Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
aa7/373758.fe2153.pdf
PDF · 116.29 KB
No categories available
4So/205/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci
navrhovateľky MUDr. D. B., bytom v Ž., K., prechodne USA, H., F., proti odporkyni
Sociálnej poiťovni – ústredie, U., B., o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Ž. zo 14. júna 2007, č.k. 25Sd/74/2007-20, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ž. zo 14. júna 2007,
č.k. 25Sd/74/2007-20, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP zrušil
rozhodnutia odporkyne č. X. z 30. júna 2006, označené 1,2,3 a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie. Uvedenými rozhodnutiami odporkyňa priznala navrhovateľke starobný dôchodok od
1. januára 2005 mesačne 2.522 Sk (1), upravila výšku dôchodku od 1. júla 2005 na sumu
2.780 Sk (2) a od 1. júla 2006 upravila výšku starobného dôchodku na sumu 2.946 Sk
mesačne (3). Na základe opravného prostriedku, v ktorom navrhovateľka namietala, že nárok
na starobný dôchodok jej vznikol dňom 20. júla 2002 a od toho dňa o dávku aj požiadala
a namietala aj výšku priznaného dôchodku, krajský súd preskúmal rozhodnutia odporkyne.
Poukázal na to, že z obsahu rozhodnutia 1 nevyplýva dôvod, pre ktorý odporkyňa priznala
starobný dôchodok navrhovateľke až od 1. januára 2005. Z písomného vyjadrenia odporkyne
z 19. marca 2007 vyplýva, že navrhovateľke dôchodok nepriznala odo dňa, od kedy o tento
požiadala, vychádzajúc z ust. § 103 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
pretože nemala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa názoru krajského súdu pre tento postup odporkyňa nemala nijaké podklady
a samotná skutočnosť, že navrhovateľka sa zdržiavala mimo trvalého bydliska, nebola
dôvodom na uvedený postup odporkyne. V ďalšom konaní uložil odporkyni opätovne
rozhodnúť o nároku na navrhovateľkou uplatnenú dôchodkovú dávku a pokiaľ sa nepreukáže
opak, treba považovať za adresu trvalého bydliska navrhovateľky adresu, ktorú uviedla
v žiadosti o dôchodok. Navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania
krajský súd nepriznal s odôvodnením, že náhradu trov konania neuplatnila.
Odporkyňa sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolala. Navrhla ho zmeniť a jej
rozhodnutia 1,2,3 z 30. júna 2006, č.k. X., potvrdiť. Vyslovila nesúhlas s právnym názorom
krajského súdu vysloveným v odvolaní. Dôvodila tým, že navrhovateľke vznikol nárok na
starobný dôchodok 20. júla 2002 (vo veku 57 rokov), t.j. za účinnosti zák.č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení. Podľa § 103 ods. 1 tohto zákona na dávky nemajú nárok občania,
ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 3 zák.č. 253/1998 Z.z.
o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky,
trvalým pobytom je pobyt v mieste stáleho bydliska občana. Podľa odporkyne je to miesto,
kde sa občan zdržiava prevažne s úmyslom bývať. V prípade navrhovateľky je týmto miestom
U., kde sa trvale zdržiava od decembra 1999. Aj keď má navrhovateľka stále uvedené
bydlisko v Ž. nie je trvalým pobytom v zmysle uvedených podmienok. Odporkyňa súčasne
poukázala na ust. § 259 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č.
721/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005, podľa ktorého v konaniach o dávkach
dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31. decembra 2003 podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) z dôvodu nesplnenia podmienky
trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré do 31. decembra 2004 neboli
právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa od 1. januára
2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré
neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra 2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
znovu na žiadosť poistenca. S poukazom na uvedené podľa odporkyne patrí navrhovateľke
starobný dôchodok až od 1. januára 2005. Krajský súd podľa názoru odporkyne vec
nesprávne právne posúdil a preto nesprávne rozhodol.
Navrhovateľka žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu potvrdil. Opätovne vyhlásila, že trvalé bydlisko a trvalý pobyt má v Ž. na ulici J., na
adrese a v dome, v ktorom žije od narodenia a ktorého majiteľkou je od roku 1961. Má štátne
občianstvo Slovenskej republiky, nemá žiadne iné občianstvo a ani trvalý pobyt v inom štáte
okrem Slovenskej republiky. Nikdy nemala a ani nemá úmysel trvale žiť v USA.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s, § 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s predchádzajúcim mu konaním, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je opodstatnené.
Predmetom preskúmania v danom konaní je zákonnosť rozhodnutí odporkyne
z 30. júna 2006, ktorými navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 1. januára 2005
v sume 2.522 Sk mesačne, ktorú následne upravila od 1. júla 2005 na sumu 2.780 Sk
a od 1. júla 2006 na sumu 2.946 Sk mesačne. Dôvod, pre ktorý odporkyňa navrhovateľke
starobný dôchodok nepriznala od 20. júla 2002, od ktorého dňa o jeho priznanie požiadala,
v rozhodnutiach neuviedla. Len z jej následného vyjadrenia k opravnému prostriedku
navrhovateľky je zrejmé, že odporkyňa vychádzala z ust. § 103 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení a z toho, že navrhovateľka nemala trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.
Zhodne s krajským súdom aj odvolací súd je toho názoru, že pre takýto záver nemala
odporkyňa dostatočné podklady, lebo v jej spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by
vyvracal tvrdenie navrhovateľky, že nikdy nemala a nemá úmysel trvale žiť v USA a jej
trvalý pobyt bol na území Slovenskej republiky aj keď sa zdržiavala mimo trvalého bydliska.
Opodstatnene potom krajský súd rozhodnutia odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP
zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že pokiaľ sa nepreukáže
opak, treba považovať za adresu trvalého bydliska a pobytu adresu, ktorú navrhovateľka
uviedla v žiadosti o dôchodok.
Odvolací súd preto odvolaniu odporkyne nevyhovel a vecne správny rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP) účastníkom odvolací súd
nepriznal, lebo v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka právo na náhradu trov konania
neuplatnila a odporkyni právo na ich náhradu nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. septembra 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová