Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5da/373969.da69bd.pdf
PDF · 163.9 KB
No categories available
4Sžso/62/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcu
Ing. J. H., bytom v B., J., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v B.,
U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 422-594-GC-04/2004 z 31.
augusta 2004, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája
2007, č.k. 2S 86/06-24, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 16. mája 2007, č.k. 2S 86/06-24, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým
ako odvolací orgán zmenila rozhodnutie pobočky žalovanej v D. č. 63/2003/9-B z 23. januára
2003 - ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané na úhradu
poistné na nemocenské poistenie v sume 1.966,- Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie
v sume 12.187,- Sk všetko za obdobie 01/1995 - 06/1996 v celkovej výške 14.153,- Sk -
tak, že vypustila časť textu týkajúcu sa obdobia, ktorú nahradila jeho presnou špecifikáciou,
pričom v ostatnom rozhodnutie potvrdila a žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca tvrdenie o zániku živnostenského
oprávnenia k 15. septembru 1993 žiadnou formou nezdokladoval a táto skutočnosť ani
nevyplýva z administratívneho spisu. Krajský súd zdôraznil, že z rozhodnutia Obvodného
úradu D. z 25. augusta 1994 je nepochybné, že žalobcovi bolo ex offo zrušené živnostenské
oprávnenie len na predmet činnosti stolárstvo, a preto naďalej v ostatných činnostiach ostal
v rozhodnom období samostatne zárobkovo činnou osobu, so zotrvaním povinnosti platiť
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Námietku žalobcu, že od
augusta 1996 pracoval vo firme M., ktorá odvádzala poistné na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zákon jasne
ukladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť platiť uvedené poistné, pričom žiadne
alternatívy, napr. pre prípad ďalšieho príjmu z pracovnoprávneho vzťahu (aj keď
zamestnávateľ riadne platí odvody) nepozná, takže táto skutočnosť nemá vplyv na predpis
poistného samostatne zárobkovo činnej osoby.
Preto krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovanej v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej
v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho
v podstate tým, odporkyňa od neho vymáha čiastku 14.153,- Sk protizákonne, pretože
v uvedenom období pracoval ako zamestnanec firmy M., R., B., IČO: X., ktorý bol povinný
platiť za neho všetky odvody. Zdôraznil, že pokiaľ živnostenskému oprávneniu boli pridelené
IČO, muselo byť zaregistrované, pričom od rokov 2002 a 2003 mohlo byť vymazané a
z tohto titulu dnes nemusí byť v registrácii. Navrhovateľ uviedol, že do 19. júna 1996 bol
vedený v Sociálnej poisťovni H., do ktorej boli platené odvody uvedenou firmou a až od 19.
júna 1996 bol preregistrovaný do Sociálnej poisťovne v e. Zdôraznil, že v rozsudku uvedené
tvrdenie, že v inkrimimovanom období, t.j. od 1. januára 1995 do 18. júna 1996, bol
samostatne zárobkovou osobou je podvodné, nakoľko Obvodný úrad D. 26. mája 1994 dal
návrh na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovacích živností
stolárstvo, sprostredkovanie obchodu, maloobchod mimo jedov, žieravín, výrobkov zo zlata,
a teda týmto dňom bol jeho živnostenský list v celom rozsahu zrušený. Na základe uvedených
dôvodov navrhol, aby bol rozsudok krajského súdu zrušený a vymáhanie čiastky 14.153,- Sk
Sociálnou poisťovňou zastavené. K odvolaniu zároveň pripojil fotokópiu pracovnej zmluvy
z 18. decembra 1994, uzavretej s M. P. na dobu neurčitú, ako aj kópiu horeuvedeného návrhu
z 26. mája 1994.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Ohľadne námietok
uvedených v odvolaní uviedla, že žalobca v ňom neuviedol žiadne nové právne relevantné
dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie jej právoplatného rozhodnutia z 31. augusta 2004.
Zdôraznila, že z rozhodnutia Obvodného úradu v D., z 25. augusta 1994 je nepochybné, že
žalobcovi bolo ex offo zrušené živnostenské oprávnenie len na predmet činnosti stolárstvo,
pričom v ostatných činnostiach ostal v rozhodnom období naďalej samostatne zárobkovo
činnou osobou s povinnosťou platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie v minimálnej výške v súlade s § 16 ods. 8 zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej
poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 274/1994 Z.z.“) a to bez ohľadu na
skutočnosť, či mal z podnikateľskej činnosti príjem. Čo sa týka preukázania zamestnania
žalobcu vo firme M., v ktorej mal žalobca pracovať od 20. septembra 1994 do roku 1996
(vrátane), žalovaná uviedla, že naďalej zastáva názor, že žalobca nepredložil relevantný
doklad, ktorým by preukázal pravdivosť svojho tvrdenia o pracovnom pomere u tohto
zamestnávateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Z podkladov spisu v predmetnej veci vyplýva, že úlohou prvostupňového súdu bolo
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej a to postupom podľa ustanovení druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov - § 247 O.s.p. a nasl.).
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni (§ 250b ods. 1 O.s.p).
Rozsah napadnutia rozhodnutia správneho orgánu možno rozšíriť len v lehote podľa
§ 250b (§ 250h ods. 1, veta za bodkočiarkou O.s.p.).
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovanej, je zrejmé, že
žalobca na rozhodnutie žalovanej č. X. zo 17. mája 2004 - ktorým prerušila konanie za
účelom odstránenia nedostatkov jeho podania, t.j. zdokladovania pracovného pomeru vo
firme M. - nereagoval a žiadny takýto doklad nepredložil, a to napriek upozorneniu
žalovanej, že v takomto prípade bude rozhodovať na základe spisového materiálu, ktorý má
k dispozícii. Nakoľko ich nepredložil v lehote v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. ani k žalobe,
fotokópiu pracovnej zmluvy z 18. decembra 1994, ktorú pripojil až k odvolaniu proti
napadnutému rozsudku krajského súdu, nebolo možné akceptovať.
Čo sa týka pripojeného podnetu živnostenského oddelenia Obvodného úradu v D.
z 26. mája 1994 – ktorým z dôvodu, že žalobca ako súkromný podnikateľ ignoruje všetky
kontrolné orgány a porušuje ustanovenia živnostenského zákona, požiadal o zrušenie
živnostenského oprávnenia žalobcu v mimoodvolacom konaní – odvolací súd konštatuje, že
predložené podanie nepredstavuje doklad preukazujúci zánik živnostenského oprávnenia
žalobcu dňom 26. mája 1994 na všetky predmety podnikania, ako sa žalobca mylne
domnieva.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu v tom, že
rozhodujúcim dokladom pre posúdenie doby platnosti živnostenského oprávnenia žalobcu je
výpis zo živnostenského registra, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovi zaniklo
k 27. februáru 1995 živnostenské oprávnenie len na predmet podnikania stolárstvo.
Zároveň odvolací súd poukazuje na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu, a to čo sa
týka z časového vymedzenia pracovného pomeru vo firme M.. Žalobca v žalobe z 21.
októbra 2004 tvrdil, že v tejto firme pracoval od augusta 1996, údaje o čom získal až
v mesiaci október 2004. Z kópie predloženej pracovnej zmluvy z 18. decembra 1994, ktorú
mal uzatvoriť z M. P., však už vyplýva, že do práce mal nastúpiť dňa 1. januára 1995.
Z výpisu zo živnostenského registra odvolací súd zistil, že M. P. vzniklo oprávnenie
na všetky predmety podnikania dňom 6. decembra 1996. Uvedenému podnikateľskému
subjektu zaniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť dňom jeho smrti - 27. januára 2002.
Na základe uvedených zistení odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že námietky
žalobcu sú bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových, ako aj právnych
záverov krajského súdu.
Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu, že
žalobca ako držiteľ živnostenského oprávnenia bol povinný platiť v predmetnom období
od 1. januára 1995 do 30. júna 1995 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 4a ods. 1 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 145a
ods. 2 cit. zákona s účinnosťou do 31. decembra 2000 mu vznikla účasť na nemocenskom
poistení a dôchodkovom zabezpečení dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti. Z § 14 ods. 1 písm. b/ zák.č. 274/1994 Z.z. s účinnosťou
do 31. decembra 2000 vyplývala žalobcovi zo samostatnej zárobkovej činnosti povinnosť
platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Nakoľko uvedenú
povinnosť si žalobca nesplnil, žalovaná mu uložila podľa § 22 ods. 3 zákona povinnosť platiť
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vo výške určenej percentuálnou
sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorú žalobca ani
v rámci celého konania nenamietal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovanej v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto podľa § 219
O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože
v tomto konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. septembra 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová