru. Preto zákon vyžaduje, aby stavebníci
vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe domu vymedzili písomnou zmluvou, tzv. zmluvou
o výstavbe. Zmluva o výstavbe musí upraviť práva k pozemku, ktoré možno upraviť tak, že
prevod spoluvlastníckych podielov bude súčasťou zmluvy o výstavbe a vkladom vlastníckeho
práva sa stanú stavebníci podielovými spoluvlastníkmi pozemku ku dňu podania návrhu
na vklad. K prevodu vlastníctva pozemku však nemusí dôjsť vôbec a potom zákon ukladá
vlastníkovi pozemku upraviť práva stavebníkov tak, aby rozsah ich práv k pozemkom
zodpovedal rozsahu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu. V takom
prípade je možné previesť vlastnícke právo na stavebníkov, zriadiť vecné bremeno, alebo
spoločný nájom. Výberu z týchto možností bude zodpovedať aj postup voči katastrálnemu
úradu. Súd so zreteľom na uvedené posúdením obsahu zmluvy dospel k záveru, že zmluva
o výstavbe polyfunkčného domu bola uzavretá v súlade so zákonom a žalobca nepreukázal
žiadnou skutočnosťou, že článok V – úprava práv k pozemku prinajmenšom zákon obchádza.
Súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobcu, že katastrálny úrad nedostatočne skúmal
oprávnenosť žalobcu nakladať s nehnuteľnosťou s poukazom na ustanovenia zák.č.162/1995
Z.z. v spojení s vyhl. č. 79/1996 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal tak súd za preukázané, že
zmluva o výstavbe polyfunkčného domu je platná, záväzná pre oboch účastníkov, svojím
obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom.
Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
10.10.2006 č. k.2 Cob 45/2006-209 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že zmluva
o výstavbe polyfunkčného domu, uzavretá medzi účastníkmi dňa 31.7.2001, je neplatná.
Uviedol, že vymedzenie práv stavebníkov k pozemku je podstatnou náležitosťou zmluvy
o výstavbe domu. Z dojednania zmluvy o tejto náležitosti vyplýva vôľa zmluvných strán
upraviť práva k pozemku určenému na stavbu domu, vlastníkom ktorého je SR a správcom
žalobca tak, že žalovaný nadobudne spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku. Za účelom
takejto úpravy práv k pozemku sa účastníci v zmluve zaviazali uzavrieť zmluvu, a to v lehote
60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby polyfunkčného domu.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa zaviazal uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bude prevod
spoluvlastníckeho podielu k pozemku na žalovaného. Poukázal na ust. § 3 ods. 2 a § 11 ods.
5, 8 zák. č. 278/1993 Z.z., na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nebol
oprávnený ako správca majetku štátu zaviazať sa v zmysle čl. V zmluvy o výstavbe uzavrieť
zmluvu, a to v lehote v tomto článku určenej, predmetom ktorej bude prevod
spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo vlastníctve štátu bez súhlasu ministerstva financií,
keď v zmysle § 11 zák. č. 278/1993 Z.z. táto dispozícia s majetkom štátu podlieha súhlasu
ministerstva financií. Obsah záväzku žalobcu uvedeného v čl. V zmluvy je v rozpore s ust. § 3
ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého bolo
povinnosťou správcu nakladať s majetkom štátu podľa tohto zákona a dbať aj na to, aby
nedošlo k jeho zmenšeniu. Námietky žalovaného, že aj po nadobudnutí účinnosti zmluvy
o výstavbe zostali práva žalobcu k predmetnému pozemku zachované a nebolo prevedené
vlastníctvo k majetku štátu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca prevzal
na seba záväzok v presne určenej lehote takúto zmluvu o prevode vlastníctva štátu uzavrieť,
keď takýto prejav jeho vôle vyplýva z obsahu čl. V zmluvy. Zmluvné strany si ďalej v čl. V
dohodli pre prípad nemožnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaným, vznik
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalovaného priamo zo zákona. Podľa
§ 13 ods. 6 zák. č. 278/1993 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy sa na platnosť zmluvy
o zriadení vecného bremena vyžadoval súhlas zriaďovateľa. V danom prípade žalobca takýto
súhlas nemal, teda v rozpore s uvedeným ustanovením sa účastníci dohodli pre prípad
nemožnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku žalovaným na vzniku
vecného bremena priamo zo zákona bez uzavretia platnej zmluvy podľa § 13 ods. 6 cit. zák.,
čo tiež odporuje ust. § 3 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého je správca povinný podľa tohto zákona
postupovať. Keďže čl. V zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu zo dňa 31.7.2001 je podľa
názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 3 ods. 2, § 11 ods. 5, 8 zák. č. 278/1993 Z.z.
platného v čase uzavretia zmluvy, obchádza ust. § 13 ods. 6, cit. zák., a preto je neplatný, čo
má za následok vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, neplatnosť predmetnej
zmluvy, z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil.
S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý podal včas dovolanie
v zmysle § 240 O.s.p. Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko
zmluva o výstavbe polyfunkčného domu obsahuje všetky podstatné (obligatórne) náležitosti,
ktoré zák. č. 182/1993 Z.z. platný a účinný v čase uzavretia zmluvy pre jej platnosť
vyžadoval. Za významnú skutočnosť dovolateľ považuje aj to, že zmluva nadobudla vecno-
právne účinky (vklad do katastra bol povolený).Uviedol, že žiadny z katastrálnych orgánov,
prokuratúra, resp. súd, ktorí sa zaoberali aj otázkami, resp. aspektmi platnosti, či možnej
neplatnosti posudzovanej zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu, nezistili v samotnom jej
obsahu dôvod, ktorý by eventuálne mohol spôsobiť jej neplatnosť. Zastáva názor, že podpis
zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu nemal za následok nakladanie s majetkom
Slovenskej republiky, čo odôvodňuje tým, že všetky práva zainteresovaných subjektov
k pozemku, na ktorom sa predpokladá výstavba, zostali aj po uzavretí zmluvy nedotknuté,
resp. zachované. Zmluva o výstavbe nie je totiž zmluvným typom zmluvy kúpnej, či
zámennej, čo má za následok, že pre nadobudnutie jej platnosti nebol potrebný ani súhlas
Ministerstva financií SR. Dovolateľ doposiaľ nenadobudol vlastnícke či iné právo
k dotknutému pozemku. Nakoľko uzavretím zmluvy nedošlo k nakladaniu so štátnym
majetkom, zák. č. 278/1993 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa na posudzovaný
prípad neaplikuje, čo má za následok, že žalobca podpisom zmluvy prostredníctvom jeho
štatutárneho zástupcu nemohol porušiť predmetný zákon. Za daného skutkového stavu
nepovažuje dovolateľ za správny názor odvolacieho súdu o potrebe súhlasu Ministerstva
financií SR na zriadenie vecného bremena. Odôvodňuje ho najmä tým, že žiadne vecné
bremeno doposiaľ nevzniklo, resp. nebolo posudzovanou zmluvou zriadené, avšak najmä tým,
že ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. sa aplikuje na všetky prípady, ak je vlastníkom
pozemku osoba iná ako vlastník stavby na tomto pozemku, pretože uvedené ustanovenie je
systematicky zaradené do spoločných častí ustanovení zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Keďže žiadne vecné bremeno predmetnou zmluvou nevzniklo,
považuje argument o absencii súhlasu ministerstva financií za nesprávny. Nevylučuje však, že
v budúcnosti súhlas ministerstva financií na zriadenie vecného bremena, príp. vznik
nájomného vzťahu, či na prevod dotknutej parcely bude daný. Zastáva tiež názor, že priamo
zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vznikne právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Súhlas ministerstva financií v takom prípade nie je potrebný.
Za nesprávne považuje tvrdenia súdu o rozpore čl. V posudzovanej zmluvy s ust. § 3 ods. 1
zákona o správe majetku štátu, keďže zmluvu uzatváral žalobca ako stavebník, z čoho je
zrejmá vôľa žalobcu majetok štátu zverený mu do správy, využívať na svoje účely. Samotná
realizácia výstavby štát ani žalobcu nijakým spôsobom finančné nezaťaží, keďže všetky
náklady s realizáciou výstavby znáša dovolateľ, pričom Slovenská republika zostane naďalej
vlastníkom dotknutej parcely, získa vlastnícke právo k novovybudovaným nebytovým
priestorom a štát získa do budúcnosti odplatu od dovolateľa za prípadné do budúcnosti
vzniknuté vecné bremeno, nájom alebo prevod dotknutej parcely. Za neopodstatnený
a neodôvodnený považuje argument odvolacieho súdu, že zo znenia článku V zmluvy
o výstavbe polyfunkčného domu vyplýva záväzok žalobcu uzavrieť zmluvu, ktorej
predmetom bude prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku na dovolateľa. Z tohto
ujednania zmluvy ani implicitne ani explicitne nevyplýva žiadny záväzok, ktorým by sa
žalobca k niečomu dovolateľovi zaviazal. Z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že zmluvné
strany len dohodli riešiť otázku konkrétneho vzťahu stavebníkov k pozemku, na ktorom sa má
realizovať výstavba, v dobe určenej zmluvou podľa v budúcnosti platných a účinných
právnych predpisov. Je toho názoru, že zák. č. 278/1993 Z.z. nevyžaduje súhlas ministerstva
financií na uzavretie zmluvného typu zmluvy o výstavbe, pretože touto zmluvou nebola
súčasne uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, ani zriadené vecné bremeno. Nakoľko
tento zákon neupravuje zmluvný typ zmluvy o výstavbe, sa preto na tento právny inštitút
aplikujú všeobecné právne predpisy, resp. právne predpisy upravujúce občiansko-právne
vzťahy, t.j. zák. č. 182/1993 Z.z. Tieto sú založené na zmluvnej voľnosti ich účastníkov,
pričom žiadny právny predpis v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nezakazuje uzavrieť
dovolateľovi so žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy zmluvu o výstavbe. Názor
odvolacieho súdu nie je správny ani z toho dôvodu, že žalobca so žalovaným v čl. V zmluvy
o výstavbe polyfunkčného domu uzavreli len zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o úprave
vzťahu stavebníkov k pozemku, na uzavretie ktorej nebol potrebný súhlas ministerstva
financií. Má za to, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z predpokladov pre určenie
neplatnosti zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu, a preto navrhuje rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť.
Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu žalovaného považuje názor dovolateľa
o tom, že podpis zmluvy nemal za následok nakladanie s majetkom štátu za nesprávny
a najmä účelový. Výstavbou na štátnom pozemku by totiž vlastníkovi stavby vzniklo právo
užívania pozemku podľa zák. č. 182/1993 Z.z. a tak následné riešenie vzťahov so správcom
pozemku sa z hľadiska zák. č. 278/1993 Z.z. stáva irelevantným. Uviedol, že špeciálna úprava
nakladania s majetkom štátu v zmysle zák. č. 278/1993 Z.z. má chrániť majetok štátu pred
neobmedzeným a neoprávneným nakladaním s ním na úkor záujmov štátu, ktorý je jeho
vlastníkom. Tento zákon má charakter špeciálneho právneho predpisu, upravujúceho
nakladanie s majetkom štátu, a v tomto smere má prednosť aj pred zák. č. 182/1993 Z.z.
Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že žalobca ako správca majetku štátu môže neobmedzene
vstupovať do občiansko-právnych vzťahov. Žalobca je len správcom majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky, ktorá správu v nakladaní s týmto majetkom obmedzila, resp. mu
vymedzila pravidlá a podmienky nakladania s jej majetkom. Podľa § 3 zák. č. 278/1993 Z.z.
je správca majetku štátu oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci
predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho
v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo
k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Ide o osobitnú právnu úpravu
dispozičných oprávnení správcu majetku štátu, ktorá má za cieľ ochranu majetku štátu
s osobitným zreteľom na to, že štát je vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov
oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom
správcom jeho majetku. Právo správcu je odlišné od vlastníckeho práva štátu, ale je s ním
nerozlučne späté. Navrhuje preto dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) vec
prejednal podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. je možné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. nie je daná tým, že
dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených
v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,
v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil,
z ktorého dôvodu dovolanie je prípustné.
Dovolateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci.
S poukazom na ust. § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd nie je viazaný dovolacím
dôvodom prípustného dovolania, pokiaľ ide o iné vady, než uvedené v ust. § 237.
Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu,
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.7.2001.
Ide teda o žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorú zákon považuje za procesne
prípustnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy
právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je.
Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá teda existenciu stavu
neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a súčasne tiež
preukázanie, že uvedenú neistotu je možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.
Existencia naliehavého právneho záujmu a tým aj povinnosť žalobcu tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti
takejto žaloby.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd žalobu preskúmal
po stránke vecnej.
V danom prípade súd prvého stupňa žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou
žalobcom tvrdenej existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Taktiež
súd odvolací, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, skúmal žalobu len po stránke
vecnej. Nedostatok tohto zistenia súdov je so zreteľom na uvedené skutočnosťou, ktorá
zakladá inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.
Keďže v konaní otázka naliehavého právneho záujmu nebola vyriešená, nemohol sa
ani dovolací súd zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia a skúmať
opodstatnenosť dovolacieho dôvodu, ktorým sa rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýka
nesprávne právne posúdenie veci.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
a tiež rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý trpí tou istou vadou podľa § 243b ods. 1, 2 O.s.p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle
§ 243d ods. 1 O.s.p. znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 7. augusta 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu