Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
baf/372623.5b32c1.pdf
PDF · 132.85 KB
No categories available
5Obo/79/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Obo 79/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu: J.
H., nar. X., bytom M. X.,
proti žalovanému: R. – E., G., D. zast. JUDr. M. Š., advokátkou, F.,
040 01 Košice, o splnenie vzájomného záväzku (zaplatenie 930 000,-- Sk s príslušenstvom),
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. apríla 2007 č. k.
4Cbm/4/2004-314, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. apríla 2007 č. k. 4Cbm/4/2004-314
v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e.
Výrok o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.
Výrok o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania 4 583,– Sk p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. apríla 2007 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 16 % ročne zo sumy 930 000,-- Sk od 01. 02. 2004
do 16. 03. 2004, zo sumy 530 000,-- Sk od 17. 03. 2004 do 15. 06. 2004 a zo sumy
130 000,-- Sk od 16. 06. 2004 do 19. 08. 2004 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu na účet
Krajského súdu v Prešove trovy konania 4 583,-- Sk a nahradiť žalovanému trovy konania
111 084,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 24. 08. 2004 podal žalobu proti
žalovanej obchodnej spoločnosti o zaplatenie sumy 930 000,-- Sk so 16 % ročným úrokom
z omeškania od 01. 02. 2004 do zaplatenia za prevedený obchodný podiel v spoločnosti R.-E.
S., s. r. o., na žalovanú spoločnosť na základe zmluvy o prevode obchodného podielu z 12.
11. 2003. Vykonaným dokazovaním súd zistil,
že dňa 12. 11. 2003 došlo k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi
prevodcom J. H., žalobcom a žalovanou R.-E. G.
ako nadobúdateľom. Zmluva bola uzavretá podľa § 115 Obchodného zákonníka a jej
predmetom bol prevod obchodného podielu J. H. v spoločnosti R.-E. S., s. r. o., za cenu
stanovenú dohodou vo výške 930 000,-- Sk. Cena mala byť zaplatená spoločnosťou R.-E. G.
do 31. 01. 2004. Súhlas s prevodom obchodného podielu bol daný na valnom zhromaždení
spoločníkov spoločnosti R.-E. S., s. r. o., dňa 11. 11. 2003. Dňa 15. 03. 2004 konateľ
spoločnosti R.-E. G., ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti R.-E. S., s. r. o., dal pokyn
riaditeľke spoločnosti R.-E. S., s. r. o., aby vyplatila J. H. dohodnutú odplatu
za prevod obchodného podielu vo výške 930 000,--Sk. Úhradu mala vykonať podľa
finančných možností spoločnosti aj v splátkach. Dňa 20. 08. 2004 bolo J. H. listom oznámené,
že dňa 17. 03. 2004 mu bola zaplatená prvá splátka vo výške 400 000,-- Sk, dňa 16. 06. 2004
mu bola zaplatená druhá splátka 400 000,-- Sk a dňa 20. 08. 2004 mu bola zaplatená tretia
splátka dohodnutej odplaty vo výške 130 000,-- Sk. Žalobcom boli potvrdené platby
uvedených čiastok, ale avíza o účele platby neboli robené, pretože vo výpise z účtu VÚB
banky sa uvádzajú len platby. Žalobca vychádzal z toho, že spoločnosť R. – E. S., s. r. o.,
pokiaľ plnila na jeho účet, plnila svoje záväzky, ktoré mala vo vzťahu k žalobcovi, preto tieto
platby započítal na nájomné, ktoré mu dlhovala spoločnosť R.-E. S., s. r. o., za prenajaté
hnuteľné veci. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase platenia sumy 930
000,-- Sk žalobca nepreukázal iné záväzky spoločnosti R. – E. S., s. r. o., na ktoré by tieto
neidentifikované platby mohli byť započítané ako na skôr zročné záväzky spoločnosti R. E.
S., s. r. o., voči žalobcovi. Naviac zo strany R. – E. S., s. r. o. bolo 20. 08. 2004 žalobcovi
oznámené, že vykonala úhradu obchodného podielu spoločností R. E. G. v troch splátkach
poukázaných v dňoch 17. 03., 16. 06. a 20. 08. 2004. Na základe týchto skutočností krajský
súd preto zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 930 000,-- Sk ako ceny obchodného
podielu predaného žalobcom spoločnosti R. – E. G., nakoľko tento záväzok zanikol
vykonaním čiastočných platieb do výšky 930 000,-- Sk spoločnosťou R. – E. S., s. r. o. Podľa
uzavretej zmluvy obchodný podiel mal byť zaplatený do 31. 01. 2004, k jeho zaplateniu však
došlo po lehote v troch rôznych splátkach, takže žalovaná obchodná spoločnosť sa dostala do
omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník, ak je v omeškaní, je povinný platiť úroky
z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je 16 % ročne, tak
ako požaduje žalobca. Krajský súd preto zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku nárok
žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. tak,
že žalovaný ako úspešnejší účastník konania má právo na náhradu trov konania proti menej
úspešnému žalobcovi. V súdnom konaní bola vyplatená odmena tlmočníčke a prekladateľke,
a to v celkovej sume 4 583,-- Sk. Tieto trovy štátu je povinný nahradiť menej úspešný
žalobca.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako aj proti
rozhodnutiu o trovách konania, podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. Namietal, že súd prvého stupňa vec
pojednával zmätočne, pretože sa nevysporiadal so skutočnosťou, či ide o senátnu alebo
samosudcovskú vec. Najskôr vec prejednával v senáte a napokon ju rozhodol samosudca.
Ďalej uviedol, že v konaní vykonané dokazovanie sa týkalo spoločnosti R.- E. S., s. r. o., hoci
tá nemala žiaden zmluvný vzťah so žalobcom ohľadne prevodu obchodného podielu. Súd
neprihliadol na skutočnosť, že žalovaným predložený list z 20. 08. 2004 žalobcovi nebol
doručený. Nevysporiadal sa ani s tvrdením, že žalobca nedal žalovanému súhlas s vyplatením
obchodného podielu treťou osobou. Súd v konaní ani nevypočul žalovaného, resp. jeho
konateľa, hoci na pojednávanie prizval aj tlmočníka a spôsobil tak zbytočné trovy štátu, ktoré
má hradiť žalobca. Odvolanie doplnil svojim podaním aj žalobca, v ktorom navyše namietal,
že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o poverení žalovaného pre spoločnosti R.-E.
S., s. r. o., zaplatiť za žalovaného odplatu za prevod obchodného podielu. Vytýkal tiež
Okresnému súdu v Prešove, že vykonal zmenu zápisu u spoločnosti R.-E. S., s. r. o.,
s dátumom 31. 12. 2003, hoci návrh bol podaný až v polovici januára 2004 a v zmluve
o prevode obchodného podielu boli nesplnené body, o čom bol tento súd informovaný. Súd
považoval zápisnicu z valného zhromaždenia tejto spoločnosti z 11. 11. 2003 za platnú
napriek tomu, že žalobca ju podpísal pod nátlakom, ale zápisnicu z valného zhromaždenia
konaného 15. – 16. mája 2003 považoval za neplatnú na základe prehlásenia právnej
zástupkyne žalovaného. Má tiež za to, že v zápisniciach z pojednávaní neboli v plnej miere
zachytené vyjadrenia žalobcu a jeho právnej zástupkyne a viac pozornosti sa venovalo
informáciám o nežalovanej spoločnosti R.-E. S., s. r. o. Pokiaľ ide o prenajaté veci, navrhuje
na doplnenie skutkového stavu vypočutie terajších zamestnancov, nakoľko zo strany R.-E. S.,
s. r. o., ide o bezdôvodné obohatenie. Ak by si žalobca bol vzal svoj inventár, táto spoločnosť
by nebola mohla pokračovať
vo výrobnej činnosti. Namietal tiež voči uloženej povinnosti nahradiť štátu trovy z titulu
nákladov za tlmočenie prekladateľke, ktorá bola prítomná na pojednávaní, ktorého sa ale za
žalovaného nikto nezúčastnil. Rovnako namietal výšku žalovanému priznanej náhrady trov
z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré nepovažuje v priznanom rozsahu za účelne
vynaložené. Vyjadril sa tiež k výpovedi svedka JUDr. J. Vasilika, ktorý, hoci je daňovým
poradcom, nevedel, že obchodný podiel bol zaplatený v troch splátkach a navyše akceptoval
nesprávnu platbu slovenskej spoločnosti, ktorú mal zaplatiť žalovaný. Namietal ďalej, že súd
nevzal do úvahy okolnosti, za ktorých rodinní príslušníci žalobcu poskytovali spoločnosti R.-
E. S., s.r.o. pôžičky, čo malo tiež za následok zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie istiny.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalovaného
ohľadne obsadenia súdu prvého stupňa poukázal na zákon č. 36/2005 Z. z., ktorým bol
s účinnosťou od 01. 04. 2005 novelizovaný Občiansky súdny poriadok, a podľa ktorého
mohol vo veci namiesto senátu rozhodovať samosudca. Pokiaľ vec najskôr prejednával
senát, nejde o pochybenie, ktoré by zakladalo odvolací dôvod. K ďalšej námietke, že súd
sa nevysporiadal so skutočnosťou, kto je v konaní pasívne legitimovanou osobou, uviedol,
že súd konal so spoločnosťou, ktorú žalobca v žalobe označil ako žalovanú a spoločnosť R.-E.
S., s. r. o., v konaní vystupovala ako svedok, keďže vykonala predmetné platby, ktoré
žalovaný chcel započítať na jej iné záväzky, ktorých existenciu však v konaní nepreukázal.
Pokiaľ ide o záväzky voči rodinným príslušníkom žalobcu, jednak neexistovala dohoda, že by
mali byť plnené žalobcovi a okrem toho predmetné pohľadávky zanikli už k 03. 12. 2003, ako
to vyplýva zo žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania, podanej synom žalobcu. Žalobca preto
v čase realizácie splátok za odplatu obchodného podielu nemohol tieto platby prijímať
v dobrej viere ako splácanie dlhov voči jeho rodinným príslušníkom. Nemožno prijať ani jeho
ďalšie tvrdenie, že ide o úhradu nájomného
za prenájom hnuteľného majetku využívaného spoločnosťou R.-E. S., s. r. o., pretože medzi
touto spoločnosťou a žalobcom nebola uzavretá zmluva, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu
na úhradu nájomného. Žalobca sa teda domáha odplaty
za obchodný podiel, hoci je nesporné, že túto už obdržal. Rovnako je nesporné, že v roku
2004 žalobca nemal voči spoločnosti R.-E. S., s. r. o., pohľadávku spôsobilú na započítanie na
platby žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na nariadenom pojednávaní
a dospel k záveru, že odvolaniu vo veci samej nemožno vyhovieť.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia odplaty za prevod svojho
obchodného podielu v spoločnosti R.-E. S., s. r. o., na žalovaného, ktorá bola v zmluve
o prevode obchodného podielu zo dňa 12. 11. 2003 dohodnutá vo výške 930 000,-- Sk so
splatnosťou do 31. 01. 2004. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním, podľa ktorého je nesporné, že nie žalovaný, ale
spoločnosť R.-E. S., s. r. o., uhradila žalobcovi dohodnutú cenu obchodného podielu v troch
splátkach na jeho účet v banke, pričom posledná splátka bola realizovaná 20. 08. 2004.
Námietka žalobcu, že nedal súhlas na splnenie záväzku treťou osobou, nie je opodstatnená,
pretože ustanovenie § 534 Občianskeho zákonníka umožňuje dlžníkovi (žalovanému)
dohodnúť sa s treťou osobou na splnení jeho záväzku voči veriteľovi (žalobcovi), a to bez
toho, aby veriteľ dal na uzavretie takejto dohody súhlas. Veriteľ bol teda povinný peňažné
plnenie, ktoré mu poskytla spoločnosť R.- E. S., s. r. o., prijať a v rozsahu poskytnutého
plnenia záväzok žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi zanikol. Ani odvolací súd
nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že v čase poskytnutia plnenia mal voči
spoločnosti R.-E. S., s. r. o. splatnú pohľadávku spôsobilú na započítanie v zmysle § 580 a §
581 Občianskeho zákonníka, pretože pôžičky poskytnuté rodinnými príslušníkmi žalobcu
neboli pohľadávkami žalobcu a žalobcom tvrdená pohľadávka z titulu nájomného za
prenechanie hnuteľných vecí patriacich žalobcovi na užívanie tejto spoločnosti, je medzi
účastníkmi
čo do dôvodu i výšky sporná, keďže k uzavretiu predpokladanej zmluvy o nájme v zmysle
bodu 4 Dohody zo dňa 12. 11. 2003 dodnes nedošlo. V tomto smere nebolo možné
akceptovať návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnancov spoločnosti
R.-E. S., s. r. o., a to z dôvodu neprípustnosti dôkazov, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa (keď obaja účastníci boli na pojednávaní
dňa 18. 04. 2007 riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a nemali návrhy na doplnenie
dokazovania), keď navyše takéto dokazovanie by z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobou
uplatneného nároku nebolo relevantné. Odvolací súd považuje preto za správne aj právne
posúdenie veci, podľa ktorého záväzok žalovaného na zaplatenie odplaty za prevod
obchodného podielu zanikol ešte pred podaním žaloby jeho splnením. Na zánik záväzku nemá
vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že bol splnený v troch splátkach, hoci to nebolo
medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, pretože veriteľ bol v tomto prípade v zmysle § 566
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka povinný prijať aj čiastočné plnenie, ktoré sa započítalo
na istinu, keďže dlžník neurčil inak. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť záväzku
do 31. januára 2004 a čas jeho postupného splnenia, vznikla žalovanému povinnosť platiť
úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v uplatnenej výške 16 %
za obdobie omeškania, ako ho ustálil súd prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, je vecne správne, preto ho podľa
§ 219 O. s. p. potvrdil. Platí to aj pre výrok o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania,
ktoré vznikli vyplatením odmeny do konania ustanovenej tlmočníčke a prekladateľke
RNDr. E. K. vo výške 4 583,-- Sk, z čoho 4 383,-- Sk predstavuje odmenu
za preklad žaloby a súvisiacich listín, čo boli v konaní proti nemeckej obchodnej spoločnosti
trovy nevyhnutné a musí ich znášať žalobca ako menej úspešný účastník.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorý priznal žalovanému ich plnú náhradu podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd
po zohľadnení skutočnosti, že dlh plnila žalobcovi tretia osoba, o čom žalobca nebol
informovaný, pri bankovom prevode nebol uvedený účel platby a žalovaný nepreukázal,
že list z 20. 08. 2004, deklarujúci splnenie peňažného záväzku, bol žalobcovi doručený
(a ten jeho doručenie popieral), považoval za správne rozhodnúť o náhrade týchto trov
konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ktoré v prípade čiastočného úspechu účastníka dáva súdu
možnosť vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S poukazom na toto
ustanovenie, preto odvolací súd rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zmenil podľa
§ 220 0. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd po zohľadnení uvedených
okolností, ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa, podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150
O. s. p. tak, že úspešnejšiemu žalovanému ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. septembra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.