Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/238/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v K., proti

žalovanému P., so sídlom vo S., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. V-2-14 , na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 30. novembra 2000 sp. zn. a dovolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn.

o d m i e t a .

2. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2000

sp. zn. z a s t a v u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III uznesením z 24. júla 2000 č.k. zastavil konanie

o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť mu

škodu (majetkovú ujmu spôsobenú nedosiahnutím poľnohospodárskej produkcie) vo výške

41 616 Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca napriek výzve nezaplatil súdny poplatok

1 664 Sk ( a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov – ďalej len „“). Na odvolanie žalobcu Krajský

súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2000 sp. zn. napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil ( ), lebo závery súdu prvého stupňa o tom, že

žalobcom uplatnený nárok nemožno podriadiť pod ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona

o súdnych poplatkoch (upravujúce prípady zákonného oslobodenia od platenia súdnych

-2-3 Cdo 194/2008

poplatkov), považoval za správny a žalobca napriek výzve a poučeniu súdu nezaplatil súdny

poplatok.

Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním z 20. januára 2001 (č.l. 37 spisu);

v mimoriadnom opravnom prostriedku uviedol, že je v danom konaní oslobodený od platenia

súdnych poplatkov, a to podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku, ďalej o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a napokon podľa

Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa túto

skutočnosť prehliadajú. Žiadal ich preto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava III listom z 5. septembra 2006, ktorý prevzal žalobca osobne

16. novembra 2006, poučil žalobcu, že v zmysle musí byť dovolateľ bez

právnického vzdelania vždy zastúpený advokátom, a že pokiaľ výzve v stanovenej lehote 10

dní nevyhovie, konanie o dovolaní bude zastavené. Listom z 5. februára 2007 súd žalobcu

poučil, že účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov ( ).

Žalobca podaním z 8. januára 2007 požiadal súd o ustanovenie zástupcu pre dovolacie

konanie z radov advokátov. Okresný súd Bratislava III uznesením z 25. septembra 2007 č.k.

V-2 -59 jeho žiadosť zamietol s odôvodnením, že žalobca nespĺňa podmienky

pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ochranu jeho záujmov mu nie je potrebné

ustanoviť zástupcu z radov advokátov ( ); zdôraznil, že majetkové pomery

žalobcu umožňujú požiadať advokáta o zastupovanie v dovolacom konaní. Na odvolanie

žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2008 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na jeho vecnú

správnosť ( ) a na to, že prípustnosť dovolania žalobcu v danom prípade nemožno

vyvodiť ani z ani z Ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie

z radov advokátov preto nie je odôvodnené záujmom chrániť jeho práva. Potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu prevzal žalobca vlastnoručne 31. júla 2008.

-3-3 Cdo 194/2008

Aj toto uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním z 31. júla 2008 (č.l. 77

spisu). Na odôvodnenie svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedol, že postupom

súdov mu bola odňatá možnosť konať. Opísal priebeh konania v danej veci a tiež postup

žalovaného, ktorý mu spôsobuje majetkovú ujmu. Zopakoval, že je zo zákona oslobodený od

platenia súdnych poplatkov (podľa jeho názoru v zmysle

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku) a že o ich

odpustenie nežiadal v zmysle V konaní došlo k neodôvodneným a dlhoročným

prieťahom. Z obsahu dovolania vyplýva, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a pri tom

vysloviť názor, že je v predmetnej veci zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.

Žalovaný sa k dovolaniam nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to,

aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.

1. Z dôvodov, ktoré vyplývajú z potreby vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej

podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania

v zmysle ), bolo v prejednávanej veci potrebné posúdiť najskôr to, či je

procesne prípustné druhé dovolanie žalobcu (t.j. dovolanie z 31. júla 2008).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , nemožno prípustnosť proti

nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

-4-3 Cdo 194/2008

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá a tiež

so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že

v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté takouto vadou.

Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení až e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľ tvrdí, že v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať

( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia

treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho

– zákonu sa priečiaceho postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie.

Pokiaľ dovolateľ poukazuje na niekoľkoročné prieťahy v konaní, dovolací súd uvádza, že

v zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo účastníka môže

byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej dôsledkom sú prieťahy

v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka obracať sa

so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej

-5-3 Cdo 194/2008

republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže komplikovať účastníkom výkon ich

procesných práv, nápravu možno dosiahnuť iba týmito prostriedkami ochrany. Z vyššie

uvedených dôvodov prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ani v prejednávanej veci dôvod odkloniť sa od

doterajšej judikatúry.

Dovolateľ naznačil, že k odňatiu možnosti pred súdom konať ( ) došlo

v jeho prípade pri posudzovaní predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov

( ), a to tým, že súdy prehliadli jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca správne poukazuje na to, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

podľa je v prípade, že pre tento postup nebol

zákonný dôvod, považované za odňatie možností účastníka konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. –

R 50/1997). Mýli sa však, pokiaľ uvádza, že jeho oslobodenie od súdnych poplatkov

vyplývalo v danej veci priamo zo zákona, a to o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (v konaní na súdoch

nižších stupňov tvrdil, že jeho oslobodenie vyplýva aj zo

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových

úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a napokon zo zákona

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách). V zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku je oprávnená osoba domáhajúca sa svojho práva podľa

tohto zákona proti povinnej osobe oslobodená od súdnych poplatkov. Zo žaloby (osobitne

z jej petitu a tiež z tej jej časti, ktorá obsahuje skutkové vymedzenie žalobou uplatneného

nároku) je zrejmé, že žalobca sa v posudzovanej veci nedomáhal ochrany niektorého z práv

vyplývajúcich z tohto zákona, ale sa domáhal náhrady majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla

nedosiahnutím poľnohospodárskej produkcie zavineným porušením povinnosti žalovaného

družstva vydať mu poľnohospodárske pozemky (uplatnil teda právo na náhradu škody

v zmysle a nasl. ). Z tohto dôvodu sa na žalobcu v danom

-6-3 Cdo 194/2008

prípade nevzťahovalo ustanovenie o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. So zreteľom na to, čo uplatnil

žalobou, nevzťahovalo sa na neho ani oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a ani v zmysle

o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách. Jeho oslobodenie v danom konaní nevyplývalo ani z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2

. Pokiaľ za tejto situácie žalobca ani po výzve súdu nezaplatil

súdny poplatok 1 664 Sk, súd prvého stupňa konanie zastavil a odvolací súd zastavujúce

uznesenie potvrdil, nešlo o prípad zastavenia konania bez splnenia podmienok pre tento

procesný postup. V danom prípade bol zachovaný procesný postup určený zákonom, ktorý

nemohol mať za následok odňatie možnosti pred súdom konať ( ).

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu nevyplýva,

že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci

by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov

nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu.

Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania žalobcu nevyplýva ani z § 239

ani z , dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( a

ods. 1 písm. c/ ).

2. Pokiaľ ide o prvé dovolanie žalobcu (t.j. dovolanie z 20. januára 2001), dovolací súd

poukazuje na to, že v zmysle musí byť dovolateľ zastúpený advokátom,

pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho

koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej

nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.

Žalobca v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda

v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol oboznámený s rozhodnutiami

súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov.

Napriek tomu však do spisu nezaložil požadovanú, advokátovi udelenú plnú moc na jeho

-7-3 Cdo 194/2008

zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok osobitnej podmienky

dovolacieho konania neodstránený.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

konanie o dovolaní žalobcu z 20. januára 2001 zastavil ( v spojení s

a ), pričom sa nemohol zaoberať procesnou prípustnosťou (ani

dôvodnosťou) dovolania.

Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho (druhé) dovolanie muselo odmietnuť

a konanie o jeho (prvom) dovolaní muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť

trovy dovolacieho konania ( , a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4

, a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková