Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/24/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci

žalobcu M., IČO: X., N., proti žalovanému O., zast. JUDr. R., o určenie neplatnosti

zmluvy, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. októbra 2006 č. k. –209, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. októbra 2006 č. k. -209 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa

8. decembra 2005 č. k. -160 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava V. na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom z 8.12.2005 č. k. -160 rozhodol

tak, že návrh zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

v sume Sk 4571,- na účet právneho zástupcu. Uviedol, že zo zmluvy o výstavbe

polyfunkčného domu, uzavretej v zmysle ust. a nasl. medzi

účastníkmi ako stavebníkmi dňa 31.7.2001 zistil, že zmluva bola uzavretá za účelom úpravy

práv a povinností stavebníkov pri výstavbe polyfunkčného domu v Bratislave, na par. č. X.,

2

zastavaná plocha o výmere 1314 m, ktorá bola vytvorená rozčlenením parc. č. X. zastavaná

2

plocha o výmere 1632 m, zapísanej na LV č. X. KÚ B., ktorá je vo vlastníctve Slovenskej

republiky v správe stavebníka A/ – Ministerstva kultúry SR – žalobcu, na základe

geometrického plánu zo dňa 15.4.1994, zmena zapísaná v KN BA pod č. X. a určenia

nadobudnutia vlastníctva k novovybudovaným bytom a nebytovým priestorom

a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve

polyfunkčného domu. Zmluva o výstavbe upravuje vzťahy stavebníkov k budúcej stavbe,

postavenej na pozemku, ku ktorému má právo nakladania s majetkom štátu žalobca. V prvom

rade súd skúmal oprávnenosť účastníkov na uzavretie zmluvy o výstavbe podľa zák. č.

z pohľadu oprávnenia žalobcu nakladať s majetkom štátu, zverenému mu do

správy. Žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť, že sa jednalo o prebytočný majetok,

s ktorým naložil v rozpore s ust. § 8 a § 13 ods. 8 a 12 zákona o správe majetku štátu, že

zmluva bola uzavretá vo forme zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Obč. zák. a na

nakladanie s týmto majetkom potreboval súhlas Ministerstva financií SR. Namietal tiež, že

žiadne ust. mu nedovoľuje uzavrieť zmluvu podľa

Z.z. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o prebytočný majetok štátu, s ktorým by

mal nakladať v zmysle § 8 cit. zák. Naproti tomu je jednoznačne preukázané, že zmluvu

o výstavbe polyfunkčného domu účastníci, ako dvojstranný právny úkon, uzatvárali ako

stavebníci, z čoho je zrejmá vôľa žalobcu majetok štátu, zverený mu do správy, využívať pre

svoje účely. Rovnako žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o zmluvu o združení, uzavretú

podľa § 829 a nasl. Obč. zák., vzhľadom na obsah zmluvy, ktorý jednoznačne preukazuje

vôľu účastníkov uzavrieť zmluvu o výstavbe bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že na platnosť zmluvy o výstavbe bytov

a nebytových priestorov, pokiaľ súčasne s ňou nie je uzavretá zmluva o prevode

nehnuteľností alebo zriadenie vecného bremena, sa súhlas Ministerstva financií SR

nevyžaduje. je špeciálnou právnou normou, ktorá upravuje správu

majetku vo vlastníctve štátu. Na právne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa

použijú všeobecné právne predpisy, resp. právne predpisy upravujúce občiansko právne

vzťahy zákonom o majetku štátu neriešené. Vznik bytového vlastníctva na základe zmluvy

o výstavbe je konkretizovaný a v ust. §, 21, 22, 27 sú stanovené

príslušné podmienky pre vznik vlastníctva, uzatváranie zmlúv o výstavbe, ako aj obligatórne

náležitosti zmluvy o výstavbe, pre ktorej účinnosť sa vyžaduje zápis v katastri nehnuteľností.

Z týchto ustanovení je zrejmé, že zmluvou o výstavbe žiadne podielové spoluvlastníctvo

nevzniká, nakoľko ešte predmet spoluvlastníctva neexistuje a nevzniká ani vlastnícke právo

k bytovej jednotke alebo nebytovému priestoru. Preto zákon vyžaduje, aby stavebníci

vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe domu vymedzili písomnou zmluvou, tzv. zmluvou

o výstavbe. Zmluva o výstavbe musí upraviť práva k pozemku, ktoré možno upraviť tak, že

prevod spoluvlastníckych podielov bude súčasťou zmluvy o výstavbe a vkladom vlastníckeho

práva sa stanú stavebníci podielovými spoluvlastníkmi pozemku ku dňu podania návrhu

na vklad. K prevodu vlastníctva pozemku však nemusí dôjsť vôbec a potom zákon ukladá

vlastníkovi pozemku upraviť práva stavebníkov tak, aby rozsah ich práv k pozemkom

zodpovedal rozsahu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu. V takom

prípade je možné previesť vlastnícke právo na stavebníkov, zriadiť vecné bremeno, alebo

spoločný nájom. Výberu z týchto možností bude zodpovedať aj postup voči katastrálnemu

úradu. Súd so zreteľom na uvedené posúdením obsahu zmluvy dospel k záveru, že zmluva

o výstavbe polyfunkčného domu bola uzavretá v súlade so zákonom a žalobca nepreukázal

žiadnou skutočnosťou, že článok V – úprava práv k pozemku prinajmenšom zákon obchádza.

Súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobcu, že katastrálny úrad nedostatočne skúmal

oprávnenosť žalobcu nakladať s nehnuteľnosťou s poukazom na ustanovenia

Z.z. v spojení s vyhl. č. Vykonaným dokazovaním mal tak súd za preukázané, že

zmluva o výstavbe polyfunkčného domu je platná, záväzná pre oboch účastníkov, svojím

obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom.

Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

10.10.2006 č. k.2 Cob 45/2006-209 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že zmluva

o výstavbe polyfunkčného domu, uzavretá medzi účastníkmi dňa 31.7.2001, je neplatná.

Uviedol, že vymedzenie práv stavebníkov k pozemku je podstatnou náležitosťou zmluvy

o výstavbe domu. Z dojednania zmluvy o tejto náležitosti vyplýva vôľa zmluvných strán

upraviť práva k pozemku určenému na stavbu domu, vlastníkom ktorého je SR a správcom

žalobca tak, že žalovaný nadobudne spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku. Za účelom

takejto úpravy práv k pozemku sa účastníci v zmluve zaviazali uzavrieť zmluvu, a to v lehote

60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby polyfunkčného domu.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa zaviazal uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej bude prevod

spoluvlastníckeho podielu k pozemku na žalovaného. Poukázal na ust. § 3 ods. 2 a § 11 ods.

5, 8 , na základe ktorých odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nebol

oprávnený ako správca majetku štátu zaviazať sa v zmysle čl. V zmluvy o výstavbe uzavrieť

zmluvu, a to v lehote v tomto článku určenej, predmetom ktorej bude prevod

spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo vlastníctve štátu bez súhlasu ministerstva financií,

keď v zmysle táto dispozícia s majetkom štátu podlieha súhlasu

ministerstva financií. Obsah záväzku žalobcu uvedeného v čl. V zmluvy je v rozpore s ust. § 3

ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého bolo

povinnosťou správcu nakladať s majetkom štátu podľa tohto zákona a dbať aj na to, aby

nedošlo k jeho zmenšeniu. Námietky žalovaného, že aj po nadobudnutí účinnosti zmluvy

o výstavbe zostali práva žalobcu k predmetnému pozemku zachované a nebolo prevedené

vlastníctvo k majetku štátu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca prevzal

na seba záväzok v presne určenej lehote takúto zmluvu o prevode vlastníctva štátu uzavrieť,

keď takýto prejav jeho vôle vyplýva z obsahu čl. V zmluvy. Zmluvné strany si ďalej v čl. V

dohodli pre prípad nemožnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaným, vznik

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalovaného priamo zo zákona. Podľa

účinného v čase uzavretia zmluvy sa na platnosť zmluvy

o zriadení vecného bremena vyžadoval súhlas zriaďovateľa. V danom prípade žalobca takýto

súhlas nemal, teda v rozpore s uvedeným ustanovením sa účastníci dohodli pre prípad

nemožnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku žalovaným na vzniku

vecného bremena priamo zo zákona bez uzavretia platnej zmluvy podľa § 13 ods. 6 cit. zák.,

čo tiež odporuje ust. § 3 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého je správca povinný podľa tohto zákona

postupovať. Keďže čl. V zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu zo dňa 31.7.2001 je podľa

názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. , ,

platného v čase uzavretia zmluvy, obchádza ust. § 13 ods. 6, cit. zák., a preto je neplatný, čo

má za následok vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, neplatnosť predmetnej

zmluvy, z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý podal včas dovolanie

v zmysle Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko

zmluva o výstavbe polyfunkčného domu obsahuje všetky podstatné (obligatórne) náležitosti,

ktoré platný a účinný v čase uzavretia zmluvy pre jej platnosť

vyžadoval. Za významnú skutočnosť dovolateľ považuje aj to, že zmluva nadobudla vecno-

právne účinky (vklad do katastra bol povolený).Uviedol, že žiadny z katastrálnych orgánov,

prokuratúra, resp. súd, ktorí sa zaoberali aj otázkami, resp. aspektmi platnosti, či možnej

neplatnosti posudzovanej zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu, nezistili v samotnom jej

obsahu dôvod, ktorý by eventuálne mohol spôsobiť jej neplatnosť. Zastáva názor, že podpis

zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu nemal za následok nakladanie s majetkom

Slovenskej republiky, čo odôvodňuje tým, že všetky práva zainteresovaných subjektov

k pozemku, na ktorom sa predpokladá výstavba, zostali aj po uzavretí zmluvy nedotknuté,

resp. zachované. Zmluva o výstavbe nie je totiž zmluvným typom zmluvy kúpnej, či

zámennej, čo má za následok, že pre nadobudnutie jej platnosti nebol potrebný ani súhlas

Ministerstva financií SR. Dovolateľ doposiaľ nenadobudol vlastnícke či iné právo

k dotknutému pozemku. Nakoľko uzavretím zmluvy nedošlo k nakladaniu so štátnym

majetkom, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa na posudzovaný

prípad neaplikuje, čo má za následok, že žalobca podpisom zmluvy prostredníctvom jeho

štatutárneho zástupcu nemohol porušiť predmetný zákon. Za daného skutkového stavu

nepovažuje dovolateľ za správny názor odvolacieho súdu o potrebe súhlasu Ministerstva

financií SR na zriadenie vecného bremena. Odôvodňuje ho najmä tým, že žiadne vecné

bremeno doposiaľ nevzniklo, resp. nebolo posudzovanou zmluvou zriadené, avšak najmä tým,

že ust. sa aplikuje na všetky prípady, ak je vlastníkom

pozemku osoba iná ako vlastník stavby na tomto pozemku, pretože uvedené ustanovenie je

systematicky zaradené do spoločných častí ustanovení zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Keďže žiadne vecné bremeno predmetnou zmluvou nevzniklo,

považuje argument o absencii súhlasu ministerstva financií za nesprávny. Nevylučuje však, že

v budúcnosti súhlas ministerstva financií na zriadenie vecného bremena, príp. vznik

nájomného vzťahu, či na prevod dotknutej parcely bude daný. Zastáva tiež názor, že priamo

zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vznikne právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Súhlas ministerstva financií v takom prípade nie je potrebný.

Za nesprávne považuje tvrdenia súdu o rozpore čl. V posudzovanej zmluvy s ust. § 3 ods. 1

zákona o správe majetku štátu, keďže zmluvu uzatváral žalobca ako stavebník, z čoho je

zrejmá vôľa žalobcu majetok štátu zverený mu do správy, využívať na svoje účely. Samotná

realizácia výstavby štát ani žalobcu nijakým spôsobom finančné nezaťaží, keďže všetky

náklady s realizáciou výstavby znáša dovolateľ, pričom Slovenská republika zostane naďalej

vlastníkom dotknutej parcely, získa vlastnícke právo k novovybudovaným nebytovým

priestorom a štát získa do budúcnosti odplatu od dovolateľa za prípadné do budúcnosti

vzniknuté vecné bremeno, nájom alebo prevod dotknutej parcely. Za neopodstatnený

a neodôvodnený považuje argument odvolacieho súdu, že zo znenia článku V zmluvy

o výstavbe polyfunkčného domu vyplýva záväzok žalobcu uzavrieť zmluvu, ktorej

predmetom bude prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku na dovolateľa. Z tohto

ujednania zmluvy ani implicitne ani explicitne nevyplýva žiadny záväzok, ktorým by sa

žalobca k niečomu dovolateľovi zaviazal. Z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že zmluvné

strany len dohodli riešiť otázku konkrétneho vzťahu stavebníkov k pozemku, na ktorom sa má

realizovať výstavba, v dobe určenej zmluvou podľa v budúcnosti platných a účinných

právnych predpisov. Je toho názoru, že nevyžaduje súhlas ministerstva

financií na uzavretie zmluvného typu zmluvy o výstavbe, pretože touto zmluvou nebola

súčasne uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, ani zriadené vecné bremeno. Nakoľko

tento zákon neupravuje zmluvný typ zmluvy o výstavbe, sa preto na tento právny inštitút

aplikujú všeobecné právne predpisy, resp. právne predpisy upravujúce občiansko-právne

vzťahy, t.j. Tieto sú založené na zmluvnej voľnosti ich účastníkov,

pričom žiadny právny predpis v zmysle SR nezakazuje uzavrieť

dovolateľovi so žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy zmluvu o výstavbe. Názor

odvolacieho súdu nie je správny ani z toho dôvodu, že žalobca so žalovaným v čl. V zmluvy

o výstavbe polyfunkčného domu uzavreli len zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o úprave

vzťahu stavebníkov k pozemku, na uzavretie ktorej nebol potrebný súhlas ministerstva

financií. Má za to, že v danom prípade nie je splnený ani jeden z predpokladov pre určenie

neplatnosti zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu, a preto navrhuje rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť.

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu žalovaného považuje názor dovolateľa

o tom, že podpis zmluvy nemal za následok nakladanie s majetkom štátu za nesprávny

a najmä účelový. Výstavbou na štátnom pozemku by totiž vlastníkovi stavby vzniklo právo

užívania pozemku podľa a tak následné riešenie vzťahov so správcom

pozemku sa z hľadiska stáva irelevantným. Uviedol, že špeciálna úprava

nakladania s majetkom štátu v zmysle má chrániť majetok štátu pred

neobmedzeným a neoprávneným nakladaním s ním na úkor záujmov štátu, ktorý je jeho

vlastníkom. Tento zákon má charakter špeciálneho právneho predpisu, upravujúceho

nakladanie s majetkom štátu, a v tomto smere má prednosť aj pred

Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že žalobca ako správca majetku štátu môže neobmedzene

vstupovať do občiansko-právnych vzťahov. Žalobca je len správcom majetku vo vlastníctve

Slovenskej republiky, ktorá správu v nakladaní s týmto majetkom obmedzila, resp. mu

vymedzila pravidlá a podmienky nakladania s jej majetkom. Podľa

je správca majetku štátu oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci

predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho

v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo

k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Ide o osobitnú právnu úpravu

dispozičných oprávnení správcu majetku štátu, ktorá má za cieľ ochranu majetku štátu

s osobitným zreteľom na to, že štát je vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov

oprávnenia vyplývajúceho z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom

správcom jeho majetku. Právo správcu je odlišné od vlastníckeho práva štátu, ale je s ním

nerozlučne späté. Navrhuje preto dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) vec

prejednal podľa a bez nariadenia pojednávania.

Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil,

z ktorého dôvodu dovolanie je prípustné.

Dovolateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci.

S poukazom na ust. dovolací súd nie je viazaný dovolacím

dôvodom prípustného dovolania, pokiaľ ide o iné vady, než uvedené v ust. § 237.

Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu,

uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.7.2001.

Ide teda o žalobu v zmysle , ktorú zákon považuje za procesne

prípustnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu

neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy

právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je.

Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby predpokladá teda existenciu stavu

neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a súčasne tiež

preukázanie, že uvedenú neistotu je možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.

Existencia naliehavého právneho záujmu a tým aj povinnosť žalobcu tvrdiť a dokázať

skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti

takejto žaloby.

Nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd žalobu preskúmal

po stránke vecnej.

V danom prípade súd prvého stupňa žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou

žalobcom tvrdenej existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Taktiež

súd odvolací, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, skúmal žalobu len po stránke

vecnej. Nedostatok tohto zistenia súdov je so zreteľom na uvedené skutočnosťou, ktorá

zakladá inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.

Keďže v konaní otázka naliehavého právneho záujmu nebola vyriešená, nemohol sa

ani dovolací súd zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia a skúmať

opodstatnenosť dovolacieho dôvodu, ktorým sa rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýka

nesprávne právne posúdenie veci.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

a tiež rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý trpí tou istou vadou podľa ,

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle

znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 7. augusta 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu