Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
75c/374311.fff4ba.pdf
PDF · 109.63 KB
No categories available
3Obo/208/2007
Najvyšší súd 3 Obo 208/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci
žalobkyne JUDr. K. správkyne konkurznej podstaty úpadcu Z., proti žalovanému V.
zastúpenému JUDr. I. o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45 Cbi 91/2003-Mš-132 zo dňa 28. marca
2007, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 2 428 833 Sk.
V odôvodnení uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
30. novembra 2006 zrušil rozhodnutie, ktorým bola určená pravosť predmetnej pohľadávky
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že v novom konaní
je potrebné vysporiadať sa s námietkami vyrovnacieho správcu o nedodržaní lehoty pre
uplatnenie práva voči dlžníkovi. V prípade včasnosti žaloby súd posúdi aj námietku
žalovaného o započítaní.
Zo zápisnice o vyrovnacom pojednávaní súd zistil, že pohľadávku žalobkyne poprel
správca z dôvodu, že takúto čiastku dlžník ešte v roku 2000 jednostranne započítal a z tohto
dôvodu ju ako záväzok v účtovnej evidencii nevedie. Súčasne súd v citovanej zápisnici uložil
veriteľom, ktorým bola uplatnená pohľadávka popretá, 30-dňovú lehotu na podanie žaloby
na uplatnenie svojho nároku.
Súd zistil, že žalobca síce podal žalobu včas dňa 3. decembra 2003, ale voči subjektu,
ktorý v spore nie je pasívne legitimovaný, keďže ju podal proti vyrovnaciemu správcovi.
Správne mala byť žaloba uplatnená voči subjektu V.
Súd síce pripustil do konania na základe návrhu žalobcu ďalšieho žalovaného – a to V.
uznesením zo dňa 24. januára 2005 podľa ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p., hmotnoprávne
účinky zahájenia konania voči ďalšiemu žalovanému však nastali dňom, kedy súdu došiel
návrh žalobcu na vykonanie tohto úkonu. Žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanému V.
po uplynutí 30–dňovej lehoty. Súd preto žalobu zamietol.
Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.
Uviedla, že na vyrovnacom pojednávaní dňa 11. novembra 2003 vyrovnací správca
poprel pohľadávku v sume 2 428 833 Sk z dôvodu, že túto čiastku si dlžník ešte v roku 2000
jednostranne započítal, v dôsledku čoho je ako záväzok, ani neuvádzal vo svojej evidencii.
V zmysle poučenia na vyrovnacom pojednávaní si uplatnila právo voči vyrovnaciemu
správcovi, ktorý pohľadávku poprel, a preto bol pasívne legitimovaný. Po ukončení
vyrovnania bol vyrovnací správca zbavený funkcie, súd preto pripustil ďalšieho účastníka
na strane žalovaného – dlžníka V., na ktorého sa nevzťahuje lehota 30 dní na podanie žaloby
v zmysle poučenia súdu, pretože v poučení to nie je výslovne uvedené.
Napadnutý rozsudok preto navrhuje zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že pohľadávku
žalobcu nepoprel len vyrovnací správca, ale aj dlžník. Vyhlásenie dlžníka, ktorý popiera
pohľadávku žalobcu, je súčasťou spisového materiálu. Lehota 30 dní preto platila aj
na podanie žaloby voči dlžníkovi. Stotožňuje sa preto s rozhodnutím súdu vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36V/1/2003 zo dňa 19. augusta
2003 súd povolil vyrovnanie dlžníka V. Žalobkyňa prihlásila do vyrovnacieho konania
pohľadávku vo výške 2 454 134,40 Sk, ktorú v časti 2 428 833 Sk poprel dlžník ako aj
vyrovnací správca z dôvodu, že predmetnú sumu dlžník v roku 2000 jednostranne započítal.
Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej
pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech
dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd
rozhodne v neprospech veriteľa, inak sa uvoľní v prospech veriteľa.
Ako vyplýva zo zápisnice o vyrovnacom pojednávaní zo dňa 11. novembra 2003,
veriteľom, ktorým bola popretá uplatnená pohľadávka, súd určil lehotu 30 dní na jej
uplatnenie. Zároveň uložil dlžníkovi povinnosť, aby v lehote do 15 dní zložil do úschovy súdu
finančné čiastky, pripadajúce na popreté pohľadávky.
Žalobou zo dňa 2. decembra 2003 si žalobkyňa uplatnila právo na určenie pravosti
pohľadávky voči vyrovnaciemu správcovi, ktorý však nie je pasívne legitimovaným
subjektom v spore o určenie pravosti pohľadávky, popretej vo vyrovnacom konaní. Účinky
povolenia vyrovnania sú upravené v § 52 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a z ich
obsahu je zrejmé, že povolením vyrovnania neprechádza na vyrovnacieho správcu oprávnenie
nakladať s majetkom dlžníka tak, ako je to v prípade správcu konkurznej podstaty (§ 14 ods. 1
písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní). Voči pasívne legitimovanému subjektu – dlžníkovi
V. uplatnila žalobkyňa právo na určenie pravosti popretej pohľadávky dňa 27. septembra
2004, t.j. po uplynutí lehoty, stanovenej na jej uplatnenie. Uznesením č. k. 36 V /1/2003-347
zo dňa 26. apríla 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. mája 2004 bolo vyrovnanie
dlžníka V. skončené a suma, pripadajúca na popretú pohľadávku uvoľnená v prospech
dlžníka. Súd prvého stupňa preto dôvodne žalobu zamietol ako oneskorene podanú.
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd ako vecne správny
Žalovaný podal odvolanie proti výroku o trovách konania
Uviedol, že konanie voči žalovanému nemožno považovať za incidenčné konanie,
ktoré sa spravuje ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože ide
o konanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, vznikli trovy v súvislosti s bránením jeho práva.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 182 611,50 Sk.
Odvolací súd zistil, že rozhodnutie v napadnutej časti výroku o trovách konania
neobsahuje odôvodnenie. Keďže súd sa pri vyhotovení rozsudku neriadil ustanovením § 157
O.s.p., čím obmedzil žalovaného v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného
prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, došlo na strane
žalovaného k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti podľa § 221ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 3 O.s.p.), v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 7. augusta 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu