Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/70/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V., správca

konkurznej podstaty úpadcu S. IČO: X. proti žalovanému JUDr. Ľ., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu S. IČO: X., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. februára 2008 č. k. -

89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

11. februára 2008 č. k. -89 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 11.2.2008 č. k. -89

rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1 287 553,- Sk, prihlásená žalobcom

do konkurzného konania na majetok úpadcu S. vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod č. k. je pravá a zistená. Súčasne žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi

trovy konania v sume 3000,- Sk za zaplatený súdny poplatok. V dôvodoch uviedol, že dňa

24.1.1995 uzatvoril S. s výrobným družstvom S. zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľ-nostiam, účelom ktorej podľa čl. II bod 1 bolo zabezpečenie návratnosti

peňažných prostriedkov, ktoré poskytol S. ako veriteľ výrobnému družstvu S. t.j. právnemu

predchodcovi žalovaného ako dlžníkovi. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti

vyplývajúce pre neho z úverových zmlúv neplnil, upozornil ho žalobca listom zo dňa

23.7.1996 odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 17.9.1996 a tiež listom zo dňa 30.4.1997

na neplnenie záväzkov dlžníka, vyplývajúcich z úverových zmlúv a tú skutočnosť, že

pristupuje k výkonu záložného práva odpredajom založeného majetku. Dňa 3.6.1997 uzatvoril

S. ako záložný veriteľ a predávajúci s právnym predchodcom žalobcu S. kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v čl. II

kúpnej zmluvy a hnuteľným veciam špecifikovaným v čl. III tejto zmluvy na kupujúceho, t.j.

S. t.j. právneho predchodcu žalobcu. Uvedené konštatácie sa nachádzajú taktiež v spisovom

materiáli -94, ktorý rozsudok je priložený v spisovom materiáli. Ako vyplýva

z čl. I kúpnej zmluvy podľa čl. IV bodu 2 zmluvy zo dňa 2.3.1994 a zo dňa 24.1.1995

v prípade, že záložca neuspokojí pohľadávky veriteľa, ktoré sú zabezpečené týmito

zmluvami, je veriteľ oprávnený záloh predať podľa vlastného uváženia na verejnej dražbe

alebo iným spôsobom. Z uvedeného mal súd za preukázané, že v záložných zmluvách bol

dohodnutý spôsob predaja predmetu zálohu, a to tak, že veriteľ je oprávnený záloh predať

podľa vlastného uváženia na verejnej dražbe, alebo iným spôsobom, pričom veriteľ zvolil

spôsob predaja iným spôsobom, a to kúpnou zmluvou, keď majetok, ktorý bol predmetom

prevodu, predal kupujúcemu S. t.j. právnemu predchodcovi žalobcu. Žalobca po tom, ako

ručiteľ ručil za nesplnenie si daňových povinností zo strany predávajúceho, t.j. vlastníka

uvedeného majetku, pričom za vlastníka prevádzaného majetku vyplatil daň z prevodu

nehnuteľností, ktorú si potom uplatnil v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu, t.j.

žalovaného vo výške 1 287 553,-. Pokiaľ žalovaný namietal tú skutočnosť, že kúpna zmluva,

uzavretá dňa 3.6.1997, medzi predávajúcim S. a kupujúcim S. je neplatná, súd nebol toho

názoru. Podľa názoru súdu bol majetok odpredaný v súlade s ust. § 299 Obch. zák. a nasl.

platného v čase prevodu, resp. uzavretia kúpnej zmluvy, pričom predávajúci ako záložný

veriteľ si uplatnil svoje práva a predal založený majetok patriaci žalovanému, resp. právnemu

predchodcovi žalobcu. Keďže žalovaný nespochybňoval výšku a právny dôvod vzniku

pohľadávky vo výške 1 287 553,- Sk z titulu ručenia za daňový nedoplatok z prevodu

nehnuteľností a spochybňoval len platnosť uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.1997, z ktorej

mal tento nedoplatok vzniknúť, súd mal za to, že žalobe je potrebné vyhovieť, nakoľko kúpna

zmluva zo dňa 3.7.1997 bola platne uzavretá a daňový dlh, vyplývajúci z nezaplatenia dane

z prevodu nehnuteľností, skutočne vznikol a existoval, pričom tento daňový dlh zaplatil

kupujúci ako ručiteľ za vlastníka prevádzaného majetku, ktorý bol predaný v rámci výkonu

záložného práva. Súd preto žalobe vyhovel a určil pravosť pohľadávky. Čo sa týka námietok

žalovaného ohľadne včasnosti podania žaloby, bol súd toho názoru, že žalobca nárok uplatnil

v súdom stanovenej lehote 31 dní, nakoľko prieskumné pojednávanie bolo konané dňa

7.9.2001, žaloba bola podaná na súde dňa 1.10.2001, pričom návrh bol neskôr menený, keď

súd pripustil zmenu návrhu. Súd mal za to, že uplatneným nárokom o určenie povinnosti

zaplatiť 1 287 553,- Sk s prísl. bola zachovaná lehota na podanie žaloby o určenie, že táto

pohľadávka je zistená a pravá, na čom nič nemení tá skutočnosť, že v konaní žalobca menil

tento návrh a táto zmena bola pripustená uznesením zo dňa 15.2.2005.

Proti uzneseniu sa odvolal žalovaný a žiadal jeho zrušenie. Namietal, že zo zákonnej

dikcie ust. § 23 ods. 2 ZKV je zrejmé, že musí ísť o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/

, ktorou sa uplatňuje pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je. Podľa § 23 ods. 5 ZKV v prípade zmeškania lehoty nemožno na také

pohľadávky prihliadať. Žalobca dňa 1.10.2001, t.j. 24. deň súdom určenej procesnej lehoty

na podanie žaloby, doručil súdu žalobu s petitom, aby určil, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi 1 287 553,- Sk, ako pohľadávku konkurzného veriteľa 3. triedy. Z citovaného

znenia petitu podanej žaloby je nesporné, že v danom prípade nejde o žalobu určovaciu podľa

ust. ZKV, ale o žalobu na plnenie podľa Žalobca následne

po zrejmom uvedomení si procesnej zmätočnosti petitu súdu dňa 1.10.2001 až po uplynutí

prekluzívnej lehoty 31 dní dňa 2.4.2002 doručil súdu prvého stupňa podanie, v ktorom

navrhol zmenu pôvodného petitu na plnenie na petit určovací. Keďže tak urobil po zákonnej

lehote, nemožno na tento jeho procesný úkon bez správcu prihliadnuť a o takejto žalobe

konať. Súd prvého stupňa uznesením z 15.2.2005 pripustil zmenu petitu, napriek nedostatku

vecnej príslušnosti, vo veci nezákonne konal a rozhodol napadnutým rozsudkom, čím

protiprávne zasiahol do procesných práv žalovaného. Na podporu svojho tvrdenia poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Je tiež toho názoru,

že súd prvého stupňa nevykonal na zistenie relevantných a meritórnych dôkazov a skutkových

dôvodov postupu žalovaného potrebné dokazovanie a na tomto základe vecne nesprávne

rozhodol. Prvostupňový súd z hľadiska zistenia skutkového stavu nepreskúmal konkurzný

spis č. k. , z obsahu ktorého je zrejmá skutočnosť, že nehnuteľný majetok,

ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 3.6.1997, sa v konkurznom konaní speňažuje ako

súčasť konkurznej podstaty. Uvedená skutočnosť subsidiárne potvrdzuje právnu domnienku,

že kúpna zmluva z 3.6.1997 je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.

Na základe zistenej neplatnosti právneho úkonu, žalovaný tento majetok zahrnul

do konkurznej podstaty úpadcu, ktorú skutočnosť oznámil dotknutým subjektom. Dôvodom

postupu žalovaného bola skutočnosť, že postup záložného veriteľa S., Bratislava, pri výkone

záložného práva nebol v súlade s hmotnoprávnymi podmienkami v zmysle § 299 ods. 2 Obch.

zák., keď záložný veriteľ neoznámil záložnému dlžníkovi včas a kvalifikovaným spôsobom,

ako bude postupovať pri výkone záložného práva, dodržanie zákonom požadovanej vhodnosti

záložného predaja. Záložný veriteľ nezabezpečil najmä úradné ocenenie hnuteľnej časti

zálohu súdnym znalcom, transparentné zverejnenie ponuky predmetu záložného práva

v celoštátnej, minimálne však v regionálnej tlači, stanovenie primeranej prihlasovacej lehoty

na podávanie ponúk záujemcami, vyhodnotenie predložených ponúk z hľadiska ich cenovej

výhodnosti a režimu splatenia kúpnej ceny za spoluúčasti záložcu ako vlastníka predmetu

predaja a rozhodnutie o výbere kupujúceho. Dôvodom tohto postupu záložného veriteľa bola

skutočnosť, že záložca mal informácie o účelovom smerovaní urýchleného predaja zálohu pre

vopred určeného kupujúceho. Osobitnú pozornosť v obsahu kúpnej zmluvy z 3.6.1997

vyvoláva dohodnutý režim splatenia kúpnej ceny v rozsahu doby desiatich kalendárnych

rokov pri celkovej výške kúpnej ceny 20 000 000,- Sk bez DPH. Takéto ujednanie

jednoznačne vylučuje možnosť, že by dôvodom rýchleho, netransparentného a neefektívneho

postupu záložného veriteľa v danom prípade bol ekonomický záujem záložného veriteľa na

urýchlenom vrátení úverových prostriedkom dlžníkom a naznačuje prítomnosť iných dôvodov

na výber kupujúceho. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že takýto predaj jednoznačne poškodil

záložcu, keďže záloh bol predaný za cenu, ktorá objektívne predstavuje 62,83%-ný podiel

z úradnej ceny určenej znalcom. Nakoľko z uvedených dôvodov žalovaný majetok zaradil

oprávnene

do konkurznej podstaty, keďže jeho prevod vyplýva z absolútne neplatných právnych úkonov,

navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť, nakoľko tento zodpovedá skutkovému stavu i výsledkom dokazovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

písm. e/ , bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom konania je určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 287 553,- Sk, ktorú

žalobca prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu S.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, vychádzajúc zo skutoč-

nosti, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla zaplatením dane z prevodu nehnuteľností

za úpadcu, je dôvodná a tiež zo skutočnosti, že žaloba o určenie jej pravosti bola uplatnená

na súde v zákonom stanovenej lehote, nakoľko i keď súd prvého stupňa pripustil zmenu

žaloby, bol súd toho názoru, že pôvodne uplatneným nárokom o určenie povinnosti zaplatiť

1 287 553,- Sk s prísl., bola zachovaná lehota na podanie žaloby o určenie pravosti

pohľadávky, na čom nič nemení skutočnosť, že v konaní žalobca menil pôvodný návrh a táto

zmena bola súdom pripustená.

Takýto záver súdu prvého stupňa nemá oporu v právnom predpise a vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z ust. , a , ktorým sa predmetné konanie spravuje,

vyplýva, že popierať pravosť a výšku, aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok môžu

konkurzní veritelia a správca. Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo

do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej

súdom, pričom žalobu musia podať proti popierajúcim veriteľom, resp. v prípade nároku

popretého správcom voči správcovi v lehote v zmysle výzvy súdu s poučením o tom, že sa

inak na tento popretý nárok nevezme zreteľ. Právny dôvod žaloby, poradie pohľadávok a jej

výška sú limitované prihláškou pohľadávky.

Z uvedeného súčasne vyplýva, že žaloba o určenie pravosti pohľadávky je osobitnou

žalobou, ktorá nespadá pod režim určovacích žalôb podľa

Náležitosťou žaloby v zmysle je i žalobný petit, ktorým žalobca vymedzuje

uplatnené právo a ktorým uplatneným petitom je súd viazaný. V konaní je žalobca oprávnený

so žalobou, a teda i predmetom konania disponovať tiež jej zmenou, ktorú upravuje ust. § 95

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom

súdu.

O zmenu návrhu v zmysle ide i v prípade, keď žalobca požaduje iné

plnenie, resp. určenie iného práva spojeného so zákonnou lehotou, v ktorom prípade

hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novouplatneného nároku)

nastávajú dňom uplatnenia požadovanej zmeny a nie dňom, kedy bolo začaté konanie

o pôvodnom návrhu.

Nakoľko v danom prípade sa žalobca pôvodne domáhal určenia povinnosti žalovaného

plniť v zmysle , ktorý žalobný petit následne zmenil na určenie pravosti

pohľadávky v zmysle ust. , postupoval súd prvého stupňa preto

v súlade s právnym predpisom, keď o takejto zmene žaloby rozhodol jej pripustením.

Vyvodil však nesprávny právny záver v tom, že pôvodným určovacím petitom bola

zachovaná lehota i na uplatnenie zmeneného predmetu konania, ktorý záver so zreteľom

na uvedené je v rozpore s ust. , nakoľko zachovanie lehoty len samotným druhom

žaloby nemá právnu oporu.

Keďže so zreteľom na uvedené súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil včasnosť

uplatneného práva žalobcu, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného je dôvodné, pričom

z obsahu spisu nie je zrejmé, či žalobca bol, resp. nebol na prieskumnom pojednávaní

prítomný, a teda ktorým momentom začala plynúť lehota na podanie tzv. incidenčnej žaloby,

je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o uplatnenom práve žalobcu predčasné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 3 O.s.p zrušil a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. rozhodne o trovách celého

konania.

Pre Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie je podľa

právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. júla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu