Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/62/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcu

Ing. J. H., bytom v B., J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v B.,

U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 422-594-GC-04/2004 z 31.

augusta 2004, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája

2007, č.k. -24, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 16. mája 2007, č.k. -24, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

ako odvolací orgán zmenila rozhodnutie pobočky žalovanej v D. č. 63/2003/9-B z 23. januára

2003 - ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané na úhradu

poistné na nemocenské poistenie v sume 1.966,- Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie

v sume 12.187,- Sk všetko za obdobie 01/1995 - 06/1996 v celkovej výške 14.153,- Sk -

tak, že vypustila časť textu týkajúcu sa obdobia, ktorú nahradila jeho presnou špecifikáciou,

pričom v ostatnom rozhodnutie potvrdila a žalobcovi právo na náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca tvrdenie o zániku živnostenského

oprávnenia k 15. septembru 1993 žiadnou formou nezdokladoval a táto skutočnosť ani

nevyplýva z administratívneho spisu. Krajský súd zdôraznil, že z rozhodnutia Obvodného

úradu D. z 25. augusta 1994 je nepochybné, že žalobcovi bolo ex offo zrušené živnostenské

oprávnenie len na predmet činnosti stolárstvo, a preto naďalej v ostatných činnostiach ostal

v rozhodnom období samostatne zárobkovo činnou osobu, so zotrvaním povinnosti platiť

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Námietku žalobcu, že od

augusta 1996 pracoval vo firme M., ktorá odvádzala poistné na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zákon jasne

ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť platiť uvedené poistné, pričom žiadne

alternatívy, napr. pre prípad ďalšieho príjmu z pracovnoprávneho vzťahu (aj keď

zamestnávateľ riadne platí odvody) nepozná, takže táto skutočnosť nemá vplyv na predpis

poistného samostatne zárobkovo činnej osoby.

Preto krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovanej v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej

v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a žalobu podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho

v podstate tým, odporkyňa od neho vymáha čiastku 14.153,- Sk protizákonne, pretože

v uvedenom období pracoval ako zamestnanec firmy M., R., B., IČO: X., ktorý bol povinný

platiť za neho všetky odvody. Zdôraznil, že pokiaľ živnostenskému oprávneniu boli pridelené

IČO, muselo byť zaregistrované, pričom od rokov 2002 a 2003 mohlo byť vymazané a

z tohto titulu dnes nemusí byť v registrácii. Navrhovateľ uviedol, že do 19. júna 1996 bol

vedený v Sociálnej poisťovni H., do ktorej boli platené odvody uvedenou firmou a až od 19.

júna 1996 bol preregistrovaný do Sociálnej poisťovne v e. Zdôraznil, že v rozsudku uvedené

tvrdenie, že v inkrimimovanom období, t.j. od 1. januára 1995 do 18. júna 1996, bol

samostatne zárobkovou osobou je podvodné, nakoľko Obvodný úrad D. 26. mája 1994 dal

návrh na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovacích živností

stolárstvo, sprostredkovanie obchodu, maloobchod mimo jedov, žieravín, výrobkov zo zlata,

a teda týmto dňom bol jeho živnostenský list v celom rozsahu zrušený. Na základe uvedených

dôvodov navrhol, aby bol rozsudok krajského súdu zrušený a vymáhanie čiastky 14.153,- Sk

Sociálnou poisťovňou zastavené. K odvolaniu zároveň pripojil fotokópiu pracovnej zmluvy

z 18. decembra 1994, uzavretej s M. P. na dobu neurčitú, ako aj kópiu horeuvedeného návrhu

z 26. mája 1994.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Ohľadne námietok

uvedených v odvolaní uviedla, že žalobca v ňom neuviedol žiadne nové právne relevantné

dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie jej právoplatného rozhodnutia z 31. augusta 2004.

Zdôraznila, že z rozhodnutia Obvodného úradu v D., z 25. augusta 1994 je nepochybné, že

žalobcovi bolo ex offo zrušené živnostenské oprávnenie len na predmet činnosti stolárstvo,

pričom v ostatných činnostiach ostal v rozhodnom období naďalej samostatne zárobkovo

činnou osobou s povinnosťou platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie v minimálnej výške v súlade s o Sociálnej

poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to bez ohľadu na

skutočnosť, či mal z podnikateľskej činnosti príjem. Čo sa týka preukázania zamestnania

žalobcu vo firme M., v ktorej mal žalobca pracovať od 20. septembra 1994 do roku 1996

(vrátane), žalovaná uviedla, že naďalej zastáva názor, že žalobca nepredložil relevantný

doklad, ktorým by preukázal pravdivosť svojho tvrdenia o pracovnom pomere u tohto

zamestnávateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu ( ),

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Z podkladov spisu v predmetnej veci vyplýva, že úlohou prvostupňového súdu bolo

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej a to postupom podľa ustanovení druhej hlavy

piatej časti (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov - a nasl.).

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu

v poslednom stupni (§ 250b ods. 1 O.s.p).

Rozsah napadnutia rozhodnutia správneho orgánu možno rozšíriť len v lehote podľa

(, veta za bodkočiarkou ).

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej, je zrejmé, že

žalobca na rozhodnutie žalovanej č. X. zo 17. mája 2004 - ktorým prerušila konanie za

účelom odstránenia nedostatkov jeho podania, t.j. zdokladovania pracovného pomeru vo

firme M. - nereagoval a žiadny takýto doklad nepredložil, a to napriek upozorneniu

žalovanej, že v takomto prípade bude rozhodovať na základe spisového materiálu, ktorý má

k dispozícii. Nakoľko ich nepredložil v lehote v zmysle ani k žalobe,

fotokópiu pracovnej zmluvy z 18. decembra 1994, ktorú pripojil až k odvolaniu proti

napadnutému rozsudku krajského súdu, nebolo možné akceptovať.

Čo sa týka pripojeného podnetu živnostenského oddelenia Obvodného úradu v D.

z 26. mája 1994 – ktorým z dôvodu, že žalobca ako súkromný podnikateľ ignoruje všetky

kontrolné orgány a porušuje ustanovenia živnostenského zákona, požiadal o zrušenie

živnostenského oprávnenia žalobcu v mimoodvolacom konaní – odvolací súd konštatuje, že

predložené podanie nepredstavuje doklad preukazujúci zánik živnostenského oprávnenia

žalobcu dňom 26. mája 1994 na všetky predmety podnikania, ako sa žalobca mylne

domnieva.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu v tom, že

rozhodujúcim dokladom pre posúdenie doby platnosti živnostenského oprávnenia žalobcu je

výpis zo živnostenského registra, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovi zaniklo

k 27. februáru 1995 živnostenské oprávnenie len na predmet podnikania stolárstvo.

Zároveň odvolací súd poukazuje na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu, a to čo sa

týka z časového vymedzenia pracovného pomeru vo firme M.. Žalobca v žalobe z 21.

októbra 2004 tvrdil, že v tejto firme pracoval od augusta 1996, údaje o čom získal až

v mesiaci október 2004. Z kópie predloženej pracovnej zmluvy z 18. decembra 1994, ktorú

mal uzatvoriť z M. P., však už vyplýva, že do práce mal nastúpiť dňa 1. januára 1995.

Z výpisu zo živnostenského registra odvolací súd zistil, že M. P. vzniklo oprávnenie

na všetky predmety podnikania dňom 6. decembra 1996. Uvedenému podnikateľskému

subjektu zaniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť dňom jeho smrti - 27. januára 2002.

Na základe uvedených zistení odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že námietky

žalobcu sú bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových, ako aj právnych

záverov krajského súdu.

Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu, že

žalobca ako držiteľ živnostenského oprávnenia bol povinný platiť v predmetnom období

od 1. januára 1995 do 30. júna 1995 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 4a ods. 1 písm. b/ zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa

ods. 2 cit. zákona s účinnosťou do 31. decembra 2000 mu vznikla účasť na nemocenskom

poistení a dôchodkovom zabezpečení dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej

zárobkovej činnosti. Z s účinnosťou

do 31. decembra 2000 vyplývala žalobcovi zo samostatnej zárobkovej činnosti povinnosť

platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Nakoľko uvedenú

povinnosť si žalobca nesplnil, žalovaná mu uložila podľa § 22 ods. 3 zákona povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vo výške určenej percentuálnou

sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorú žalobca ani

v rámci celého konania nenamietal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že rozhodnutie žalovanej v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto podľa § 219

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože

v tomto konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. septembra 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Falbová