Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/79/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu: J.

H., nar. X., bytom M. X.,

proti žalovanému: R. – E., G., D. zast. JUDr. M. Š., advokátkou, F.,

040 01 Košice, o splnenie vzájomného záväzku (zaplatenie 930 000,-- Sk s príslušenstvom),

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. apríla 2007 č. k.

-314, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. apríla 2007 č. k. -314

v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e.

Výrok o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na ich náhradu.

Výrok o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania 4 583,– Sk p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. apríla 2007 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 16 % ročne zo sumy 930 000,-- Sk od 01. 02. 2004

do 16. 03. 2004, zo sumy 530 000,-- Sk od 17. 03. 2004 do 15. 06. 2004 a zo sumy

130 000,-- Sk od 16. 06. 2004 do 19. 08. 2004 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu na účet

Krajského súdu v Prešove trovy konania 4 583,-- Sk a nahradiť žalovanému trovy konania

111 084,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 24. 08. 2004 podal žalobu proti

žalovanej obchodnej spoločnosti o zaplatenie sumy 930 000,-- Sk so 16 % ročným úrokom

z omeškania od 01. 02. 2004 do zaplatenia za prevedený obchodný podiel v spoločnosti R.-E.

S., s. r. o., na žalovanú spoločnosť na základe zmluvy o prevode obchodného podielu z 12.

11. 2003. Vykonaným dokazovaním súd zistil,

že dňa 12. 11. 2003 došlo k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi

prevodcom J. H., žalobcom a žalovanou R.-E. G.

ako nadobúdateľom. Zmluva bola uzavretá podľa a jej

predmetom bol prevod obchodného podielu J. H. v spoločnosti R.-E. S., s. r. o., za cenu

stanovenú dohodou vo výške 930 000,-- Sk. Cena mala byť zaplatená spoločnosťou R.-E. G.

do 31. 01. 2004. Súhlas s prevodom obchodného podielu bol daný na valnom zhromaždení

spoločníkov spoločnosti R.-E. S., s. r. o., dňa 11. 11. 2003. Dňa 15. 03. 2004 konateľ

spoločnosti R.-E. G., ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti R.-E. S., s. r. o., dal pokyn

riaditeľke spoločnosti R.-E. S., s. r. o., aby vyplatila J. H. dohodnutú odplatu

za prevod obchodného podielu vo výške 930 000,--Sk. Úhradu mala vykonať podľa

finančných možností spoločnosti aj v splátkach. Dňa 20. 08. 2004 bolo J. H. listom oznámené,

že dňa 17. 03. 2004 mu bola zaplatená prvá splátka vo výške 400 000,-- Sk, dňa 16. 06. 2004

mu bola zaplatená druhá splátka 400 000,-- Sk a dňa 20. 08. 2004 mu bola zaplatená tretia

splátka dohodnutej odplaty vo výške 130 000,-- Sk. Žalobcom boli potvrdené platby

uvedených čiastok, ale avíza o účele platby neboli robené, pretože vo výpise z účtu VÚB

banky sa uvádzajú len platby. Žalobca vychádzal z toho, že spoločnosť R. – E. S., s. r. o.,

pokiaľ plnila na jeho účet, plnila svoje záväzky, ktoré mala vo vzťahu k žalobcovi, preto tieto

platby započítal na nájomné, ktoré mu dlhovala spoločnosť R.-E. S., s. r. o., za prenajaté

hnuteľné veci. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase platenia sumy 930

000,-- Sk žalobca nepreukázal iné záväzky spoločnosti R. – E. S., s. r. o., na ktoré by tieto

neidentifikované platby mohli byť započítané ako na skôr zročné záväzky spoločnosti R. E.

S., s. r. o., voči žalobcovi. Naviac zo strany R. – E. S., s. r. o. bolo 20. 08. 2004 žalobcovi

oznámené, že vykonala úhradu obchodného podielu spoločností R. E. G. v troch splátkach

poukázaných v dňoch 17. 03., 16. 06. a 20. 08. 2004. Na základe týchto skutočností krajský

súd preto zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 930 000,-- Sk ako ceny obchodného

podielu predaného žalobcom spoločnosti R. – E. G., nakoľko tento záväzok zanikol

vykonaním čiastočných platieb do výšky 930 000,-- Sk spoločnosťou R. – E. S., s. r. o. Podľa

uzavretej zmluvy obchodný podiel mal byť zaplatený do 31. 01. 2004, k jeho zaplateniu však

došlo po lehote v troch rôznych splátkach, takže žalovaná obchodná spoločnosť sa dostala do

omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.

Podľa dlžník, ak je v omeškaní, je povinný platiť úroky

z omeškania podľa . Úrok z omeškania je 16 % ročne, tak

ako požaduje žalobca. Krajský súd preto zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku nárok

žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak,

že žalovaný ako úspešnejší účastník konania má právo na náhradu trov konania proti menej

úspešnému žalobcovi. V súdnom konaní bola vyplatená odmena tlmočníčke a prekladateľke,

a to v celkovej sume 4 583,-- Sk. Tieto trovy štátu je povinný nahradiť menej úspešný

žalobca.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako aj proti

rozhodnutiu o trovách konania, podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie

z dôvodov podľa , a Namietal, že súd prvého stupňa vec

pojednával zmätočne, pretože sa nevysporiadal so skutočnosťou, či ide o senátnu alebo

samosudcovskú vec. Najskôr vec prejednával v senáte a napokon ju rozhodol samosudca.

Ďalej uviedol, že v konaní vykonané dokazovanie sa týkalo spoločnosti R.- E. S., s. r. o., hoci

tá nemala žiaden zmluvný vzťah so žalobcom ohľadne prevodu obchodného podielu. Súd

neprihliadol na skutočnosť, že žalovaným predložený list z 20. 08. 2004 žalobcovi nebol

doručený. Nevysporiadal sa ani s tvrdením, že žalobca nedal žalovanému súhlas s vyplatením

obchodného podielu treťou osobou. Súd v konaní ani nevypočul žalovaného, resp. jeho

konateľa, hoci na pojednávanie prizval aj tlmočníka a spôsobil tak zbytočné trovy štátu, ktoré

má hradiť žalobca. Odvolanie doplnil svojim podaním aj žalobca, v ktorom navyše namietal,

že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o poverení žalovaného pre spoločnosti R.-E.

S., s. r. o., zaplatiť za žalovaného odplatu za prevod obchodného podielu. Vytýkal tiež

Okresnému súdu v Prešove, že vykonal zmenu zápisu u spoločnosti R.-E. S., s. r. o.,

s dátumom 31. 12. 2003, hoci návrh bol podaný až v polovici januára 2004 a v zmluve

o prevode obchodného podielu boli nesplnené body, o čom bol tento súd informovaný. Súd

považoval zápisnicu z valného zhromaždenia tejto spoločnosti z 11. 11. 2003 za platnú

napriek tomu, že žalobca ju podpísal pod nátlakom, ale zápisnicu z valného zhromaždenia

konaného 15. – 16. mája 2003 považoval za neplatnú na základe prehlásenia právnej

zástupkyne žalovaného. Má tiež za to, že v zápisniciach z pojednávaní neboli v plnej miere

zachytené vyjadrenia žalobcu a jeho právnej zástupkyne a viac pozornosti sa venovalo

informáciám o nežalovanej spoločnosti R.-E. S., s. r. o. Pokiaľ ide o prenajaté veci, navrhuje

na doplnenie skutkového stavu vypočutie terajších zamestnancov, nakoľko zo strany R.-E. S.,

s. r. o., ide o bezdôvodné obohatenie. Ak by si žalobca bol vzal svoj inventár, táto spoločnosť

by nebola mohla pokračovať

vo výrobnej činnosti. Namietal tiež voči uloženej povinnosti nahradiť štátu trovy z titulu

nákladov za tlmočenie prekladateľke, ktorá bola prítomná na pojednávaní, ktorého sa ale za

žalovaného nikto nezúčastnil. Rovnako namietal výšku žalovanému priznanej náhrady trov

z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré nepovažuje v priznanom rozsahu za účelne

vynaložené. Vyjadril sa tiež k výpovedi svedka JUDr. J. Vasilika, ktorý, hoci je daňovým

poradcom, nevedel, že obchodný podiel bol zaplatený v troch splátkach a navyše akceptoval

nesprávnu platbu slovenskej spoločnosti, ktorú mal zaplatiť žalovaný. Namietal ďalej, že súd

nevzal do úvahy okolnosti, za ktorých rodinní príslušníci žalobcu poskytovali spoločnosti R.-

E. S., s.r.o. pôžičky, čo malo tiež za následok zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie istiny.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalovaného

ohľadne obsadenia súdu prvého stupňa poukázal na , ktorým bol

s účinnosťou od 01. 04. 2005 novelizovaný , a podľa ktorého

mohol vo veci namiesto senátu rozhodovať samosudca. Pokiaľ vec najskôr prejednával

senát, nejde o pochybenie, ktoré by zakladalo odvolací dôvod. K ďalšej námietke, že súd

sa nevysporiadal so skutočnosťou, kto je v konaní pasívne legitimovanou osobou, uviedol,

že súd konal so spoločnosťou, ktorú žalobca v žalobe označil ako žalovanú a spoločnosť R.-E.

S., s. r. o., v konaní vystupovala ako svedok, keďže vykonala predmetné platby, ktoré

žalovaný chcel započítať na jej iné záväzky, ktorých existenciu však v konaní nepreukázal.

Pokiaľ ide o záväzky voči rodinným príslušníkom žalobcu, jednak neexistovala dohoda, že by

mali byť plnené žalobcovi a okrem toho predmetné pohľadávky zanikli už k 03. 12. 2003, ako

to vyplýva zo žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania, podanej synom žalobcu. Žalobca preto

v čase realizácie splátok za odplatu obchodného podielu nemohol tieto platby prijímať

v dobrej viere ako splácanie dlhov voči jeho rodinným príslušníkom. Nemožno prijať ani jeho

ďalšie tvrdenie, že ide o úhradu nájomného

za prenájom hnuteľného majetku využívaného spoločnosťou R.-E. S., s. r. o., pretože medzi

touto spoločnosťou a žalobcom nebola uzavretá zmluva, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu

na úhradu nájomného. Žalobca sa teda domáha odplaty

za obchodný podiel, hoci je nesporné, že túto už obdržal. Rovnako je nesporné, že v roku

2004 žalobca nemal voči spoločnosti R.-E. S., s. r. o., pohľadávku spôsobilú na započítanie na

platby žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

), prejednal vec v rozsahu podľa na nariadenom pojednávaní

a dospel k záveru, že odvolaniu vo veci samej nemožno vyhovieť.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia odplaty za prevod svojho

obchodného podielu v spoločnosti R.-E. S., s. r. o., na žalovaného, ktorá bola v zmluve

o prevode obchodného podielu zo dňa 12. 11. 2003 dohodnutá vo výške 930 000,-- Sk so

splatnosťou do 31. 01. 2004. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd

prvého stupňa vykonaným dokazovaním, podľa ktorého je nesporné, že nie žalovaný, ale

spoločnosť R.-E. S., s. r. o., uhradila žalobcovi dohodnutú cenu obchodného podielu v troch

splátkach na jeho účet v banke, pričom posledná splátka bola realizovaná 20. 08. 2004.

Námietka žalobcu, že nedal súhlas na splnenie záväzku treťou osobou, nie je opodstatnená,

pretože ustanovenie umožňuje dlžníkovi (žalovanému)

dohodnúť sa s treťou osobou na splnení jeho záväzku voči veriteľovi (žalobcovi), a to bez

toho, aby veriteľ dal na uzavretie takejto dohody súhlas. Veriteľ bol teda povinný peňažné

plnenie, ktoré mu poskytla spoločnosť R.- E. S., s. r. o., prijať a v rozsahu poskytnutého

plnenia záväzok žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi zanikol. Ani odvolací súd

nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že v čase poskytnutia plnenia mal voči

spoločnosti R.-E. S., s. r. o. splatnú pohľadávku spôsobilú na započítanie v zmysle § 580 a §

581 , pretože pôžičky poskytnuté rodinnými príslušníkmi žalobcu

neboli pohľadávkami žalobcu a žalobcom tvrdená pohľadávka z titulu nájomného za

prenechanie hnuteľných vecí patriacich žalobcovi na užívanie tejto spoločnosti, je medzi

účastníkmi

čo do dôvodu i výšky sporná, keďže k uzavretiu predpokladanej zmluvy o nájme v zmysle

bodu 4 Dohody zo dňa 12. 11. 2003 dodnes nedošlo. V tomto smere nebolo možné

akceptovať návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnancov spoločnosti

R.-E. S., s. r. o., a to z dôvodu neprípustnosti dôkazov, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa (keď obaja účastníci boli na pojednávaní

dňa 18. 04. 2007 riadne poučení podľa a nemali návrhy na doplnenie

dokazovania), keď navyše takéto dokazovanie by z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobou

uplatneného nároku nebolo relevantné. Odvolací súd považuje preto za správne aj právne

posúdenie veci, podľa ktorého záväzok žalovaného na zaplatenie odplaty za prevod

obchodného podielu zanikol ešte pred podaním žaloby jeho splnením. Na zánik záväzku nemá

vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že bol splnený v troch splátkach, hoci to nebolo

medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, pretože veriteľ bol v tomto prípade v zmysle § 566

ods. 1 a 2 povinný prijať aj čiastočné plnenie, ktoré sa započítalo

na istinu, keďže dlžník neurčil inak. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť záväzku

do 31. januára 2004 a čas jeho postupného splnenia, vznikla žalovanému povinnosť platiť

úroky z omeškania podľa v uplatnenej výške 16 %

za obdobie omeškania, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, je vecne správne, preto ho podľa

potvrdil. Platí to aj pre výrok o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania,

ktoré vznikli vyplatením odmeny do konania ustanovenej tlmočníčke a prekladateľke

RNDr. E. K. vo výške 4 583,-- Sk, z čoho 4 383,-- Sk predstavuje odmenu

za preklad žaloby a súvisiacich listín, čo boli v konaní proti nemeckej obchodnej spoločnosti

trovy nevyhnutné a musí ich znášať žalobca ako menej úspešný účastník.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvého stupňa, odvolací súd

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ktorý priznal žalovanému ich plnú náhradu podľa Odvolací súd

po zohľadnení skutočnosti, že dlh plnila žalobcovi tretia osoba, o čom žalobca nebol

informovaný, pri bankovom prevode nebol uvedený účel platby a žalovaný nepreukázal,

že list z 20. 08. 2004, deklarujúci splnenie peňažného záväzku, bol žalobcovi doručený

(a ten jeho doručenie popieral), považoval za správne rozhodnúť o náhrade týchto trov

konania podľa , ktoré v prípade čiastočného úspechu účastníka dáva súdu

možnosť vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S poukazom na toto

ustanovenie, preto odvolací súd rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zmenil podľa

§ 220 0. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd po zohľadnení uvedených

okolností, ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa, podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 150

tak, že úspešnejšiemu žalovanému ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. septembra 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.