Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0ee/367452.9ea24c.pdf
PDF · 170.29 KB
No categories available
1ObdoV/79/2006
Legal thesis Official
Najvyšší súd 1 Obdo V 79/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu Zuzany Ďurišovej, JUDr. Anny Markovej,
JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ R.M,,
bytom N.X., W., 2/ V.K., bytom P.X., L., obaja zast. advokátom JUDr. P.M., D.X., B., proti
odporcovi A., a.s., D.X., B., zast. advokátom JUDr. M.B., M.X., B., o určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbs
29/03, na dovolanie navrhovateľov proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. februára 2006 č. k. 1 Obo 234/2004-343, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho
konania v sume 1 694,50 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Na odvolanie navrhovateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
z 21.02.2006 č. k. 1 Obo 234/2004-343 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
zamietnutý, potvrdil a vo veci pripustil dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
k námietke odvolateľov uviedol:
21 Obdo V 79/2006
Predmetom sporu je určenie neplatnosti valného zhromaždenia o zlúčení a schválení
zmluvy o zlúčení spoločnosti, o zvýšení základného imania spoločnosti a o zmene stanov
prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti S., a.s., B., konaného dňa
13.12.2002. Podľa názoru navrhovateľov sú napadnuté uznesenia v rozpore so zákonom a sú
neplatné. Dôvody, pre ktoré návrh podali, sú A.1/ absencia znaleckého posudku na ocenenie
oboch zlučujúcich sa spoločností, A.2/ zneužitie väčšiny, keď majoritný akcionár váhou
svojich hlasov sám schválil zlúčenie bez dodržania zákonných postupov, týkajúcich sa
ocenenia zlučujúcich sa spoločností, B.1/ použitie nezákonných postupov ocenenia v správe
predstavenstva s následkom neodborného ocenenia zlučujúcich sa spoločností, B.2/ absencia
podrobnej písomnej správy predstavenstva, v ktorej by predstavenstvo z ekonomického
hľadiska vysvetlilo výmenný pomer akcií a svoj postup pri jeho stanovení a C/ nesprávny
výmenný pomer akcií, ako dôsledok neodborného ocenenia a porušenia zákona odporcom.
Dôvody uvedené pod písm. B/ sú podľa názoru navrhovateľov dôvody, pre ktoré je možné
žiadať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, napriek ust. § 218h ods. 2 Obch. zák.
Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe uvedených a napadnutých uznesení bolo
schválené zlúčenie S., a.s. a A., a.s., ďalej bolo schválené zvýšenie základného imania S., a.s.,
ako aj zmena stanov S., a.s., vrátane zmeny obchodného mena na A., a.s. Obaja navrhovatelia
boli akcionármi S., a.s. pred schválením jej zlúčenia s A., a.s. Navrhovateľ v 1. rade sa
zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 a podal
protest do zápisnice z valného zhromaždenia, týkajúci sa rozhodnutia k bodom programu 6, 8
a 9, ktorými boli prejednané a schválené napadnuté uznesenia. Navrhovateľ v 2. rade sa tohto
mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil.
Podľa § 218h ods. 1 Obch. zák. po zápise splynutia alebo zlúčenia spoločností
do obchodného registra sa nemožno domáhať určenia neplatnosti splynutia alebo zlúčenia
inak, ako návrhom na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí
alebo zlúčení a schválení zmluvy o splynutí, alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti podľa § 183,
ustanovenie § 68a a osobitných zákonov tým nie sú dotknuté. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia dôvodom podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia o schválení zmluvy o splynutí, alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti nemôže byť
skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška doplatku v peniazoch nie sú primerané, alebo
že údaje týkajúce sa výmenného pomeru akcií a výšky doplatku v peniazoch v správe
31 Obdo V 79/2006
predstavenstva podľa § 218b ods. 1, alebo v správe audítora podľa § 218a ods. 3 nie sú
v súlade s právnymi predpismi. Po nadobudnutí účinkov zlúčenia, alebo splynutia sa nemožno
domáhať určenia neplatnosti zlúčenia alebo splynutia, ani neplatnosti zmluvy o zlúčení alebo
splynutí. Právna úprava pripúšťa iba určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
o zlúčení alebo splynutí a uznesenia o schválení zmluvy o zlúčení alebo splynutí na základe
návrhu podľa § 183 v súvislosti s § 131. Obdobie, v rámci ktorého možno uznesenie o zlúčení
alebo splynutí napadnúť, je obmedzené 3- mesačnou lehotou na podanie návrhu na určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorá zásadne začína plynúť dňom nasledujúcim
po konaní valného zhromaždenia, ktoré uznesenie prijalo, resp. odo dňa, keď sa oprávnená
osoba mohla dozvedieť o uznesení valného zhromaždenia, ak valné zhromaždenie nebolo
riadne zvolané. Súčasne je tým obmedzený aj okruh osôb, ktoré po zápise zlúčenia alebo
splynutia môžu napadnúť uznesenie o zlúčení alebo splynutí. Možnosť domáhať sa určenia
neplatnosti uznesenia o zlúčení alebo splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení alebo splynutí
zo strany akcionára je navyše podmienená tým, že porušenie zákona alebo stanov mohlo
obmedziť jeho práva spoločníka a tým, že podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia,
ak sa zúčastnil na valnom zhromaždení.
Ďalšie obmedzenie možnosti domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia o zlúčení alebo
splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení, alebo splynutí zo strany akcionárov je upravené
v odseku 2. Dôvody uvedené v odseku 2 sú najzávažnejšími dôvodmi pre určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení alebo splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení
alebo splynutí. Právna úprava v záujme ochrany tretích osôb uprednostňuje stabilitu zlúčenia
alebo splynutia a nepripúšťa určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z týchto
dôvodov. Ochrana práv a záujmov akcionárov v prípade neprimeraného výmenného pomeru
akcií a výšky doplatku v peniazoch je garantovaná inými právnymi prostriedkami. V prípade,
ak členovia predstavenstva vo svojej správe k zlúčeniu alebo splynutiu, vypracovanej podľa
§ 218b ods. 1, alebo audítor vo svojej správe vypracovanej podľa § 218a ods. 3 uvedú údaje,
ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, podľa § 218g zodpovedajú za škodu, ktorú tým
akcionárom zanikajúcich spoločností spôsobili.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Vychádzal pritom zo zistenia, že Obchodný zákonník
má špeciálnu úpravu pre splynutie alebo zlúčenie spoločnosti v ust. § 218a a nasledujúcich.
41 Obdo V 79/2006
Odvolací súd je toho názoru, že ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. vylučuje, aby sa akcionári
domáhali určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 183 v spojení s § 131
ods. 1 Obch. zák. z dôvodov v ňom uvedených. Toto ustanovenie v záujme tretích osôb
uprednostňuje stabilitu zlúčenia spoločnosti. Dôvody uvádzané navrhovateľmi na určenie
neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia vlastne smerujú k určeniu
výmennej hodnoty akcií, nemožno teda uplatniť nárok na určenie neplatnosti podľa § 183
a § 131 ods. 1 Obch. zák. V danom prípade navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 v spojení s § 131 Obch.
zák., ale nie z dôvodov, ktoré vylučuje ustanovenie § 218h ods. 2 Obch. zák. Ide však
o otázku zásadného právneho významu, preto odvolací súd dovolanie pripustil. Správne súd
prvého stupňa neskúmal doplnenie dôvodov určenia neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia o zlúčení spoločností (podanie zo dňa 04.04.2003 a 28.11.2003), pretože tieto
boli uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty. Odvolací súd nevyhovel návrhu
navrhovateľov o prerušení konania a postúpení návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky
na zaujatie stanoviska vo veci nesúladu všeobecne záväzného právneho predpisu ust. § 218h
ods. 2 Obch. zák. s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu
pri realizácii zlúčenia spoločností obe predstavenstvá zlučujúcich spoločností, i auditori
vychádzali z platnej a účinnej právnej úpravy a prijatím uznesení valného zhromaždenia
v bodoch, ako navrhujú navrhovatelia, nebol porušený zákon, ani stanovy spoločností.
Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovatelia podali dovolanie a navrhli ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod dovolania uviedli to, že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Na zdôvodnenie
dovolania uviedli:
Návrhom, doručeným súdu dňa 13.03.2003, navrhovatelia sa domáhali určenia
neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti S.,a.s., IČO: X.,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: X.
(ďalej len „S.,a.s.“), ktoré sa konalo dňa 13.12.2002, a to konkrétne uznesenia o zlúčení
a schválení zmluvy o zlúčení spoločnosti, o zvýšení základného imania spoločnosti a o zmene
stanov.
51 Obdo V 79/2006
Na základe vyššie uvedených žalobou napadnutých uznesení bolo schválené zlúčenie
S., a.s. a A., a.s., IČO: X., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
Oddiel: Sa, Vložka číslo: X. (ďalej len „A., a.s.“), ďalej bolo schválené zvýšenie základného
imania S., a.s., ako aj zmena stanov S., a.s., vrátane zmeny obchodného mena na „A., a.s.“
Obaja navrhovatelia boli akcionári S., a.s. pred schválením jej zlúčenia s A., a.s.
Navrhovateľ v 1. rade sa zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného
dňa 13.12.2002 a podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia, týkajúci sa rozhodnutia
k bodom programu 6, 8 a 9, ktorými boli prejedané a schválené napadnuté uznesenia.
Navrhovateľ v 2. rade sa mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa
13.12.2002, nezúčastnil. Obaja navrhovatelia boli oprávnení podať žalobu proti uzneseniam
k bodom 6, 8 a 9 programu podľa §183 Obchodného zákonníka.
Priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia osvedčil a notársku zápisnicu N 745/02,
Nz 721/02 dňa 13.12.2002 spísal notár JUDr. M.P., G.X., P.
Podľa názoru navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade
- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13. decembra
o zlúčení a schválení zmluvy, o zlúčení schválené v rámci prerokovania bodu 6. programu
valného zhromaždenia,
- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 o zvýšení
základného imania spoločnosti, schválené v rámci prerokovania bodu 8. programu valného
zhromaždenia,
- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 o zmene
stanov, schválené v rámci prerokovania bodu 9. programu valného zhromaždenia, sú
v rozpore so zákonom, a teda neplatné, a to z nasledovných dôvodov, ktoré boli uplatnené
žalobou, doručenou súdu 13.03.2003.
Uplatnené dôvody neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia:
1. Predstavenstvo odporcu nezabezpečilo odborné ocenenie (znalecký posudok)
zlučujúcich sa spoločností
2. Zneužitie väčšiny hlasov
3. Správa predstavenstva o zlúčení nevyhovuje zákonným požiadavkám
61 Obdo V 79/2006
4. Nesprávny výmenný pomer akcií, ktorý jednu skupinu akcionárov (navrhovateľov)
poškodzuje a druhú skupinu akcionárov zvýhodňuje.
Navrhovatelia doložili skutočnosť, že zlučujúce sa spoločnosti boli pri zlúčení
nesprávne ocenené a že navrhovatelia utrpeli v dôsledku toho škodu, odborným vyjadrením
znaleckej organizácie, ktoré je súčasťou spisu (odborné vyjadrenie zo dňa 01.04.2003
a odborný posudok č. X.).
Navrhovatelia v žalobe namietali aj ústavnoprávne aspekty procesu predmetného
zlúčenia, ako aj porušenie medzinárodnej zmluvy. V žalobe zo dňa 13.03.2003 navrhli
navrhovatelia, aby súd skúmal aj ústavnoprávne aspekty a konanie podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p. prerušil a postúpil návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska vo veci súladu
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa veci týka s Ústavou Slovenskej republiky.
Medzi významné výhrady navrhovateľov, uvedené v žalobe, patrila výhrada
bezdôvodnej diskriminácie akcionárov nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi
pred jej zlúčením so zanikajúcou spoločnosťou) v porovnaní s akcionármi spoločnosti
zanikajúcej zlúčením, a to z hľadiska:
- právnych prostriedkov, ktoré zákon priznáva akcionárom zanikajúcej spoločnosti v prípade
neprimeraného výmenného pomeru,
- zodpovednosti štatutárneho orgánu a dozornej rady a audítorov v prípade porušenia ich
povinností.
Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec vo viacerých smeroch.
Dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, uplatnené navrhovateľmi,
nespočívajú výlučne v nesprávne stanovenom výmennom pomere a v nedostatku správy
predstavenstva.
V žalobe zo dňa 13.03.2006 navrhovatelia namietali, že predstavenstvo S., a.s.
porušilo § 194 ods. 5 Obch. zák., keď v rozpore so zákonnou povinnosťou konať s odbornou
starostlivosťou nezaistilo vyhotovenie znaleckého posudku na ocenenie hodnoty podniku S.,
71 Obdo V 79/2006
a.s. na účely zlúčenia. Absencia znaleckého posudku na ocenenie podniku S., a.s. bola
žalobou včas uplatnená ako dôvod neplatnosti uznesení valného zhromaždenia.
Ako bolo preukázané v konaní, odborným vyjadrením Ž.u., Ú., č.j. X. z 01.04.2003,
v procese zlúčenia je nutné zlučujúce sa spoločnosti ohodnotiť na ten istý účel, k tomu istému
dátumu a týmito istými metódami. Každý iný postup je neštandardný a musí byť vysvetlený
v správe predstavenstva a v správe audítora. V priebehu konania navrhovatelia predložili súdu
odborný posudok X., vypracovaný Ž.u., Ú., z ktorého vyplýva, že hodnota podniku S., a.s.
bola na účely zlúčenia určená nesprávne, a teda nemohol byť správne stanovený ani výmenný
pomer akcií v procese zlúčenia.
Ďalším dôvodom neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia je
zneužitie väčšiny podľa § 56a Obch. zák. Aj tento dôvod neplatnosti bol uplatnený včas
žalobou z 13.03.2003.
Pri hlasovaní o zlúčení došlo k poušeniu § 56a Obch. zák., nakoľko A., a.s., ktorá bola
jediným akcionárom A., a.s. a zároveň majoritným akcionárom S., a.s., vlastniacim 92,5447%
hlasovacích práv S., a.s. pred jej zlúčením, z pozície väčšiny svojimi hlasmi rozhodol
o schválení návrhu zmluvy o zlúčení napriek tomu, že mu muselo byť známe, že ocenenie
zlučujúcich sa spoločností nebolo vykonané na potrebnej odbornej úrovni, a že ocenenie malo
byť, ale nebolo vykonané formou znaleckého posudku (navrhovateľ v 1. rade na tieto
skutočnosti na predmetnom valnom zhromaždení upozornil).
Väčšinový akcionár teda ignoroval fakt, že došlo k porušeniu viacerých ustanovení,
ktoré zákon obsahuje jednak ma ocenenie všeobecnej hodnoty majetku (vyhláška
č. 86/2002 Z.z.), ako aj na ochranu menšinových akcionárov a schválil zlúčenie bez ohľadu
na tieto skutočnosti. Jeho konaním preto došlo k zneužitiu väčšiny na úkor menšinových
akcionárov.
Nedostatky správy predstavenstva by v zmysle európskeho práva mali zakladať právo
žiadať vysloviť neplatnosť uznesení valného zhromaždenia o zlúčení a schválení zmluvy
o zlúčení. Odvolací súd sa uvedeným argumentom nezaoberal.
81 Obdo V 79/2006
Pokiaľ je zlúčenie spoločnosti spojené aj so zvýšením základného imania, nie je nutné
pre tento špecifický účel (zvýšenie základného imania) vyhotoviť osobitný znalecký posudok
na ocenenie nepeňažného vkladu (t.j. hodnoty vlastného imania zanikajúcej spoločnosti).
Správa predstavenstva pre akcionárov podľa § 218b ods. 1 Obch. zák., teda pri zlúčení
pre prípad súčasného zvýšenia základného imania supluje znalecký posudok podľa § 202
ods. 3 Obch. zák. (viď § 218d ods. 2 Obch. zák.) a je preto zákonité, že na jej obsah sú
kladené zákonom stanovené kritériá.
Podľa § 218b ods. 1 Obch. zák. musí predstavenstvo vo svojej správe z právneho
a ekonomického hľadiska podrobne vysvetliť a odôvodniť zlúčenie spoločnosti, údaje návrhu
zmluvy o zlúčení spoločnosti, najmä výmenný pomer akcií.
Na ocenenie oboch spoločností pri ich zlučovaní neboli použité rovnaké metódy
ocenenia, spoločnosti neboli ocenené k tomu istému dátumu a ten istý účel, a preto bolo
povinnosťou predstavenstva, aby vo svojej písomnej správe z právneho a ekonomického
hľadiska podrobne vysvetlilo a odôvodnilo tento neštandardný postup – správa predstavenstva
S., a.s. však neobsahuje ani zmienku o tom, z akého dôvodu bola každá zo zlučujúcich
sa spoločností ocenená inou metódou, k inému dátumu a na iný účel.
Pokiaľ ide o ocenenie S., a.s., správa predstavenstva sa obmedzuje iba na
konštatovanie, že „.... predstavenstvo S., a.s., je toho názoru, že cena zaplatená nedávno
spoločnosťou A., a.s. za akcie S., a.s. je najlepším určením hodnoty S., a.s. k 31.12.2001...“
Toto nielenže nie je podrobné ekonomické zdôvodnenie hodnoty S., a.s. pre účel zlúčenia, ale
nie je to vôbec žiadne ekonomické zdôvodnenie (v skutočnosti ide o laický a vecne nesprávny
„názor“ predstavenstva).
Navrhovatelia v prvostupňovom aj odvolacom konaní upozorňovali na znenie
3. smernice EU č. 78/855/EEC z 09.10.1978 o fúziách akciových spoločností (ďalej len
„Smernica“), podľa ktorej bolo slovenské právo harmonizované. Cieľom Smernice, ako je
uvedené v jej preambule, je zabezpečiť ochranu akcionárov zlučujúcich sa spoločností,
pričom pre primeranú ochranu ich práv je zvlášť dôležité, aby boli vhodným spôsobom a čo
najobjektívnejšie informovaní. Zvláštnu pozornosť venuje Smernica tomu, aby boli akcionári
vhodným spôsobom informovaní o podrobnostiach zmluvy o zlúčení a výmennom pomere
91 Obdo V 79/2006
akcií. Znenie ust. § 218b ods. 1 Obch. zák. je pritom zhodné s čl. 9 Smernice. Pokiaľ by bol
výklad § 218h ods. 2 Obch. zák. až taký extenzívny, že by vôbec nezáležalo na tom, či obsah
správy predstavenstva zodpovedá právnym predpisom (teda, či vyhovuje § 218b ods. 1 Obch.
zák. resp. čl. 9 3. Smernice), potom by boli povinnosť predstavenstva a právo akcionára,
vyplývajúce z § 218b ods. 1 Obch. zák., nevymáhateľné. Taký právny predpis členského štátu
by však bol v rozpore s účelom Smernice a túto Smernicu by v rozpore s komunitárnym
právom obchádzal.
Podania z 04.04.2003 a 28.11.12003 nie sú uplatnením nových dôvodov neplatnosti.
Prvým doplnením žaloby, podaním z 04.04.2003, navrhovatelia opravili len zrejmú
nesprávnosť v znení jednej vety žaloby. Táto nesprávnosť vyplývala z kontextu dotknutej
časti žaloby. Zároveň navrhovatelia týmto podaním doplnili dôkaz k žalobe – odborné
vyjadrenie Ú. S doplnením tohto dôkazu sa počítalo už v znení samotnej žaloby – strana 6,
kde sa predpokladá, že ako dôkaz č. 10 bude v lehote 15 dní od podania žaloby doložené
odborné vyjadrenie´.
V druhom doplnení žaloby zo dňa 25.11.2003 sa navrhovatelia v článku I. zaoberajú
citáciou odborného vyjadrenia – dôkazu č. 10. Navrhovatelia v tomto článku I. zvýrazňujú
niektoré podstatné závery konštatované v odbornom vyjadrení. V článku II. tohto doplnenia
žaloby sa navrhovatelia pridržiavajú v žalobe uplatneného dôvodu neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia, ktorým je absencia znaleckého posudku pri stanovení hodnoty
zlučujúcich sa spoločností.
Navrhovatelia v tomto článku II. zdôrazňovali súdu, že tým, že predstavenstvo nedalo
vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie hodnoty zlučujúcich sa spoločností, bol porušený
nielen § 194 ods. 5 Obch. zák., ale rovnako došlo aj porušeniu § 59a ods. 1 Obch. zák.
Navrhovatelia tvrdia, že pokiaľ je stanovený dôvod neplatnosti jasne a určito v žalobe podanej
v 3- mesačnej zákonnej lehote tak, ako bol stanovený v tomto prípade – týmto dôvodom je
absencia znaleckého posudku, resp. odborného ocenenia, nie je v rozpore so zákonom, pokiaľ
je tento dôvod ďalej argumentačne rozvíjaný a keď navrhovatelia upozorňujú aj na ďalšie
zákonné ustanovenia, k porušeniu ktorých nevyhotovením znaleckého posudku došlo.
Vychádzajúc zo známeho Iura novit curia by malo byť povinnosťou súdu prihliadať
101 Obdo V 79/2006
na porušenia všetkých zákonných ustanovení, ku ktorým došlo nevyhotovením znaleckého
posudku na ocenenie podniku S., a.s. na účely zlúčenia, t.j. súd by mal z úradnej povinnosti
prihliadať nielen na tie zákonné ustanovenia, na ktoré navrhovateľ upozorní. Dôvod
neplatnosti predmetných uznesení je stále ten istý – absencia znaleckého posudku na ocenenie
podniku S., a.s. na účely zlúčenia. Navrhovatelia v žalobe uviedli zákonné ustanovenie, ktoré
bolo porušené nevyhotovením znaleckého posudku a v podaní z 25.11.2003 uviedli ďalšie
zákonné ustanovenie, ktoré bolo porušené nevyhotovením znaleckého posudku. V doplnení
navrhovatelia teda súd iba upozornili na to, čo má vedieť sám, pretože súd má poznať právo.
V článku III. tohto doplnenia žaloby navrhovatelia opäť argumentačne rozvíjajú a podporujú
dôvod neplatnosti uznesení valného zhromaždenia uplatnený žalobou zo dňa 13.03.2003,
ktorým boli nedostatky správy predstavenstva a porušenie § 218b ods. 1 Obch. zák.
Z uvedeného vyplýva, že súd nesprávne právne posúdil podania navrhovateľov zo dňa
04.04.2003 a 25.11.2003, pretože na ne prihliadať mal. V týchto podaniach nedošlo
k uplatneniu nových dôvodov neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Pokiaľ by súd trval
na tom, že na tieto podania nie je možné prihliadať, toto by bolo v rozpore s § 120 O.s.p. Súd
by v takom prípade nemohol prihliadať ani na ďalšie písomné vyjadrenia navrhovateľov
z 19.01.2004 a 24.02.2004, rovnako ani na písomné prejavy odporcu, resp. na ústne prejavy
oboch strán, prezentované na pojednávaní. Je zrejmé, že takýto postup by nebol ani v súlade
so zákonom, ani v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá každému priznáva, aby bola
jeho vec prerokovaná vo verejnom procese v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Bez ohľadu na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že bez vyhotovenia znaleckého
posudku a jeho uloženia do zbierky listín tak, ako sa v tomto prípade nestalo, nie je vôbec
možné, aby sa stala zmluva o zlúčení účinná. Podľa textu zákona zmluva o zlúčení nemôže
nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín
(§ 59a ods. 1 Obch. zák.).
Takisto je nutné poukázať na rozhodnutie českého Najvyššieho súdu, ktorý judikoval,
že pokiaľ zákon ukladá z dôvodu ochrany menšinových akcionárov (ako zábrana proti stretu
záujmov majoritného akcionára), že pri prevode majetku medzi akciovou spoločnosťou
a majoritným akcionárom musí byť vyhotovený znalecký posudok na hodnotu tohto majetku,
111 Obdo V 79/2006
avšak takýto znalecký posudok vyhotovený nie je, potom je takáto zmluva o prevode majetku
postihnutá absolútnou neplatnosťou (viď rozsudok NS ČR zo dňa 03.01.2001, sp. zn.
29 Cdo 2011/2000). Na základe oboch týchto dôvodov je teda zmluva o zlúčení napadnutá
žalobou navrhovateľov absolútne neplatná.
V konaní bolo odborným posudkom znaleckej organizácie Ú. preukázané, že výmenný
pomer v procese zlúčenia S., a.s. a A., a.s. bol stanovený nesprávne a neprimerane a zároveň
bolo preukázané, že akcionári nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi pred
zlúčením) nemajú žiaden právny prostriedok ochrany svojich práv. Odvolací súd sa týmto
právnym stavom vôbec nezaoberal.
Obligatórnou a najvýznamnejšou náležitosťou návrhu zmluvy o zlúčení je stanovenie
výmenného pomeru akcií. Výmenný pomer akcií definuje počet akcií nástupníckej
spoločnosti, ktoré majú byť v procese zlúčenia vydané akcionárom zanikajúcej spoločnosti
výmenou za akcie zanikajúcej spoločnosti. Výmenný pomer závisí od hodnoty imania
všetkých zlučujúcich sa spoločností (resp. od výšky ocenenia ich imaní). Výmenný pomer
súčasne stanovuje mieru, akou sa budú akcionári zanikajúcej spoločnosti po zápise zlúčenia
do obchodného registra podieľať na základnom imaní nástupníckej spoločnosti a v závislosti
na tom aj mieru, akou sa budú na tejto nástupníckej spoločnosti podieľať akcionári
nástupníckej spoločnosti, ktorí boli jej akcionármi už pred zlúčením (ďalej aj ako akcionári
„existujúcej spoločnosti“), ktorých miera účasti je automaticky tým nižšia, čím vyššia je
miera účasti akcionárov zanikajúcej spoločnosti. Po zápise zlúčenia do obchodného registra
nastáva proces výmeny akcií, kedy akcionári zanikajúcej spoločnosti obdržia akcie
nástupníckej spoločnosti, a to v takom počte a pomere, ako bolo schválené v zmluve
o zlúčení. Výška výmenného pomeru akcií má význam nielen pre akcionárov zanikajúcej
spoločnosti, ale rovnako pre akcionárov existujúcej spoločnosti, nakoľko od jeho stanovenia
záleží, v akej miere sa zmenia akcionárske pomery v existujúcej spoločnosti, ktorá
sa v procese zlúčenia premení na nástupnícku spoločnosť. V prípade stanovenia výmenného
pomeru výhodného pre akcionárov zanikajúcej spoločnosti (t.j. keď hodnota akcií
nástupníckej spoločnosti vydaných akcionárom zanikajúcej spoločnosti za ich akcie je vyššia,
ako skutočná hodnota akcií zanikajúcej spoločnosti), akcionári zanikajúcej spoločnosti
nadobudnú po výmene akcií väčší počet akcií nástupníckej spoločnosti, ako by mali, čím
zákonite dôjde ku zmenšeniu hodnoty majetku pripadajúceho na akcie nástupníckej
121 Obdo V 79/2006
spoločnosti pri zrovnaní so stavom pred zlúčením (dôjde k tzv. zriedeniu majetku existujúcej
spoločnosti). Tým je spôsobené, že dôjde k ujme na majetku akcionárov existujúcej
spoločnosti, pretože po zriedení pripadá na ich akcie nižšia hodnota, ako pred zlúčením.
Uvedený príklad platí aj v opačnom prípade. Možno sumárne konštatovať, že na správnom
a spravodlivom stanovení výmenného pomeru akcií majú dôležitý právny záujem tak
akcionári zanikajúcich spoločností, ako akcionári nástupníckej spoločnosti, nakoľko výmenný
pomer stanovuje mieru zmeny ich majetkových práv v dôsledku zlúčenia.
V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že súčasné znenie Obchodného zákonníka priznáva
v prípade neprimeraného výmenného pomeru právnu ochranu výlučne akcionárom
zanikajúcich spoločností. Akcionári existujúcej spoločnosti (t.j. akcionári nástupníckej
spoločnosti pred zlúčením) nemajú žiaden efektívny právny prostriedok na bránenie ich práv
v prípade nesprávne stanoveného výmenného pomeru. Tento nepomer a diskriminácia
akcionárov existujúcej spoločnosti oproti akcionárom zanikajúcich spoločností nemá žiadne
logické, ani právne opodstatnenie.
Akcionári nástupníckej spoločnosti, ktorí boli akcionármi tejto spoločnosti pred
zlúčením (t.j. akcionári existujúcej spoločnosti) nemajú z dôvodu neprimeraného výmenného
pomeru zákonné právo žalovať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a schválenia
zmluvy o zlúčení a ani zákonné právo žalovať nástupnícku spoločnosť o vyrovnanie
vo forme peňažného doplatku. Nemajú teda vôbec žiadne právo, na základe ktorého by
sa mohli domáhať ochrany svojho majetku. Tento právny stav nie je ústavne konformný.
V súvislosti s existujúcou nerovnosťou práv akcionárov je však namieste poukázať
na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 37/93 s odvolaním na nález ÚS ČSFR sp. zn.
Pl. ÚS 22/92, kde Ústavný súd vyslovil právny názor, že „ je věcí státu, aby rozhodl, že určité
skupině poskytne méně výhod než jiné, avšak musí prokázat, že tak činí ve verejném zájmu
a pro verejné blaho“. Nič také však preukazované nebolo a pri zlučovaní spoločností ani
preukázané byť nemôže.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhovatelia trvajú na tom, že súd mal podľa § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušiť a postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na zaujatie stanoviska vo veci vyslovenia nesúladu § 218h ods. 2 a § 218i ods. 2
131 Obdo V 79/2006
s článkom 13 ods. 2, článkom 13 ods. 4, článkom 20 ods. 1, článkom 20 ods. 4 a článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasné právne prostriedky možnosti preskúmania uznesenia valného zhromaždenia
o zlúčení a o schválení zmluvy o zlúčení sú v rozpore s medzinárodnou zmluvou. Ani s týmto
argumentom sa odvolací súd nevysporiadal.
Navrhovateľ v 1. rade bol akcionárom S., a.s. pred jej zlúčením s A., a.s. Pri tomto
zlúčení bol nesprávne určený výmenný pomer, čo bolo preukázané odborným posudkom č.
X., vypracovaným Ž.u., Ú. Nesprávny výmenný pomer bol valným zhromaždením schválený
iba z dôvodu, že majoritný akcionár S., a.s., ktorým bol A., a.s., disponoval dostatočným
počtom hlasov na to, aby takto stanovený výmenný pomer schválil, ktorý bol výhodný iba pre
neho a súčasne nevýhodný pre všetkých ostatných akcionárov. V rámci tohto posudku bola
stanovená hodnota 1 akcie S., a.s. pred jej zlúčením v pásme najnižšej hodnoty 2 462,– Sk
a najvyššej hodnoty 7 783.—Sk, t.j. priemerná hodnota 4 177,– Sk. Na účely zlúčenia bola
hodnota 1 akcie stanovená predstavenstvom S., a.s. v čiastke iba 2 156,55 Sk. Zdôrazňujeme,
že hodnota 1 akcie S., a.s. bola určená bez odborného ohodnotenia voľnou úvahou členov
predstavenstva.
Navrhovateľ v 1. rade je nemeckým štátnym občanom. Upozorňujeme na Dohodu
uzavretú medzi Českou a Slovenskou federatívnou republikou a Spolkovou republikou
Nemecko o podpore a vzájomnej ochrane investícií (Oznámenie federálneho MZV
č. 573/1992 Zb., ďalej len „Dohoda“). Navrhovateľ v 1. rade spĺňa podmienky na ochranu
podľa tejto Dohody, pretože jeho akcie sú investíciou podľa článku 1 ods. 1 písm. b/ Dohody.
Podľa článku 4 ods. 2 Dohody „Investície investorov jednej zmluvnej strany sa nesmú
na území druhej zmluvnej strany vyvlastniť, znárodniť, alebo podriadiť akémukoľvek inému
popretiu, ktorého výsledok je rovnaký, ako vyvlastnenie alebo znárodnenie, s výnimkou
prípadov vykonaných vo verejnom záujme a zaručujúcich odškodnenie. Odškodnenie musí
zodpovedať hodnote vyvlastnenej investície bezprostredne pred časom, keď sa skutočné,
alebo hroziace vyvlastnenie, znárodnenie, alebo iné podobné opatrenie verejne vyhlásilo.
Odškodnenie sa musí vyplatiť bezodkladne a musí zahŕňať obvyklý bankový úrok až do doby
splatnosti; musí byť skutočne zhodnotiteľné a voľne prevoditeľné. Opatrenie na určenie
141 Obdo V 79/2006
a výplatu odškodnenia sa musí vykonať vhodným spôsobom najneskôr v čase vyvlastnenia,
znárodnenia, alebo podobného opatrenia. Platnosť vyvlastnenia, znárodnenia, alebo
podobného opatrenia a výška odškodnenia musia byť preskúmateľné v riadnom súdnom
konaní.“
Zlúčenie spoločností môže mať taký istý dôsledok na akcie ako vyvlastnenie, pokiaľ
nie je výmenný pomer akcií primeraný. Zlúčenie spoločností je teda opatrenie s rovnakým
dôsledkom ako vyvlastnenie, a preto k nemu môže dôjsť len za podmienok podľa Dohody.
V danom prípade však:
1. Navrhovateľ 1/ nemá právo nechať preskúmať platnosť zlúčenia súdom, ani právo
nechať preveriť výšku odškodnenia (právo žiadať doplatok),
2. v dobe zlúčenia nebola vhodným spôsobom stanovená výška odškodnenia
(absentuje odborná kontrola stanovenia výmenného pomeru akcií, pretože audítori
nie sú odborne spôsobilí určovať hodnotu podnikov – oceňovať podnik sú
spôsobilé iba znalecké organizácie zapísané v zozname Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky) a žiadny spôsob preskúmavania výšky odškodnenia pre
navrhovateľa 1/ neexistuje.
Vyššie uvedená Dohoda má podľa § 756 Obch. zák. prednosť pred zákonom. Je
v rozpore s Dohodou, aby sa na navrhovateľa v 1. rade vzťahoval zákaz podať žalobu
na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z dôvodu neprimeraného
výmenného pomeru podľa § 218h ods. 2 Obch. zák. a je v rozpore s Dohodou, aby
navrhovateľ v 1. rade ani nemal právo žiadať preskúmanie ceny za akcie a doplatok v prípade
neprimeraného výmenného pomeru podľa § 218i ods. 2 Obch. zák.
Okrem toho, že súčasný právny stav je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
z dôvodu, že akcionári nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi pred zlúčením)
nemajú právo z dôvodu neprimeranosti výmenného pomeru žalovať ani neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, ani žiadať doplatok v peniazoch, je tento právny stav z hľadiska
navrhovateľa v 1. rade aj v rozpore s vyššie uvedenou medzinárodnou zmluvou. Aj z tohto
dôvodu mal súd konanie prerušiť a postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
151 Obdo V 79/2006
Odporca v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a žiadal
priznať náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovatelia majú právo
domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183
v spojení s § 131 Obch. zák., ale nie z dôvodov, ktoré vylučuje ustanovenie § 218h ods. 2
Obch. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému
tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vymedzenej
dovolacej otázky, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie
je dôvodné.
Dovolatelia v rozsiahlom dovolaní (17 strán) uviedli päť zásadných dovolacích
námietok, ktorých podrobným zdôvodnením poukazoval na nesprávnosť napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu.
Dovolatelia však opomenuli vyporiadať sa s tým, že ktorá právna otázka podľa názoru
odvolacieho súdu je otázkou zásadného právneho významu. Odvolací súd v odôvodnení
rozsudku sa nezaoberal so všetkými právnymi aspektami daného prípadu, a teda nepochybne
ani dovolanie nepripustil na všetky právne otázky, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.
Z tohto dôvodu dovolací súd ex lege musel vyriešiť najprv otázku, v akých medziach je
dovolanie prípustné. Odvolací súd v tomto smere riešil iba vzťah ustanovení § 183 a § 218h
ods. 2 Obch. zák. Žiadnymi inými otázkami z hľadiska prípustnosti dovolania odvolací súd
sa nezaoberal, a preto dovolaciemu súdu nie je daná možnosť, aby zaujal stanovisko aj
k ďalším námietkam dovolateľa. Odvolací súd v danom prípade výslovne zaujal právny názor
iba k otázke, či navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 aj z dôvodov podľa ust. § 218 ods. 2 Obch. zák., pričom
dospel k záveru, že poskytovanie súdnej ochrany z tohto dôvodu nie je možné. V tomto smere
odvolací súd výslovne konštatoval, že navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 v spojení s § 131 Obch.
zák., ale nie s dôvodov, ktoré vylučuje ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. Jedine túto otázku
odvolací súd považoval za otázku zásadného právneho významu a iba v tejto časti vo veci
161 Obdo V 79/2006
pripustil dovolanie. Takéto vymedzenie dovolacej otázky je povinný akceptovať aj dovolací
súd, a preto dovolací súd podľa platnej právnej úpravy nemôže svoju preskúmavaciu
právomoc rozšíriť aj na iné otázky, súvisiace s preskúmaním správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu (až na prípady uvedené v ust. § 237 OSP), ktoré pochybenie dovolací súd
nezistil.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd nemohol zaujať stanovisko ku všetkým
námietkam vznesených dovolateľmi, ale súc viazaný vymedzeným rozsahom prípustnosti
dovolania, právne posudzoval iba tento jediný právny aspekt, ako ho vymedzil odvolací súd.
V tomto smere vlastne ani dovolatelia výraznejšie nespochybňujú jednoznačnosť právnej
úpravy, keď z ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. nepochybne vyplýva, že možnosť akcionára
domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení spoločnosti vylučuje
prípady, keď dôvodom neplatnosti sú prípady uvedené v ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. Aj keď
odvolací súd túto otázku považoval za otázku zásadného právneho významu, odvolací súd
v tomto smere nemal pochybnosti a správne konštatoval, že uplatňovanie tohto dôvodu
neplatnosti podľa ust. § 183 nie je možné.
Pritom v zásade uvedený záver nespochybňujú ani navrhovatelia, ktorí už v návrhu
na začatie konania uviedli, že sú si vedomí, že podľa ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. dôvodom
podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o schválení
zmluvy o zlúčení spoločnosti nemôže byť skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška
doplatku v peniazoch nie sú primerané, alebo že údaje, týkajúce sa výmenného pomeru akcií
a výšky doplatku v peniazoch v správe predstavenstva, alebo v správe audítora, nie sú
v súlade s právnymi predpismi. Preto uviedli, že sa nedomnievajú, že dôvody, z ktorých
odvodzujú neplatnosť spornej zmluvy, sú dôvodmi, ktoré má na mysli ust. § 218h ods. 2
Obch. zák. Podľa ich názoru príliš extenzívny výklad ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. by totiž
znamenal, že je úplne ľahostajné, čo je obsahom správ predstavenstva a správy audítora, čím
by sa tieto správy stali nadbytočné. Podľa navrhovateľov, predstavenstvá zlučujúcich
sa spoločností sa musia pri oceňovaní spoločností pridržiavať právnych predpisov a pokiaľ to
tak nie je, potom to je v každom prípade dôvodom pre podanie návrhu na neplatnosť zlúčenia.
Uvedená argumentácia navrhovateľov (dovolateľov) je protirečivá, lebo na jednej
strane pripúšťajú, že skutočnosti uvedené v ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. nemôžu byť
171 Obdo V 79/2006
dôvodom neplatnosti uznesenia podľa § 183 Obch. zák. a na druhej strane tvrdia, že ak pri
oceňovaní bol porušený zákon, potom v každom prípade, teda aj v prípade skutočností
uvedených v § 218h ods. 2 možno podať návrh na neplatnosť zlúčenia. Keďže návrh
na začatie konania sa odvoláva na ust. § 183 Obch. zák., za tohto stavu nie je ani zrejmé,
z ktorých právnych ustanovení uplatňovaný nárok odvodzujú, keď následne sa v návrhu
konštatuje, podľa ktorých ustanovení nápravu nemožno požadovať (ust. § 218i, § 218g
ods. 1, 2, 5, § 218j Obch. zák. a ďalšie). Napokon časť tej istej argumentácie je aj obsahom
podaného dovolania, vrátane tvrdenia, že ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. by sa nemalo
na navrhovateľov vzťahovať, ako akcionárov nástupníckej spoločnosti, ktorí boli jej
akcionármi už pred zlúčením.
Keďže výklad ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. je podstatou dovolacej otázky, podľa
právneho názoru dovolacieho súdu toto ustanovenie z hľadiska akcionárov má všeobecnú
povahu, pretože nešpecifikuje, ktorých konkrétnych akcionárov sa toto obmedzenie týka.
Požiadavka právnej istoty vo vzťahoch k nástupníckej spoločnosti vyžaduje explicitne
vylúčenie súvislosti samotnou podstatou fúzie z pohľadu akcionárov zanikajúcich spoločností
a nástupníckej spoločnosti. Práva akcionárov sú v týchto súvislostiach zákonom chránené
prostredníctvom iného právneho inštitútu, ktorým je právny nárok na vyrovnanie (§ 218i),
resp. prostredníctvom osobnej zodpovednosti členov orgánov a audítorov za škodu spôsobenú
akcionárom zanikajúcich spoločností (§ 218g, viď aj Obchodný zákonník, Komentár,
1. vydanie, Beckova edícia, 2006, str. 533, 534). Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie
dovolateľov, že platná právna úprava dostatočne ich akcionárske práva nechráni, nie je
dôvodné, pričom posudzovanie rôznych možností ochrany týchto akcionárov je aj nad rámec
tohto konania, pretože predmetom tohto konania je iba posúdenie, či na základe dôvodov
uvádzaných navrhovateľmi možno vysloviť neplatnosť fúzie uvedených spoločností. V tomto
smere základná námietka navrhovateľov spočíva v tom, že pred rozhodovaním o fúzii dňa
13.12.2002 nebol vypracovaný znalecký posudok na určenie reálnej hodnoty S., a.s., resp.
oboch spoločností pre účel zlúčenia a tiež, že ocenenie nebolo vykonané podľa rovnakej
metodiky.
Uvedené námietky sú nepochybne skutočnosťami uvedenými v ust. § 218h ods. 2,
ktoré zákon vylučuje z možností zakladajúcich vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia podľa ust. § 183 Obch. zák. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie odvolacieho
181 Obdo V 79/2006
súdu je vecne správne. Pritom ani dovolací súd nedospel k záveru, že tento všeobecne
záväzný právny predpis je v rozpore s ústavou, a preto ani dovolací súd nepostupoval podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP a vec nepredložil ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Odvolací súd nepovažoval svoje rozhodnutie ako celok za rozhodnutie zásadného
právneho významu po právnej stránke, preto dovolanie bolo možné podať len z dôvodu tejto
konkrétnej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie (viď aj
Občiansky súdny poriadok, Komentár a súvisiace predpisy, III. aktualizované vydanie,
EUROUNION, rok 2004, J. Krejčo a kol., str. 495). Z tohto dôvodu dovolací súd sa už
ďalšími námietkami dovolateľov nezaoberal, keďže za dovolaciu otázku považoval iba výklad
ust. § 218 ods. 2 vo vzťahu k § 183 Obch. zák., a to v rozsahu a medziach, ako je to uvedené
vyššie.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1 OSP dovolanie
zamietol.
Odporca bol v dovolacom konaní úspešný, uplatnil si náhradu trov konania vo výške
1 694,50 Sk (t.j. písomné podanie po 1 260,– Sk, 1 x paušál 164,– Sk plus DPH), a preto
dovolací súd navrhovateľov zaviazal na náhradu týchto trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. septembra 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu