Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
673/372884.5dd6c7.pdf
PDF · 123.43 KB
No categories available
5Cdo/177/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza,
v právnej veci žalobkýň 1/ M. N., bývajúcej v H., 2/ B. T., bývajúcej v B., zastúpených
JUDr. H. B., advokátkou v D., proti žalovaným 1/ H. B., bývajúcej v G., 2/ A. S., bývajúcej
v B., zastúpených JUDr. E. S., advokátkou v D., o určenie neplatnosti závetov, vedenej na
Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. 7 C 19/1998 o dovolaní žalobkýň 1/, 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2006, sp.zn. 9 CoD 63/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom (v poradí tretím) zo dňa 20. apríla 2006,
č.k. 7 C 19/1998-365, určil, že závet V. M., rodenej B., vyhotovený dňa X. v D. JUDr. J. C.,
podpísaný V.M. a L. G., je neplatný. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke V. M., rodenej B., narodenej dňa X.,
zomrelej dňa X., prebiehajúcom pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn.
D 290/1996, dňa 8.8.1997 žalovaná 1/ predložila notárke fotokópiu závetu z X., kde sa ako
svedok úkonu uvádzal len L. G.. Na ďalšom dedičskom pojednávaní dňa 16.9.1997 bol
predložený originál závetu, ktorý je datovaný tiež dňom X. a na listine sú uvedené podpisy L.
G. a Z. G. ako svedkov úkonu. Meno, priezvisko ani adresa Z. G. však strojom vypísané nie
je. Súd mal v konaní preukázané, že poručiteľka bola hospitalizovaná v H. a následne bola
preložená do NsP, interné oddelenie v D. v dôsledku ochorenia ľadvín. O pomoc pri
zriadení závetu požiadala L. G., ktorý zariadil spísanie závetu za pomoci JUDr. C. a to so
súhlasom primárky interného oddelenia MUDr. B.. Poručiteľka dobre ovládala slovenský
jazyk, 20 rokov pracovala ako úradníčka a až po spísaní závetu súhlasila s tým, aby bola
pripravená na dialýzu. Závet poručiteľka vlastnoručne podpísala a to pred oboma svedkami,
manželmi G., závet bol vyhotovený vo viacerých kópiách. Z. G. všetky vyhotovenia závetu
nepodpísala. Svedkovia manželia G. a JUDr. J. C. potvrdili, že poručiteľka pri spisovaní
závetu bola pri plnom vedomí, závet si prečítala, prejavila s ním súhlas v tom smere, že závet
vystihuje jej poslednú vôľu. Pýtala si pero na podpísanie a závet vlastnoručne podpísala.
MUDr. B. H., zástupkyňa primára interného oddelenia NsP D. potvrdila, že nebohá
poručiteľka nemala žiadne znaky psychickej poruchy a to ani v deň spísania závetu. Pacientku
dobre poznala a denne s ňou komunikovala. Svedkyňa MUDr. V. B., ktorá nebohú
poručiteľku poznala 10 rokov, uviedla, že v čase hospitalizácie v roku 1995 bola
miestom i časom orientovaná a v súvislosti so zaradením do dialyzačného programu bola
sledovaná aj jej psychika. Na žiadosť advokáta svedkyňa povolila návštevu pacientky
za účelom zriadenia závetu. Svedkyňa MUDr. A. H., primárka geriatrického oddelenia,
uviedla, že poručiteľka nebola liečená na psychické ochorenie, preto nebolo potrebné jej
vyšetrenie psychiatrom. Znalkyňa MUDr. M. G. v znaleckom posudku konštatovala, že V.
M. v čase spísania závetu trpela telesnými ochoreniami, ktoré mali za následok nedokrvenosť
mozgu, v jej organizme sa hromadili toxické splodiny, ktoré mali na mozog poručiteľky
toxický vplyv. V dôsledku týchto porúch si nemohla poručiteľka uvedomiť súvislosti a
dôsledky svojho rozhodnutia. Znalec MUDr. Ľ. J. nepovažoval poručiteľkou užívané
psychofarmakologické lieky – Diazepam, Trivotril a Prothazin v dávkach, ako ich užívala
poručiteľka, za schopné ovplyvniť jej psychické funkcie pri podpise závetu. Poukázal na tú
skutočnosť, že v celom chorobopise nebohej neboli zmienky o psychickej poruche. Vzhľadom
na svedecké výpovede ošetrujúcich lekárov znalec nemohol spochybniť ani vylúčiť, že
poručiteľka bola schopná adekvátne rozhodovať o svojich právach a majetkových
záležitostiach. Dodal, že v prípade, ak by sa príznaky psychickej poruchy prejavili, je
pravidlom, že ošetrujúci lekár psychiatrické vyšetrenie nariadi. Súd prvého stupňa pri
hodnotení duševného stavu poručiteľky akceptoval znalecký posudok a výpoveď súdneho
znalca MUDr. J.. Jeho závery o tom, že poručiteľka netrpela žiadnou psychickou poruchou
boli totožné so závermi lekárov, ktorí boli s poručiteľkou v priamom kontakte aj
v inkriminovaný čas. Prvostupňový súd zohľadnil to, že MUDr. G. svoj znalecký posudok
založila len na dohadoch a predpokladoch, pričom ani ona nevylúčila, že by poručiteľka v
čase spísania závetu mohla byť v stave, v ktorom bola schopná posúdiť následky svojho
konania. Pri hodnotení ďalších dôkazov nebral do úvahy výpovede svedkov J. J., E. N., M.
P., U. V., M. B., A. K., ktorí vypovedali účelovo v snahe pomôcť svojim príbuzným, resp.
priateľkám. Najmä výpoveď svedkyne M. P. hodnotil ako silne emotívnu, keď táto sa netajila
tým, že má záujem na predmetnom majetku, resp. na rodičovskom dome, ktorý nebohá
poručiteľka zdedila po svojom manželovi – jej bratovi. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že žalovaná 1/ mala s poručiteľkou bližší vzťah a preto si ju táto zvolila za
závetnú dedičku. Žalovaná 1/ je zdravotná sestra a nielen poručiteľke, ale aj jej manželovi, ba
dokonca aj M. P., poskytovala zdravotnú starostlivosť. Žalovaná 1/ v detstve u nebohej V.
M. trávila prázdniny, neskôr ju finančne podporovala v štúdiu, pretože V. M. nemala deti
a žalovaná bola najmladšia sestra, vekový rozdiel medzi nimi bol 15 rokov. Súd prvého
stupňa preto dospel k záveru, že V. M. podpísala predmetný závet vlastnoručne za prítomnosti
dvoch svedkov, nebola zrakovo postihnutá, ovládala slovenský jazyk a netrpela psychickou
poruchou, ktorá by ju robila na spísanie závetu nespôsobilou. Preto dospel k záveru, že
závet V. M., rodenej B., vyhotovený dňa X. v D. S. JUDr. J. C., podpísaný nebohou
poručiteľkou, L. G. a Z. G. je platný a závet, ktorý obsahuje iba podpis svedka L. G. je
neplatný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníčok konania rozsudkom zo dňa
19. decembra 2006 sp.zn. 9 CoD 63/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil. Žalovaným 1/, 2/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a proti
svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite
a v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, z toho vyvodil správny právny záver,
s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Poukázal na to, že predmetom
odvolacieho konania bola len tá časť žaloby, ktorou sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali vyslovenia
neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa X., podpísaného poručiteľkou a dvomi svedkami,
manželmi G.. Závet, ktorý je predmetom tohto sporu, bol spísaný na písacom stroji a jeho
zhotoviteľom bol advokát. Z dokazovania vyplynulo, že v čase spísania závetu bola
nebohá poručiteľka hospitalizovaná v nemocnici, avšak jej rozhodnutie spísať závet nebolo
náhle a neplánované. Odvolací súd poukázal osobitne na to, že práve z výpovede svedka L.
G. vyplynulo, že počas doby, ako boli spoločne hospitalizovaní v nemocnici, požiadala ho
o zariadenie možnosti spísať závet pre žalovanú 1/ preto, že jedine ona sa o ňu starala. Svedok
preto požiadal advokáta JUDr. J. C. o vyhotovenie závetu pre poručiteľku. Následne, po
zabezpečení súhlasu ošetrujúcej lekárky MUDr. B., došlo k spísaniu závetu s advokátom
v dohodnutom termíne. Aj svedkyňa MUDr. A. H. potvrdila, že poručiteľka sa jej počas
pobytu na geriatrickom oddelení v H. zverila so svojím rozhodnutím zriadiť závet
v prospech žalovanej 1/ za jej starostlivosť. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že
poručiteľka sa slobodne a vážne rozhodla zriadiť závet v prospech žalovanej 1/ a, že toto bolo
jej vážne a slobodné rozhodnutie. Zhotoviteľ závetu JUDr. C. potvrdil, že poručiteľka vedela
po slovensky, po vyhotovení závetu si listinu prečítala a pýtala si pero na podpísanie. Ako
súd prvého stupňa, tak i odvolací súd považoval znalecký posudok znalca MUDr. Ľ. J. za
presvedčivý, v súlade s vykonaným dokazovaním. Znalec MUDr. J. nespochybnil závažnosť
telesných ochorení nebohej poručiteľky, ktorým bolo najmä ochorenie obličiek, pri ktorom
bolo možné očakávať poruchy vedomia, ktoré teoretické konštatovanie však bolo potrebné
dať do súvislosti so skutočnosťou opísanou výpoveďami svedkov, a to predovšetkým
ošetrujúcich lekárov poručiteľky. U nebohej poručiteľky nebola zistená psychická porucha a
nebola konštatovaná potreba psychiatrického vyšetrenia a to ani vo vzťahu k ďalšej liečbe –
dialýze. Odvolací súd nemal pochybnosti a nepovažoval za preukázané, že by závet
nepodpísala svedkyňa Z. G. a to napriek tomu, že jej podpis sa nachádzal pod podpisom
manžela na mieste, ktoré nebolo označené ako miesto pre jej podpis a že nebola vypísaná
menom, priezviskom, bydliskom tak, ako prvý svedok L. G.. V konaní nebolo preukázané, že
by bola originál závetu založený v dedičskom spise podpísala svedkyňa G. až po smrti
nebohej poručiteľky, resp. inokedy, ako pri podpisovaní tohto závetu poručiteľkou.
Konštatoval, že na takýto záver neexistovali dôkazy a žalobkyne v tomto smere bremeno
dôkazu neuniesli. Všetky zúčastnené osoby pri podpisovaní závetu totiž zhodne uviedli, že
i svedkyňa Z. G. bola pri celom akte spisovania závetu prítomná a zúčastnila sa aj jeho
podpisovania. Na závete sú zjavné nedokonalosti mechanického stroja, znateľné voľným
okom, prípadne hmatom, stopy po úderoch písacieho stroja. Tieto všetky skutočnosti však
podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňujú to, že v dedičskom spise založený exemplár je
originálom závetu a že originál závetu podpísala Z. G. po jeho podpísaní poručiteľkou. I keď
miesto pre svedkyňu Z. G. nebolo priamo vypísané strojom, v úvode označenia miesta pre
svedkov je použitý pojem svedkovia v množnom čísle a v tejto časti sa svedkyňa G.
i podpísala. Odvolací súd pripustil v tejto súvislosti proti svojmu rozsudku dovolanie na
vyriešenie otázky náležitostí formálneho usporiadania závetu, pretože ide o otázku doposiaľ
jednoznačne právne neriešenú takým spôsobom, ktorý je významný zo širších hľadísk, nielen
v konkrétnej prejednávanej veci. Dovolanie pripustil aj v súvislosti s označením svedkov na
závete, pretože miesto na podpis pre jedného svedka je označené, miesto pre druhého nie.
Miesto pre podpis Z. G. vyznačené nie je, napriek tomu sa na origináli závetu nachádza jej
podpis. Či ide o formálnu vadu, ktorá robí tento závet neplatný za situácie, že na jedného
svedka závet miestom a označením pamätá a na druhého nie. Sám dospel k záveru, že
formálne usporiadanie závetu, t.j., kde má byť podpis svedka a kde podpis poručiteľa, zákon
neuvádza. Preto za dôležité je treba považovať len to, aby boli na závete všetky tieto podpisy
a aby závetca závet podpisujúc pred svedkami potvrdil, že ide o jeho vôľu. Poukázal aj na to,
že svedkovia nemusia byť na závete presne označení ako svedkovia úkonu poručiteľa, mali by
ale byť označení tak, aby bolo možné zistiť, kto závet ako svedok podpísal. V danom prípade
sa bez pochybností zistilo, že svedkami úkonu boli manželia G. a preto je závet platný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dňa 6. marca 2007 dovolanie žalobkyne 1/, 2/,
ktoré ho žiadali po prehodnotení vykonaného dokazovania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili s poukazom na § 236 ods. 1 a § 238 ods. 3 O.s.p.
Vytýkali odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal vecnou stránkou dokazovania a nevyriešil
neplatnosť oboch závetov z hľadiska absencie procesnoprávnych a hmotnoprávnych
náležitostí. Najmä nedoriešil otázku, ktorý závet bol originálom a ktorý kópiou a prečo
poručiteľka nepodpísala závet ako prvá po texte závetu. Svedkyňa Z. G. nie je podľa ich
názoru riadne označená ako svedkyňa. Namietali aj závery znaleckého dokazovania, ktoré si
osvojili súdy pri rozhodovaní o spôsobilosti poručiteľky rozpoznať následky právneho úkonu
pri spisovaní závetu z hľadiska jej zdravotného stavu. V tomto smere poukazovali na
zaujatosť svedkov, ošetrujúcich lekárov nebohej poručiteľky. Boli toho názoru, že všetky
predložené závety nezodpovedajú zákonom stanoveným kritériám.
Žalované 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že odvolací súd pripustil
proti svojmu rozsudku dovolanie len na riešenie jednej právnej otázky, ktorú však
dovolateľky správne nevymedzili. Žiadali preto dovolanie zamietnuť, keď považovali
rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podali účastníčky konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že dovolanie žalobkýň 1/, 2/ nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom
dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak
nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené
v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľky ani vo svojom dovolaní nenamietali, že v konaní k uvedeným vadám došlo.
Dovolanie je v danej veci prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., t.j. len preto, že jeho
prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň
vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, boli dovolateľky
oprávnené jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd
dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich
riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.).
V predmetnej veci odvolací súd pripustil dovolanie na vyriešenie otázky náležitostí
formálneho usporiadania závetu, aj v súvislosti s označením svedkov na závete, pretože
miesto na podpis pre jedného svedka je označené, miesto pre druhého nie. Na origináli závetu
sa však nachádza podpis tohto svedka, t.j. či ide o formálnu vadu, ktorá robí tento závet
neplatný za situácie, že na jedného svedka závet miestom a označením pamätá a na druhého
nie.
V zmysle § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať
vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme
notárskej zápisnice.
V zmysle § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený
deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku
pre prípad smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje
pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej
zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj pri závete pravidlo vyjadrené v § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie, či už
zákonným zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre
platnosť závetu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických
podmienok podľa ustanovenia § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.
V danej veci poručiteľka prejavila svoju vôľu naložiť so svojím majetkom vo forme
alografného závetu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka. Takýto závet môže napísať
ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná
osoba. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať (podpis nemožno nahradiť odtlačkom
pečiatky podpisu poručiteľa a nemožno ho urobiť strojom), a pred dvoma svedkami súčasne
prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom
musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň,
mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Bez uvedených náležitostí závet nie je platný. Svedkovia
závetu musia byť spôsobilí na svedecký úkon, t.j. musia byť spôsobilí na právne úkony,
nemôžu to byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tiež tie osoby, ktoré nepoznajú jazyk,
v ktorom sa prejav vôle robí a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť (§ 476e Občianskeho
zákonníka). Takisto ako svedkovia nemôžu pôsobiť závetom povolaní, ani zákonní dedičia
a osoby im blízke (§ 476f Občianskeho zákonníka).
Závetcovo vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, musí byť výslovné a pri
tomto vyhlásení musia byť súčasne obaja svedkovia. Pri tejto forme závetu svedkovia
osvedčujú svojimi podpismi obsah závetcovho vyhlásenia, nie obsah závetu. Osoby, ktoré
nepoznajú jazyk, v ktorom poručiteľ urobil svoje vyhlásenie o tom, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu, sú nespôsobilé na svedecký úkon. Nevyhnutnosť účasti svedkov pri vyhlásení
poručiteľa slúži na to, aby v prípade neskorších pochybností o pôvodnosti závetu mohli
dosvedčiť, k čomu v ich prítomnosti zo strany poručiteľa došlo. Nevyžaduje sa, aby boli
oboznámení s obsahom závetu, musia však text závetu podpísať. Nie je nevyhnutné, aby
za svojím menom uviedli, že sa podpisujú ako svedkovia.
Z uvedeného je zrejmé, že i keď pre platnosť závetu, ako jednostranného prejavu vôle
poručiteľa, zákon vyžaduje presne uvedené formálne náležitosti, nie je potrebné tieto
rozširovať na tak technicko-formálne požiadavky, ktoré by súčasne v prípade ich nedodržania
spôsobovali neplatnosť závetu, ako je presné miesto podpisu, a mechanické, ako podrobne
uvedené označenie osoby svedka (mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia a podobne),
ktorý podpisuje závet. Nevyhnutnosťou je podpis svedkov, uvedených na jednej listine, ktorý
dosvedčuje aj ich súčasnú prítomnosť pri vyhlásení vôle poručiteľa, a to i bez označenia, že sa
jedná o svedkov. Potrebné je však uviesť, že pre prípad väčšej dôkaznej istoty, v prípadnom
spochybnení platnosti závetu, sa odporúča, aby na listine boli tieto skutočnosti uvedené. Nie
však s následkom neplatnosti závetu v prípade absencie takéhoto označenia. Okolnosti
osvedčujúce platnosť závetu, t.j. nespochybňujúce výslovné vyhlásenie poslednej vôle
poručiteľa, následne alebo súčasne uvedenej v písomnej forme, podpísanej poručiteľom
a dvomi svedkami, budú v prípade spornosti o platnosť závetu, vždy predmetom dôkazného,
t.j. skutkového stavu vo veci.
Odvolací súd, pokiaľ sám vyhodnotil platnosť závetu, na ktorom bol uvedený iba
podpis druhého svedka, a bez jeho označenia mechanickým spôsobom, rozhodol správne
a sám si dovolaním pripustenú otázku i správne právne vyhodnotil. V tomto smere je správny
i jeho záver, že pre platnosť závetu, nie je s ohľadom na preukázaný skutkový stav,
rozhodujúce, kde poručiteľka umiestnila svoj vlastnoručný podpis.
Dovolanie dovolateliek v súvislosti s pripustenou dovolacou otázkou, nebolo
opodstatnene podané, z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietkam dovolateliek, ktoré namietali
skutkové a právne závery odvolacieho súdu nad rámec pripustenej dovolacej otázky dodáva,
že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím
súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní
pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať
len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací
súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie
súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani
v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní
o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania
v dovolacom konaní.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobkyniam 1/, 2/, ktoré úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však napriek tomu úspešným žalovaným
1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich priznanie
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2008
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová