Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/208/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci

žalobkyne JUDr. K. správkyne konkurznej podstaty úpadcu Z., proti žalovanému V.

zastúpenému JUDr. I. o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -132 zo dňa 28. marca

2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 2 428 833 Sk.

V odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

30. novembra 2006 zrušil rozhodnutie, ktorým bola určená pravosť predmetnej pohľadávky

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že v novom konaní

je potrebné vysporiadať sa s námietkami vyrovnacieho správcu o nedodržaní lehoty pre

uplatnenie práva voči dlžníkovi. V prípade včasnosti žaloby súd posúdi aj námietku

žalovaného o započítaní.

Zo zápisnice o vyrovnacom pojednávaní súd zistil, že pohľadávku žalobkyne poprel

správca z dôvodu, že takúto čiastku dlžník ešte v roku 2000 jednostranne započítal a z tohto

dôvodu ju ako záväzok v účtovnej evidencii nevedie. Súčasne súd v citovanej zápisnici uložil

veriteľom, ktorým bola uplatnená pohľadávka popretá, 30-dňovú lehotu na podanie žaloby

na uplatnenie svojho nároku.

Súd zistil, že žalobca síce podal žalobu včas dňa 3. decembra 2003, ale voči subjektu,

ktorý v spore nie je pasívne legitimovaný, keďže ju podal proti vyrovnaciemu správcovi.

Správne mala byť žaloba uplatnená voči subjektu V.

Súd síce pripustil do konania na základe návrhu žalobcu ďalšieho žalovaného – a to V.

uznesením zo dňa 24. januára 2005 podľa ustanovenia , hmotnoprávne

účinky zahájenia konania voči ďalšiemu žalovanému však nastali dňom, kedy súdu došiel

návrh žalobcu na vykonanie tohto úkonu. Žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanému V.

po uplynutí 30–dňovej lehoty. Súd preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

Uviedla, že na vyrovnacom pojednávaní dňa 11. novembra 2003 vyrovnací správca

poprel pohľadávku v sume 2 428 833 Sk z dôvodu, že túto čiastku si dlžník ešte v roku 2000

jednostranne započítal, v dôsledku čoho je ako záväzok, ani neuvádzal vo svojej evidencii.

V zmysle poučenia na vyrovnacom pojednávaní si uplatnila právo voči vyrovnaciemu

správcovi, ktorý pohľadávku poprel, a preto bol pasívne legitimovaný. Po ukončení

vyrovnania bol vyrovnací správca zbavený funkcie, súd preto pripustil ďalšieho účastníka

na strane žalovaného – dlžníka V., na ktorého sa nevzťahuje lehota 30 dní na podanie žaloby

v zmysle poučenia súdu, pretože v poučení to nie je výslovne uvedené.

Napadnutý rozsudok preto navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že pohľadávku

žalobcu nepoprel len vyrovnací správca, ale aj dlžník. Vyhlásenie dlžníka, ktorý popiera

pohľadávku žalobcu, je súčasťou spisového materiálu. Lehota 30 dní preto platila aj

na podanie žaloby voči dlžníkovi. Stotožňuje sa preto s rozhodnutím súdu vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

1 dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 19. augusta

2003 súd povolil vyrovnanie dlžníka V. Žalobkyňa prihlásila do vyrovnacieho konania

pohľadávku vo výške 2 454 134,40 Sk, ktorú v časti 2 428 833 Sk poprel dlžník ako aj

vyrovnací správca z dôvodu, že predmetnú sumu dlžník v roku 2000 jednostranne započítal.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov, ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej

pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech

dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd

rozhodne v neprospech veriteľa, inak sa uvoľní v prospech veriteľa.

Ako vyplýva zo zápisnice o vyrovnacom pojednávaní zo dňa 11. novembra 2003,

veriteľom, ktorým bola popretá uplatnená pohľadávka, súd určil lehotu 30 dní na jej

uplatnenie. Zároveň uložil dlžníkovi povinnosť, aby v lehote do 15 dní zložil do úschovy súdu

finančné čiastky, pripadajúce na popreté pohľadávky.

Žalobou zo dňa 2. decembra 2003 si žalobkyňa uplatnila právo na určenie pravosti

pohľadávky voči vyrovnaciemu správcovi, ktorý však nie je pasívne legitimovaným

subjektom v spore o určenie pravosti pohľadávky, popretej vo vyrovnacom konaní. Účinky

povolenia vyrovnania sú upravené v § 52 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a z ich

obsahu je zrejmé, že povolením vyrovnania neprechádza na vyrovnacieho správcu oprávnenie

nakladať s majetkom dlžníka tak, ako je to v prípade správcu konkurznej podstaty (§ 14 ods. 1

písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní). Voči pasívne legitimovanému subjektu – dlžníkovi

V. uplatnila žalobkyňa právo na určenie pravosti popretej pohľadávky dňa 27. septembra

2004, t.j. po uplynutí lehoty, stanovenej na jej uplatnenie. Uznesením č. k. -347

zo dňa 26. apríla 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. mája 2004 bolo vyrovnanie

dlžníka V. skončené a suma, pripadajúca na popretú pohľadávku uvoľnená v prospech

dlžníka. Súd prvého stupňa preto dôvodne žalobu zamietol ako oneskorene podanú.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd ako vecne správny

podľa potvrdil.

Žalovaný podal odvolanie proti výroku o trovách konania

Uviedol, že konanie voči žalovanému nemožno považovať za incidenčné konanie,

ktoré sa spravuje ustanoveniami o konkurze a vyrovnaní, pretože ide

o konanie podľa príslušných ustanovení . Žalovanému, ktorý

bol v konaní úspešný, vznikli trovy v súvislosti s bránením jeho práva.

Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil

tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 182 611,50 Sk.

Odvolací súd zistil, že rozhodnutie v napadnutej časti výroku o trovách konania

neobsahuje odôvodnenie. Keďže súd sa pri vyhotovení rozsudku neriadil ustanovením § 157

, čím obmedzil žalovaného v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného

prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, došlo na strane

žalovaného k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti podľa s. 1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ), v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 7. augusta 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu