Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/177/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava Górásza,

v právnej veci žalobkýň 1/ M. N., bývajúcej v H., 2/ B. T., bývajúcej v B., zastúpených

JUDr. H. B., advokátkou v D., proti žalovaným 1/ H. B., bývajúcej v G., 2/ A. S., bývajúcej

v B., zastúpených JUDr. E. S., advokátkou v D., o určenie neplatnosti závetov, vedenej na

Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. o dovolaní žalobkýň 1/, 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom (v poradí tretím) zo dňa 20. apríla 2006,

č.k. -365, určil, že závet V. M., rodenej B., vyhotovený dňa X. v D. JUDr. J. C.,

podpísaný V.M. a L. G., je neplatný. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke V. M., rodenej B., narodenej dňa X.,

zomrelej dňa X., prebiehajúcom pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn.

D 290/1996, dňa 8.8.1997 žalovaná 1/ predložila notárke fotokópiu závetu z X., kde sa ako

svedok úkonu uvádzal len L. G.. Na ďalšom dedičskom pojednávaní dňa 16.9.1997 bol

predložený originál závetu, ktorý je datovaný tiež dňom X. a na listine sú uvedené podpisy L.

G. a Z. G. ako svedkov úkonu. Meno, priezvisko ani adresa Z. G. však strojom vypísané nie

je. Súd mal v konaní preukázané, že poručiteľka bola hospitalizovaná v H. a následne bola

preložená do NsP, interné oddelenie v D. v dôsledku ochorenia ľadvín. O pomoc pri

zriadení závetu požiadala L. G., ktorý zariadil spísanie závetu za pomoci JUDr. C. a to so

súhlasom primárky interného oddelenia MUDr. B.. Poručiteľka dobre ovládala slovenský

jazyk, 20 rokov pracovala ako úradníčka a až po spísaní závetu súhlasila s tým, aby bola

pripravená na dialýzu. Závet poručiteľka vlastnoručne podpísala a to pred oboma svedkami,

manželmi G., závet bol vyhotovený vo viacerých kópiách. Z. G. všetky vyhotovenia závetu

nepodpísala. Svedkovia manželia G. a JUDr. J. C. potvrdili, že poručiteľka pri spisovaní

závetu bola pri plnom vedomí, závet si prečítala, prejavila s ním súhlas v tom smere, že závet

vystihuje jej poslednú vôľu. Pýtala si pero na podpísanie a závet vlastnoručne podpísala.

MUDr. B. H., zástupkyňa primára interného oddelenia NsP D. potvrdila, že nebohá

poručiteľka nemala žiadne znaky psychickej poruchy a to ani v deň spísania závetu. Pacientku

dobre poznala a denne s ňou komunikovala. Svedkyňa MUDr. V. B., ktorá nebohú

poručiteľku poznala 10 rokov, uviedla, že v čase hospitalizácie v roku 1995 bola

miestom i časom orientovaná a v súvislosti so zaradením do dialyzačného programu bola

sledovaná aj jej psychika. Na žiadosť advokáta svedkyňa povolila návštevu pacientky

za účelom zriadenia závetu. Svedkyňa MUDr. A. H., primárka geriatrického oddelenia,

uviedla, že poručiteľka nebola liečená na psychické ochorenie, preto nebolo potrebné jej

vyšetrenie psychiatrom. Znalkyňa MUDr. M. G. v znaleckom posudku konštatovala, že V.

M. v čase spísania závetu trpela telesnými ochoreniami, ktoré mali za následok nedokrvenosť

mozgu, v jej organizme sa hromadili toxické splodiny, ktoré mali na mozog poručiteľky

toxický vplyv. V dôsledku týchto porúch si nemohla poručiteľka uvedomiť súvislosti a

dôsledky svojho rozhodnutia. Znalec MUDr. Ľ. J. nepovažoval poručiteľkou užívané

psychofarmakologické lieky – Diazepam, Trivotril a Prothazin v dávkach, ako ich užívala

poručiteľka, za schopné ovplyvniť jej psychické funkcie pri podpise závetu. Poukázal na tú

skutočnosť, že v celom chorobopise nebohej neboli zmienky o psychickej poruche. Vzhľadom

na svedecké výpovede ošetrujúcich lekárov znalec nemohol spochybniť ani vylúčiť, že

poručiteľka bola schopná adekvátne rozhodovať o svojich právach a majetkových

záležitostiach. Dodal, že v prípade, ak by sa príznaky psychickej poruchy prejavili, je

pravidlom, že ošetrujúci lekár psychiatrické vyšetrenie nariadi. Súd prvého stupňa pri

hodnotení duševného stavu poručiteľky akceptoval znalecký posudok a výpoveď súdneho

znalca MUDr. J.. Jeho závery o tom, že poručiteľka netrpela žiadnou psychickou poruchou

boli totožné so závermi lekárov, ktorí boli s poručiteľkou v priamom kontakte aj

v inkriminovaný čas. Prvostupňový súd zohľadnil to, že MUDr. G. svoj znalecký posudok

založila len na dohadoch a predpokladoch, pričom ani ona nevylúčila, že by poručiteľka v

čase spísania závetu mohla byť v stave, v ktorom bola schopná posúdiť následky svojho

konania. Pri hodnotení ďalších dôkazov nebral do úvahy výpovede svedkov J. J., E. N., M.

P., U. V., M. B., A. K., ktorí vypovedali účelovo v snahe pomôcť svojim príbuzným, resp.

priateľkám. Najmä výpoveď svedkyne M. P. hodnotil ako silne emotívnu, keď táto sa netajila

tým, že má záujem na predmetnom majetku, resp. na rodičovskom dome, ktorý nebohá

poručiteľka zdedila po svojom manželovi – jej bratovi. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že žalovaná 1/ mala s poručiteľkou bližší vzťah a preto si ju táto zvolila za

závetnú dedičku. Žalovaná 1/ je zdravotná sestra a nielen poručiteľke, ale aj jej manželovi, ba

dokonca aj M. P., poskytovala zdravotnú starostlivosť. Žalovaná 1/ v detstve u nebohej V.

M. trávila prázdniny, neskôr ju finančne podporovala v štúdiu, pretože V. M. nemala deti

a žalovaná bola najmladšia sestra, vekový rozdiel medzi nimi bol 15 rokov. Súd prvého

stupňa preto dospel k záveru, že V. M. podpísala predmetný závet vlastnoručne za prítomnosti

dvoch svedkov, nebola zrakovo postihnutá, ovládala slovenský jazyk a netrpela psychickou

poruchou, ktorá by ju robila na spísanie závetu nespôsobilou. Preto dospel k záveru, že

závet V. M., rodenej B., vyhotovený dňa X. v D. S. JUDr. J. C., podpísaný nebohou

poručiteľkou, L. G. a Z. G. je platný a závet, ktorý obsahuje iba podpis svedka L. G. je

neplatný. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníčok konania rozsudkom zo dňa

19. decembra 2006 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil. Žalovaným 1/, 2/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a proti

svojmu rozsudku pripustil dovolanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite

a v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, z toho vyvodil správny právny záver,

s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Poukázal na to, že predmetom

odvolacieho konania bola len tá časť žaloby, ktorou sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali vyslovenia

neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa X., podpísaného poručiteľkou a dvomi svedkami,

manželmi G.. Závet, ktorý je predmetom tohto sporu, bol spísaný na písacom stroji a jeho

zhotoviteľom bol advokát. Z dokazovania vyplynulo, že v čase spísania závetu bola

nebohá poručiteľka hospitalizovaná v nemocnici, avšak jej rozhodnutie spísať závet nebolo

náhle a neplánované. Odvolací súd poukázal osobitne na to, že práve z výpovede svedka L.

G. vyplynulo, že počas doby, ako boli spoločne hospitalizovaní v nemocnici, požiadala ho

o zariadenie možnosti spísať závet pre žalovanú 1/ preto, že jedine ona sa o ňu starala. Svedok

preto požiadal advokáta JUDr. J. C. o vyhotovenie závetu pre poručiteľku. Následne, po

zabezpečení súhlasu ošetrujúcej lekárky MUDr. B., došlo k spísaniu závetu s advokátom

v dohodnutom termíne. Aj svedkyňa MUDr. A. H. potvrdila, že poručiteľka sa jej počas

pobytu na geriatrickom oddelení v H. zverila so svojím rozhodnutím zriadiť závet

v prospech žalovanej 1/ za jej starostlivosť. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že

poručiteľka sa slobodne a vážne rozhodla zriadiť závet v prospech žalovanej 1/ a, že toto bolo

jej vážne a slobodné rozhodnutie. Zhotoviteľ závetu JUDr. C. potvrdil, že poručiteľka vedela

po slovensky, po vyhotovení závetu si listinu prečítala a pýtala si pero na podpísanie. Ako

súd prvého stupňa, tak i odvolací súd považoval znalecký posudok znalca MUDr. Ľ. J. za

presvedčivý, v súlade s vykonaným dokazovaním. Znalec MUDr. J. nespochybnil závažnosť

telesných ochorení nebohej poručiteľky, ktorým bolo najmä ochorenie obličiek, pri ktorom

bolo možné očakávať poruchy vedomia, ktoré teoretické konštatovanie však bolo potrebné

dať do súvislosti so skutočnosťou opísanou výpoveďami svedkov, a to predovšetkým

ošetrujúcich lekárov poručiteľky. U nebohej poručiteľky nebola zistená psychická porucha a

nebola konštatovaná potreba psychiatrického vyšetrenia a to ani vo vzťahu k ďalšej liečbe –

dialýze. Odvolací súd nemal pochybnosti a nepovažoval za preukázané, že by závet

nepodpísala svedkyňa Z. G. a to napriek tomu, že jej podpis sa nachádzal pod podpisom

manžela na mieste, ktoré nebolo označené ako miesto pre jej podpis a že nebola vypísaná

menom, priezviskom, bydliskom tak, ako prvý svedok L. G.. V konaní nebolo preukázané, že

by bola originál závetu založený v dedičskom spise podpísala svedkyňa G. až po smrti

nebohej poručiteľky, resp. inokedy, ako pri podpisovaní tohto závetu poručiteľkou.

Konštatoval, že na takýto záver neexistovali dôkazy a žalobkyne v tomto smere bremeno

dôkazu neuniesli. Všetky zúčastnené osoby pri podpisovaní závetu totiž zhodne uviedli, že

i svedkyňa Z. G. bola pri celom akte spisovania závetu prítomná a zúčastnila sa aj jeho

podpisovania. Na závete sú zjavné nedokonalosti mechanického stroja, znateľné voľným

okom, prípadne hmatom, stopy po úderoch písacieho stroja. Tieto všetky skutočnosti však

podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňujú to, že v dedičskom spise založený exemplár je

originálom závetu a že originál závetu podpísala Z. G. po jeho podpísaní poručiteľkou. I keď

miesto pre svedkyňu Z. G. nebolo priamo vypísané strojom, v úvode označenia miesta pre

svedkov je použitý pojem svedkovia v množnom čísle a v tejto časti sa svedkyňa G.

i podpísala. Odvolací súd pripustil v tejto súvislosti proti svojmu rozsudku dovolanie na

vyriešenie otázky náležitostí formálneho usporiadania závetu, pretože ide o otázku doposiaľ

jednoznačne právne neriešenú takým spôsobom, ktorý je významný zo širších hľadísk, nielen

v konkrétnej prejednávanej veci. Dovolanie pripustil aj v súvislosti s označením svedkov na

závete, pretože miesto na podpis pre jedného svedka je označené, miesto pre druhého nie.

Miesto pre podpis Z. G. vyznačené nie je, napriek tomu sa na origináli závetu nachádza jej

podpis. Či ide o formálnu vadu, ktorá robí tento závet neplatný za situácie, že na jedného

svedka závet miestom a označením pamätá a na druhého nie. Sám dospel k záveru, že

formálne usporiadanie závetu, t.j., kde má byť podpis svedka a kde podpis poručiteľa, zákon

neuvádza. Preto za dôležité je treba považovať len to, aby boli na závete všetky tieto podpisy

a aby závetca závet podpisujúc pred svedkami potvrdil, že ide o jeho vôľu. Poukázal aj na to,

že svedkovia nemusia byť na závete presne označení ako svedkovia úkonu poručiteľa, mali by

ale byť označení tak, aby bolo možné zistiť, kto závet ako svedok podpísal. V danom prípade

sa bez pochybností zistilo, že svedkami úkonu boli manželia G. a preto je závet platný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dňa 6. marca 2007 dovolanie žalobkyne 1/, 2/,

ktoré ho žiadali po prehodnotení vykonaného dokazovania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili s poukazom na a

Vytýkali odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal vecnou stránkou dokazovania a nevyriešil

neplatnosť oboch závetov z hľadiska absencie procesnoprávnych a hmotnoprávnych

náležitostí. Najmä nedoriešil otázku, ktorý závet bol originálom a ktorý kópiou a prečo

poručiteľka nepodpísala závet ako prvá po texte závetu. Svedkyňa Z. G. nie je podľa ich

názoru riadne označená ako svedkyňa. Namietali aj závery znaleckého dokazovania, ktoré si

osvojili súdy pri rozhodovaní o spôsobilosti poručiteľky rozpoznať následky právneho úkonu

pri spisovaní závetu z hľadiska jej zdravotného stavu. V tomto smere poukazovali na

zaujatosť svedkov, ošetrujúcich lekárov nebohej poručiteľky. Boli toho názoru, že všetky

predložené závety nezodpovedajú zákonom stanoveným kritériám.

Žalované 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že odvolací súd pripustil

proti svojmu rozsudku dovolanie len na riešenie jednej právnej otázky, ktorú však

dovolateľky správne nevymedzili. Žiadali preto dovolanie zamietnuť, keď považovali

rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali účastníčky konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolanie žalobkýň 1/, 2/ nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľky ani vo svojom dovolaní nenamietali, že v konaní k uvedeným vadám došlo.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. len preto, že jeho

prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku podľa neho po právnej stránke zásadného významu.

Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, boli dovolateľky

oprávnené jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd

dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich

riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá ).

V predmetnej veci odvolací súd pripustil dovolanie na vyriešenie otázky náležitostí

formálneho usporiadania závetu, aj v súvislosti s označením svedkov na závete, pretože

miesto na podpis pre jedného svedka je označené, miesto pre druhého nie. Na origináli závetu

sa však nachádza podpis tohto svedka, t.j. či ide o formálnu vadu, ktorá robí tento závet

neplatný za situácie, že na jedného svedka závet miestom a označením pamätá a na druhého

nie.

V zmysle poručiteľ môže závet buď napísať

vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme

notárskej zápisnice.

V zmysle v každom závete musí byť uvedený

deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku

pre prípad smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje

pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej

zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj pri závete pravidlo vyjadrené v § 35 ods. 2

. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie, či už

zákonným zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre

platnosť závetu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických

podmienok podľa ustanovenia až .

V danej veci poručiteľka prejavila svoju vôľu naložiť so svojím majetkom vo forme

alografného závetu v zmysle . Takýto závet môže napísať

ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná

osoba. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať (podpis nemožno nahradiť odtlačkom

pečiatky podpisu poručiteľa a nemožno ho urobiť strojom), a pred dvoma svedkami súčasne

prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom

musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň,

mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Bez uvedených náležitostí závet nie je platný. Svedkovia

závetu musia byť spôsobilí na svedecký úkon, t.j. musia byť spôsobilí na právne úkony,

nemôžu to byť osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tiež tie osoby, ktoré nepoznajú jazyk,

v ktorom sa prejav vôle robí a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť (§ 476e Občianskeho

zákonníka). Takisto ako svedkovia nemôžu pôsobiť závetom povolaní, ani zákonní dedičia

a osoby im blízke ( ).

Závetcovo vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, musí byť výslovné a pri

tomto vyhlásení musia byť súčasne obaja svedkovia. Pri tejto forme závetu svedkovia

osvedčujú svojimi podpismi obsah závetcovho vyhlásenia, nie obsah závetu. Osoby, ktoré

nepoznajú jazyk, v ktorom poručiteľ urobil svoje vyhlásenie o tom, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu, sú nespôsobilé na svedecký úkon. Nevyhnutnosť účasti svedkov pri vyhlásení

poručiteľa slúži na to, aby v prípade neskorších pochybností o pôvodnosti závetu mohli

dosvedčiť, k čomu v ich prítomnosti zo strany poručiteľa došlo. Nevyžaduje sa, aby boli

oboznámení s obsahom závetu, musia však text závetu podpísať. Nie je nevyhnutné, aby

za svojím menom uviedli, že sa podpisujú ako svedkovia.

Z uvedeného je zrejmé, že i keď pre platnosť závetu, ako jednostranného prejavu vôle

poručiteľa, zákon vyžaduje presne uvedené formálne náležitosti, nie je potrebné tieto

rozširovať na tak technicko-formálne požiadavky, ktoré by súčasne v prípade ich nedodržania

spôsobovali neplatnosť závetu, ako je presné miesto podpisu, a mechanické, ako podrobne

uvedené označenie osoby svedka (mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia a podobne),

ktorý podpisuje závet. Nevyhnutnosťou je podpis svedkov, uvedených na jednej listine, ktorý

dosvedčuje aj ich súčasnú prítomnosť pri vyhlásení vôle poručiteľa, a to i bez označenia, že sa

jedná o svedkov. Potrebné je však uviesť, že pre prípad väčšej dôkaznej istoty, v prípadnom

spochybnení platnosti závetu, sa odporúča, aby na listine boli tieto skutočnosti uvedené. Nie

však s následkom neplatnosti závetu v prípade absencie takéhoto označenia. Okolnosti

osvedčujúce platnosť závetu, t.j. nespochybňujúce výslovné vyhlásenie poslednej vôle

poručiteľa, následne alebo súčasne uvedenej v písomnej forme, podpísanej poručiteľom

a dvomi svedkami, budú v prípade spornosti o platnosť závetu, vždy predmetom dôkazného,

t.j. skutkového stavu vo veci.

Odvolací súd, pokiaľ sám vyhodnotil platnosť závetu, na ktorom bol uvedený iba

podpis druhého svedka, a bez jeho označenia mechanickým spôsobom, rozhodol správne

a sám si dovolaním pripustenú otázku i správne právne vyhodnotil. V tomto smere je správny

i jeho záver, že pre platnosť závetu, nie je s ohľadom na preukázaný skutkový stav,

rozhodujúce, kde poručiteľka umiestnila svoj vlastnoručný podpis.

Dovolanie dovolateliek v súvislosti s pripustenou dovolacou otázkou, nebolo

opodstatnene podané, z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie

podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietkam dovolateliek, ktoré namietali

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nad rámec pripustenej dovolacej otázky dodáva,

že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím

súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní

pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať

len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací

súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie

súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani

v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyniam 1/, 2/, ktoré úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd však napriek tomu úspešným žalovaným

1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich priznanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová