Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/10/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. H. narodenej X., bytom

v T., ul. Ľ. a 2/ B. H., narodeného X., bytom v T. obaja zastúpení Mgr. M. K.,

advokátom advokátskej kancelárie v H., H.ul. č. X, proti žalovanému: Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave, pracovisko v Banskej

Bystrici, Zvolenská cesta č. 27 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o sociálnej

pomoci, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 14. decembra 2006, č. k. - 35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. decembra 2006, č. k. - 35, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 14. decembra 2006, č. k.

-35, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 23.februára 2006 č. X. v spojení s opravou rozhodnutia zo 14.

novembra 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdené

prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej

Sobote, stále pracovisko v Hnúšti z 11. septembra 2003 č. X. I. o povinnosti vrátiť

neprávom vyplatenú dávku sociálnej pomoci vo výške 48 334 Sk za čas od 1.

septembra 2001 do 30. júna 2002. Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného

krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil, keď zistil, že podmienky pre

poskytnutie požadovanej dávky v hmotnej núdzi v uvedenom období neboli splnené,

lebo žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že ich rodina bola v hmotnej núdzi. Podľa

právneho názoru súdu prvého stupňa žalovaný rovnako správne zistil, že žalobcovia

neviedli pravdivo všetky skutočnosti, významné pre poskytnutie dávky sociálnej

pomoci.

Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/

a žiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil. Namietali, že žalovaný

rozhodoval o dávke sociálnej pomoci bez dostatočného zistenia skutočného stavu

veci a neriadil sa právnym názorom, vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005 č.k. 1 Sž-o-KS

138/2004.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 10, § 246c

a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov

nemožno vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že žalobcom 1/ a 2/ bola priznaná dávka sociálnej pomoci

od 1. septembra 2001 do 11. septembra 2002 v celkovej výške 48 334 Sk na základe

ich vyhlásení o ich majetkovej, finančnej a rodinnej situácii. V konaní o priznanie

dávky sociálnej pomoci zamlčali, že v rozhodnom čase boli držiteľmi

a prevádzkovateľmi motorového vozidla a 27. mája 2002 počas poberania dávky

v hmotnej núdzi nadobudli kúpou od Mestského úradu v T. na základe zmluvy č.

6/598 o prevode vlastníctva bytu dvojizbový byt v T., Ul. Ľ. za sumu 9 986 Sk.

Žalobcovia 1/ a 2/ ako žiadatelia dávky v hmotnej núdzi boli povinní pravdivo a úplne

uviesť všetky okolnosti, rozhodujúce pre rozhodnutie o dávke a aj v čase jej

poberania boli povinní plniť si ohlasovaciu povinnosť o uvedených skutočnostiach.

Žalobcovia 1/ a 2/ mali dôkaznú povinnosť preukázať, že v čase poberania

dávky sociálnej pomoci boli v hmotnej núdzi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia

1/ a 2/ svoju povinnosť pravdivo uviesť uvedené okolnosti nesplnili a ani v potrebnej

miere neprejavili ochotu spolupracovať pri došetrení skutočného stavu veci, keď

nepredložili potrebné písomné doklady, z ktorých bolo možné vyvodiť, že rodina bola

v čase poberania dávky v hmotnej núdzi.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povinnosti vrátiť

preplatok na dávke sociálnej pomoci bolo potrebné skúmať, či v čase rozhodovania

o nich splnili žalobca všetky podmienky pre ich priznanie a ďalšie trvanie nároku na

ne, ktoré sú uvedené vyžadované v zákone .

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní

dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), ktorých cieľom je spolu s jeho

príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi

s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom

spoločne posudzujú, v období od1. septembra 2001 do 11. septembra 2002

upravoval o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnej pomoci “).

Podľa § 10 ods. 1a 2 zákona o sociálnej pomoci sociálna núdza je

stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu,

starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv

a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím

najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu

neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď

občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne

dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 104 ods. 1 a 2/ zákona o sociálnej pomoci občan, ktorému sa

poskytuje dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie je povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci,

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

a) nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal dávku sociálnej

pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za

opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať,

že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

b) vedome spôsobil, že sa dávka sociálnej pomoci vyplatila neprávom

alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil

ohlasovaciu povinnosť, dávku sociálnej pomoci ,peňažný príspevok na

kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vylákal alebo zamlčal

niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

Hmotná núdza občana sa posudzuje ku dňu podania žiadosti a je

základnou podmienkou pre posúdenie práva na poskytnutie dávky sociálnej

pomoci počas celého obdobia jej trvania .

Dostatočným spôsobom bolo preukázané že žalobcovia 1/ a 2/ zamlčali

skutočnosti, ktoré boli významné pre posúdenie nároku na dávku sociálnej pomoci

a ani v priebehu poberania tejto dávky žalovanému neoznámili, že ich majetkové

pomery sa zmenili.

Žalobca 2/ nepredložil výpis zo svojho účtu z roku 2002 a žalobcovia 1/ a 2/

nepredložili dôkazy, ktoré by presvedčivo doložili pravdivosť ich tvrdení, že boli

v hmotnej núdzi. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rozhodnom období bol

žalobca držiteľom osobného motorového vozidla a spoločne s manželkou hradili

náklady jeho prevádzky. Ani skutočnosť, že k zlepšeniu majetkovej situácie prípadne

prispela matka žalobkyne 1/ nemohla mať za následok, že na jej takéto prípadné

prispenie nemal žalovaný prihliadať. Nemožno preto vytýkať súdu prvého stupňa,

keď pri posudzovaní hmotnej núdze žalobcov 1/ a 2/ nezohľadnil tvrdenie matky

žalobkyne 1/, že osobné auto patrilo jej a že žalobcovia 1/ a 2 ho používali v jej

záujme. Táto skutočnosť nebola pre posúdenie hmotnej núdze žalobcov 1/ a 2/

právne významná, tým skôr, že žalobcovia 1/ a 2 / mali dostatok prostriedkov na jeho

prevádzku a údržbu a tvrdenia matky žalobkyne neboli hodnoverné s prihliadnutím

na výšku jej preukázaných (nielen tvrdených) príjmov. Tvrdenie svedkyne H., že mala

úspory vo výške 200.000,- Sk, ktoré použila na kúpu bytu, na kúpu osobného

motorového vozidla a údržbu bytu nebolo hodnoverným spôsobom preukázané. Aj

keď ich existenciu žalovaný nespochybnil, práve tvrdenia tejto svedkyne o jej

celkovej majetkovej situácii nedovoľujú spochybniť závery súdu prvého stupňa

o skutočnosti, že auto, ktorého držiteľom bol žalobca 2/ patrilo jej a že financovala

jeho nadobudnutie a údržbu. Zodpovedá zásadám logického myslenia aj obsahu

vykonaného dokazovania záver žalovaného (aj právny názor súdu prvého stupňa),

že v prípade pravdivosti jej vyjadrení by sa svedkyňa H. nemohla starať o svoj

majetok bez finančného prispenia iných osôb a bez ohrozenia jej základných

životných potrieb. Ak by súd uveril tvrdeniu, že zaplatila za žalobcov 1/ a 2/

prvú leasingovú splátku 93 720 Sk, že zaplatila za prerábanie kúrenia minimálne 50

000- Sk a okrem toho kúpnu cenu za byt vo výške 15 300 Sk, s prihliadnutím na

výšku jej priemerného mesačného príjmu 6 517 Sk, je bez preukázania ďalších

zdrojov jej príjmov vylúčené, aby poskytovala ešte ďalšie finančné prostriedky

žalobcom na zaplatenie mesačných leasingových splátok za auto 6 728 Sk, ako aj

ďalšie náklady na prevádzku a údržbu osobného motorového vozidla. V konaní

takéto dôkazy žalobcovia 1/ a 2/ nepredložili, ani ich vykonanie nenavrhli.

Za týchto okolností nepostačuje pre preukázanie sociálnej núdze žalobcov

1/ a 2/ a pre preukázanie skutočnosti, že nezamlčali žiadne okolnosti, významné pre

vznik nároku na dávku sociálnej pomoci, jej výšku alebo trvanie nároku na ňu ani

samotné tvrdenie, že osobné auto patrilo matke žalobkyne 1/, ak jeho držiteľom

a prevádzkovateľom bol žalobca 2/.

Žalobcovia 1/ a 2/ teda nesplnili ani podmienky pre vznik nároku na dávku

sociálnej pomoci a zamlčaním a neohlásením rozhodných skutočností spôsobili, že

sa im uvedená dávka vyplácala, hoci im nepatrila. Žalobcovia 1/ a 2 / preto

zodpovedajú za preplatok na uvedenej dávke sociálnej pomoci vo výške, uvedenej

v preskúmavanom rozhodnutí.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými

námietkami žalobcov 1/ a 2/.

Skutočnosti, ktorými v odvolaní spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia

krajského súdu v odvolacom konaní neboli zistené, a to ani pokiaľ ide o námietku,

že žalovaný nerešpektoval právny záver, vyslovený v zrušujúcom rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005, č.k. 1 Sž-o-KS 138/04, lebo

po doplnení dokazovania žalovaný odstránil nedostatky, vytýkané v jeho odôvodnení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa

a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol

úspešný, a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová