Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
04f/374095.a71182.pdf
PDF · 119.57 KB
No categories available
3Cdo/251/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
žalobcov 1/L., bývajúceho v S., 2/ V., bývajúcej v S., oboch zastúpených JUDr. P.,
advokátom so sídlom v K., proti žalovaným 1/ K., bývajúcej v L., 2/ L., bývajúcemu v L., 3/
K., bývajúcej v L., všetkých zastúpených JUDr. R., advokátkou so sídlom v L., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 21 C
45/2005, na dovolanie žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 12. septembra 2006 sp. zn. 13 Co 88/2006, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra 2006 sp. zn. 13 Co 88/2006
z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia, že sú v podieloch po 1/2 sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti v katastrálnom území O., ktorá je v pozemkovej knihe zapísaná
2
vo vložke č. X. ako parcela č. X. – roľa vo výmere 2622 m. Uvádzali, že jej spoluvlastníkmi
sa stali dedením po ich matke M., ktorá bola v pozemkovej knihe vedená ako výlučná
vlastníčka tejto nehnuteľnosti. Ich matka zomrela 11. februára 1977 a v zmysle osvedčenia
o dedičstve vydaného notárkou M. 20. júna 1997 pod sp. zn. Dnot 695/95 zdedili spornú
nehnuteľnosť v rovnakých podieloch. V súvislosti so zápisom ich spoluvlastníctva do katastra
nehnuteľnosti ale bolo zistené, že ako jej vlastník je na liste vlastníctva č. X. vedený L.. Zápis
vlastníctva v prospech neho bol vykonaný na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec
-2-3 Cdo 251/2007
z 15. apríla 1982 sp. zn. 9 C 34/82. Podľa názoru žalobcov nebolo možné vziať zreteľ na tento
rozsudok, lebo bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k vážnej procesnej vade. Žaloba, ktorou
sa L.. domáhal určenia, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti právnym titulom vydržania,
smerovala proti ich už nežijúcej matke, pre zastúpenie ktorej súdom ustanovenou
opatrovníčkou neboli splnené zákonné podmienky.
Okresný súd Lučenec uznesením z 21. septembra 2005 č.k. 21 C 45/2005-63 konanie
zastavil s odôvodnením, že v danom prípade bráni ďalšiemu konaniu prekážka veci
právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Podľa názoru súdu prvého stupňa tu totiž ide
o súdny spor, v ktorom sa medzi tými istými účastníkmi a z toho istého skutkového stavu
vyvodzuje ten istý nárok, o ktorom už bolo prv právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 C 34/82. Uvedené uznesenie napadli žalobcovia 1/ a 2/
odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 24. novembra 2005
sp. zn. 13 Co 251/2005 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému
súdu Lučenec, pričom vyslovil právny názor, že v danom prípade nejde o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej, lebo M. zomrela v roku 1977, takže pre ustanovenie opatrovníčky
v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9 C 34/82 neboli splnené zákonné podmienky.
Vzhľadom na to nie je rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15. apríla 1982 č.k. 9 C 34/82-18
voči M. (a jej právnym nástupcom) právne záväzný.
V ďalšom konaní Okresný súd Lučenec po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že
žaloba nie je podaná dôvodne, a preto ju rozsudkom z 27. februára 2006 č.k. 21 C 45/2005
zamietol. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
poukázal na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a uviedol, že už v konaní
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9 C 34/82 bolo preukázané, že spornú nehnuteľnosť užíval
najskôr právny predchodca (otec) L. nerušene a dobromyseľne od roku 1938 do roku 1960
a že svoju držbu odvodzoval od kúpnej zmluvy uzavretej s právnou predchodkyňou žalobcov
1/ a 2/ pred jej odchodom do Čiech v roku 1938. L.. vstúpil do držby po svojom otcovi v roku
1960 na základe darovacej zmluvy. So zreteľom na to uplynutím 10-ročnej vydržacej doby
vydržal vlastníctvo spornej nehnuteľnosti v zmysle Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb.
Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. septembra
2006 sp. zn. 13 Co 88/2006 napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zmenil tak, že
žalobcovia 1/ a 2/ sú v podieloch po 1/2 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
-3-3 Cdo 251/2007
v katastrálnom území O., ktorá je v pozemkovej knihe zapísaná vo vložke č. X. ako parcela č.
2
X. – roľa vo výmere 2622 m, a ktorá je v katastri nehnuteľnosti vedená na liste vlastníctva č.
2
X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 207 mbez stavby, parcela č. X.
2 2
– orná pôda vo výmere 2365 ma parcela č. X. – orná pôda vo výmere 50 m. Zároveň
rozhodol o trovách konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku rozsudku odvolací súd
uviedol, že L.. na pojednávaní pred Okresným súdom Lučenec 21. septembra 2005
vypovedal, že pozemok kúpil jeho otec od „istého pána A.“, ktorý mal byť manželom M., a že
takto nadobudnutý pozemok mu potom otec daroval. Keby toto tvrdenie bolo aj preukázané
(čo sa nestalo), nebol by to dôvod na začiatok plynutia vydržacej doby, lebo vlastníčkou
pozemku v celosti bola M., jej manželstvo s „pánom A.“ nebolo preukázané a žalovaný ani
nevysvetlil, prečo by mal mať „pán A.“ oprávnenie nakladať s pozemkom M.. Vydržanie
vlastníctva v prospech L. nepreukázali ani svedkovia v konaní Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 9 C 34/82 – vypovedali len o užívaní pozemku (nie o jeho kúpe) a nikto z nich nebol
prítomný pri uzavieraní žiadnej dohody medzi otcom L. a M.. Ak potom L.. o vstupe do držby
iné hovoril pred okresným súdom v roku 1982 (otec kúpil pozemok od M.) a iné pred
okresným súdom v roku 2006 (otec pozemok kúpil od „pána A.“), nemožno mať za to, že sa
L.. stal dobromyseľným držiteľom pozemku od rozsudku Okresného súdu Lučenec
z 15. apríla 1982 č.k. 9 C 34/82-18. Pre žalobcov tento rozsudok nie je záväzný a teda súd
musel opätovne skúmať, kto je vlastníkom pozemku. Tvrdenia L. sa ukázali ako nepravdivé
(nepreukázané), a preto z nepráva nemožno v súčasnosti odvodzovať dobromyseľne
nadobudnuté vlastnícke právo. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobe
vyhovel s tým, že stotožnil pozemkovoknižný stav na stav v katastri nehnuteľností.
Zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu napadol L.. dovolaním, v ktorom uviedol, že
napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ uviedol, že je zdravotne ťažko postihnutý,
možno sa pred súdom nepresne vyjadril alebo jeho vyjadrenie nebolo správne pochopené,
avšak v konaní pred Okresným súdom Lučenec určite netvrdil, že spornú nehnuteľnosť
nadobudol jeho otec kúpou „od pána A.“. Osoba tohto pána bola spomínaná len v súvislosti
s jeho vedomosťou o tom, že žil v M.. O kúpe nehnuteľnosti od M. vedela celá obec
a skutočnosť, že menovaná sa za celý zvyšok svojho života nedomáhala uplatnenia svojich
vlastníckych práv, svedčí o tom, že k predaju nehnuteľnosti naozaj došlo v roku 1938. Už otec
L. vydržal vlastníctvo sporného pozemku jeho dlhodobým a nerušeným užívaním v dobrej
viere, že je jeho vlastníkom. Rovnako L.., ktorý si navyše na tomto pozemku postavil rodinný
-4-3 Cdo 251/2007
dom, splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V súčasnosti nemožno
spochybňovať závery Okresného súdu Lučenec, ku ktorým dospel v otázke dobromyseľnosti
užívateľov spornej nehnuteľnosti v konaní sp. zn. 9 C 34/82, lebo hodnotenie jednotlivých
dôkazov prináleží len tomu súdu, ktorý ich aj vykonal. Napriek tomu, že rozsudok Okresného
súdu Lučenec z 15. apríla 1982 č.k. 9 C 34/82-18 nie je pre žalobcov záväzný, treba z neho
v uvedenom zmysle vychádzať.
L.. zomrel 10. marca 2007. Právnymi nástupcami po ňom sa v zmysle osvedčenia
o dedičstve vydaného notárkou JUDr. K. 30. apríla 2007 pod sp. zn. 5 D 318/2007, Dnot
109/2007 stali žalovaní 1/ až 3/, ktorí na výzvu súdu prvého stupňa uviedli, že sa s dovolaním
stotožňujú.
Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie nie je opodstatnené.
Odvolací súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý bol zistený v potrebnom rozsahu;
vec tiež správne právne posúdil zohľadniac, že v danom prípade nebolo preukázané, že by
otec L. alebo L.. nadobudli vlastníctvo sporných nehnuteľností právnym titulom vydržania.
Rozporné vyjadrenia o tom, od koho bola vlastne nehnuteľnosť kúpená (od „pána A.“ alebo
od M.) nesvedčia v prospech dobrej viery užívateľov, ale skôr o ich nedobromyseľnosti.
Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9 C 34/82 nemohol vyvolať voči žalobcom žiadne
právne účinky. Pokiaľ predsa len bol vydaný, nebol významný z hľadiska prechodu práv
žalobcov ako dedičov po M.. L.. nijako nepreukázal dobromyseľnosť držby svojho otca a ani
svojej držby sporných nehnuteľností. So zreteľom na to žalobcovia 1/ a 2/ žiadali dovolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, že žalovaní 1/ až 3/ sú
zastúpení advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že
ho treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
-5-3 Cdo 251/2007
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, zaoberal sa dovolací súd
predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V dovolaní nie je
žiadna z týchto vád tvrdená a v dovolacom konaní ani jej existencia nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. K vade takejto povahy dochádza tiež v prípade porušenia
Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení, je zopakovanie alebo doplnenie dokazovania nevyhnutým predpokladom
toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolací
súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
vyvodil odlišné skutkové závery (na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že
o dobromyseľnosti L. nesvedčia žiadne skutkové okolnosti) a na ich základe aj právne závery,
avšak bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie. Ak sa chcel odchýliť od
skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných
-6-3 Cdo 251/2007
dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať
a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 12. septembra 2006, na
ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, vyplýva, že krajský súd takéto dokazovanie nevykonal
(nedoplnil). V dôsledku toho je konanie odvolacieho súdu postihnuté procesnou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). So
zreteľom na túto vadu bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
Podľa názoru dovolateľov založil odvolací súd svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom
posúdení veci, konkrétne v otázke oprávnenosti držby L. Oprávnenou je držba (faktické
ovládanie veci), pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Posúdenie, či
držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, musí byť založené na skutkových zisteniach; vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Údajné rozporné
tvrdenia L. o osobe, od ktorej jeho otec kúpil sporné nehnuteľnosti, tvorili súčasť širšieho
skutkového a právneho rámca, ktorý mal význam z hľadiska posúdenia otázky, či spornú
nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva právnym titulom vydržania buď otec L. (po údajnom
uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1938), alebo L.. (po údajnom uzavretí darovacej zmluvy
v roku 1960). Z oboch spisov Okresného súdu Lučenec (sp. zn. 9 C 34/82 a sp. zn. 21 C
45/2005) vyplýva, že tu prichádza do úvahy aj iný skutkový a právny rámec, vyžadujúci
skúmať, či spornú nehnuteľnosť nenadobudol do vlastníctva L.. právnym titulom vydržania
inak (túto možnosť naznačil aj odvolací súd). I keď rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15.
apríla 1982 č.k. 9 C 34/82-18 nie je pre žalobcov záväzný, predsa len nemožno nevziať na
zreteľ, že bol vydaný. Napriek tomu, že toto autoritatívne rozhodnutie štátu vo vzťahu
k žalobcom 1/ a 2/ nedeklaruje záväzným spôsobom vlastníctvo L., obsah spisu zatiaľ
nevylučuje možnosť, že vo vzťahu k L.. mohlo prípadne zakladať dobromyseľnosť jeho
držby. Odvolací súd skutkové zistenia o držbe spornej nehnuteľnosti v čase po právoplatnosti
uvedeného rozsudku neobstaral a nedostatok dobromyseľnosti držby L. po roku 1982 vyvodil
z údajnej rozpornosti jeho tvrdení o osobe, od ktorej mala byť odkúpená nehnuteľnosť v roku
1938. So zreteľom na skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
neobsahuje bližšie vysvetlenie tohto názoru odvolacieho súdu, dospel dovolací súd k záveru,
že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné (§ 157 O.s.p.).
-7-3 Cdo 251/2007
Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní
postihnutom procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie (§ 234b ods. 1 a 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková