Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/26/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného M.

B. pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2008 v Bratislave

dovolanie, ktoré podal obvinený M. B. prostredníctvom obhajcu JUDr. E. B. proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2007, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 2. marca 2006, sp. zn. ,

bol obvinený M. B. spoločne s ďalšími osobami uznaný za vinného z dvojnásobného

trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné trestné činy.

Celkom sa dopustil piatich skutkov, ktoré boli kvalifikované ako sedem trestných činov.

Za to mu bol podľa § 234 ods. 1 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, pre výkon

ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený

na výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. B. odvolanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2007, sp. zn. , bolo

odvolanie obvineného M. B. proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch

z 2. marca 2006, sp. zn. , výrokom v bode II., podľa , účinného

do 1. januára 2006, zamietnuté.

V zmysle alinea cc/ účinného do 1. januára 2006,

rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné aj vykonateľný, ak zákon

síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté.

Rozsudok okresného súdu sa v dôsledku uvedeného stal právoplatným zamietnutím

odvolania obvineného M. B. rozsudkom krajského súdu.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal obvinený M. B. dovolanie,

ktoré spĺňalo formálne náležitosti a podmienky uvedené v ustanoveniach §§ 368 až 374

, s výnimkou dôvodov dovolania uvedených v , a

Obvinený M. B. v dôvodoch dovolania uviedol jednak, že verejné zasadnutie o jeho

odvolaní sa pred Krajským súdom v Nitre konalo 23. mája 2007 bez jeho prítomnosti napriek

tomu, že bol riadne predvolaný, krajský súd ho mal záujem vypočuť a on sa riadne

ospravedlnil a žiadal o konanie verejného zasadnutia v jeho prítomnosti. Napriek tomu

krajský súd konal v jeho neprítomnosti.

Tým boli podľa obvineného M. B. splnené podmienky uvedené v ustanovení § 371

ods. 1 písm. d/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak verejné zasadnutie bolo

vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa obvineného M. B. boli splnené aj podmienky pre podanie dovolania uvedené

v , pretože podľa jeho názoru vyjadreného v dovolaní, skutky

podľa bodmi 1/, 2/ a 3/ napadnutého rozsudku krajského súdu boli nesprávne právne

posúdené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

( v znení neskorších predpisov) prerokoval dovolanie podané

obhajcom obvineného M. B. – JUDr. E. B. a zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

a

Obvinený M. B. síce zaslal 18. mája 2007 doporučenou listovou zásielkou

s návratkou, ktorú prevzal a podpísal splnomocnenec Krajského súdu v Nitre (21. mája 2007)

obálku s obsahom - potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak k nemu nepripojil

žiadny sprievodný list, z ktorého by mal krajský súd vydedukovať, že sa ospravedlňuje

z neúčasti na verejnom zasadnutí, ani či sa ho chce alebo nechce zúčastniť. Z potvrdenia

o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplývala iba skutočnosť, že v čase konania verejného

zasadnutia Krajského súdu v Nitre 23. mája 2007 bude obvinený M. B. práceneschopný.

Ospravedlnenie však má svoj obsah a náležitosti podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky

k platnému . Z nej vyplýva, že obvinený sa má spravidla ospravedlniť

sám, zreteľne a zrozumiteľne (zaslanie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti

nie je ospravedlnením, je len signalizáciou zdravotného stavu obvineného súdu, ktorý z toho

môže a nemusí bez ďalšieho vyvodiť príslušné dôsledky). V danom prípade vzal krajský súd

potvrdenie na vedomie a zároveň konštatoval nedostatok ospravedlnenia obvineného M. B..

Taký postup je úplne v súlade s ustálenou súdnou praxou, ak navyše ani jeho obhajkyňa,

prítomná na verejnom zasadnutí - JUDr. Z. L. - neuviedla nič k jeho ospravedlneniu

(nebola na to nakoniec osobitne splnomocnená v súlade s ),

ani k zaslanému potvrdeniu, nenamietala vykonanie verejného zasadnutia bez prítomnosti

obvineného M. B. a predniesla v jeho mene záverečný návrh.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd nezistil splnenie dôvodu pre podanie dovolania podľa

Podľa ( v znení neskorších

predpisov) dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia ( Z z.

v znení neskorších predpisov) a z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého a druhého stupňa. Rovnako nie je oprávnený

ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili

a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa

až písm. l/ ( v znení neskorších

predpisov), resp. aj z ustanovenia ( v znení

neskorších predpisov). Tento mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave

skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia

ustanovenia ( v znení neskorších

predpisov), podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť. Podľa ( v znení neskorších predpisov)

dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už aj z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas

s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ ( v znení neskorších predpisov).

Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva,

že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v (

Z.z. v znení neskorších predpisov) nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení,

na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne

námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový stav

je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/ ( v znení neskorších predpisov), hodnotený len z toho

hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené.

Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takého dovolacieho dôvodu podľa ( v znení neskorších

predpisov). Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky správnosti

skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré

je potrebné odmietnuť podľa ( v znení

neskorších predpisov).

V posudzovanej veci je z dôvodov dovolania zrejmé, že obvinený M. B. namieta

spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa vyhodnotili v jeho neprospech vykonané dôkazy

a tiež ako posúdili skutok, ktorého sa dopustil. Skutok tak, ako bol zistený Okresným súdom

v Nových Zámkoch a aj Krajským súdom v Nitre je pre najvyšší súd záväzný a právne

posúdenie skutku krajským súdom je potom správne a v súlade so zákonom.

Súdy oboch stupňov vecne správne a argumentačne výstižne poukázali aj na dôvody,

ktoré viedli k potrebe posúdiť zistené konanie obvineného M. B.. Existenciu uplatneného

dovolacieho dôvodu podľa ( v znení

neskorších predpisov) obvinený vidí zjavne v skutkových zisteniach prvostupňového

a odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne v dôsledku podľa jeho názoru chybného

hodnotenia vykonaných dôkazov.

Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním

nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutkov uvedených pod bodmi 1/ až 3/

ani na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, pretože skutky 1/ až 3/, tak ako boli

súdmi oboch stupňov zistené, vykazujú znaky obomi súdmi uvedených trestných činov

lúpeže, vydierania a výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1,

§ 235 ods. 1 a § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, z ktorých bol obvinený M.

B. uznaný za vinného. Preto ním uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

( v znení neskorších predpisov) nie je daný.

Tieto dôvody viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k rozhodnutiu uvedenému

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. septembra 2008

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová