Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/79/2006

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd 1 Obdo V 79/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu Zuzany Ďurišovej, JUDr. Anny Markovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ R.M,,

bytom N.X., W., 2/ V.K., bytom P.X., L., obaja zast. advokátom JUDr. P.M., D.X., B., proti

odporcovi A., a.s., D.X., B., zast. advokátom JUDr. M.B., M.X., B., o určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbs

29/03, na dovolanie navrhovateľov proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. februára 2006 č. k. -343, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho

konania v sume 1 694,50 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Na odvolanie navrhovateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

z 21.02.2006 č. k. -343 rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh

zamietnutý, potvrdil a vo veci pripustil dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

k námietke odvolateľov uviedol:

21 Obdo V 79/2006

Predmetom sporu je určenie neplatnosti valného zhromaždenia o zlúčení a schválení

zmluvy o zlúčení spoločnosti, o zvýšení základného imania spoločnosti a o zmene stanov

prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti S., a.s., B., konaného dňa

13.12.2002. Podľa názoru navrhovateľov sú napadnuté uznesenia v rozpore so zákonom a sú

neplatné. Dôvody, pre ktoré návrh podali, sú A.1/ absencia znaleckého posudku na ocenenie

oboch zlučujúcich sa spoločností, A.2/ zneužitie väčšiny, keď majoritný akcionár váhou

svojich hlasov sám schválil zlúčenie bez dodržania zákonných postupov, týkajúcich sa

ocenenia zlučujúcich sa spoločností, B.1/ použitie nezákonných postupov ocenenia v správe

predstavenstva s následkom neodborného ocenenia zlučujúcich sa spoločností, B.2/ absencia

podrobnej písomnej správy predstavenstva, v ktorej by predstavenstvo z ekonomického

hľadiska vysvetlilo výmenný pomer akcií a svoj postup pri jeho stanovení a C/ nesprávny

výmenný pomer akcií, ako dôsledok neodborného ocenenia a porušenia zákona odporcom.

Dôvody uvedené pod písm. B/ sú podľa názoru navrhovateľov dôvody, pre ktoré je možné

žiadať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, napriek ust. § 218h ods. 2 Obch. zák.

Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe uvedených a napadnutých uznesení bolo

schválené zlúčenie S., a.s. a A., a.s., ďalej bolo schválené zvýšenie základného imania S., a.s.,

ako aj zmena stanov S., a.s., vrátane zmeny obchodného mena na A., a.s. Obaja navrhovatelia

boli akcionármi S., a.s. pred schválením jej zlúčenia s A., a.s. Navrhovateľ v 1. rade sa

zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 a podal

protest do zápisnice z valného zhromaždenia, týkajúci sa rozhodnutia k bodom programu 6, 8

a 9, ktorými boli prejednané a schválené napadnuté uznesenia. Navrhovateľ v 2. rade sa tohto

mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil.

Podľa § 218h ods. 1 Obch. zák. po zápise splynutia alebo zlúčenia spoločností

do obchodného registra sa nemožno domáhať určenia neplatnosti splynutia alebo zlúčenia

inak, ako návrhom na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o splynutí

alebo zlúčení a schválení zmluvy o splynutí, alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti podľa § 183,

ustanovenie § 68a a osobitných zákonov tým nie sú dotknuté. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia dôvodom podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia o schválení zmluvy o splynutí, alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti nemôže byť

skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška doplatku v peniazoch nie sú primerané, alebo

že údaje týkajúce sa výmenného pomeru akcií a výšky doplatku v peniazoch v správe

31 Obdo V 79/2006

predstavenstva podľa § 218b ods. 1, alebo v správe audítora podľa § 218a ods. 3 nie sú

v súlade s právnymi predpismi. Po nadobudnutí účinkov zlúčenia, alebo splynutia sa nemožno

domáhať určenia neplatnosti zlúčenia alebo splynutia, ani neplatnosti zmluvy o zlúčení alebo

splynutí. Právna úprava pripúšťa iba určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

o zlúčení alebo splynutí a uznesenia o schválení zmluvy o zlúčení alebo splynutí na základe

návrhu podľa § 183 v súvislosti s § 131. Obdobie, v rámci ktorého možno uznesenie o zlúčení

alebo splynutí napadnúť, je obmedzené 3- mesačnou lehotou na podanie návrhu na určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorá zásadne začína plynúť dňom nasledujúcim

po konaní valného zhromaždenia, ktoré uznesenie prijalo, resp. odo dňa, keď sa oprávnená

osoba mohla dozvedieť o uznesení valného zhromaždenia, ak valné zhromaždenie nebolo

riadne zvolané. Súčasne je tým obmedzený aj okruh osôb, ktoré po zápise zlúčenia alebo

splynutia môžu napadnúť uznesenie o zlúčení alebo splynutí. Možnosť domáhať sa určenia

neplatnosti uznesenia o zlúčení alebo splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení alebo splynutí

zo strany akcionára je navyše podmienená tým, že porušenie zákona alebo stanov mohlo

obmedziť jeho práva spoločníka a tým, že podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia,

ak sa zúčastnil na valnom zhromaždení.

Ďalšie obmedzenie možnosti domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia o zlúčení alebo

splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení, alebo splynutí zo strany akcionárov je upravené

v odseku 2. Dôvody uvedené v odseku 2 sú najzávažnejšími dôvodmi pre určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení alebo splynutí a o schválení zmluvy o zlúčení

alebo splynutí. Právna úprava v záujme ochrany tretích osôb uprednostňuje stabilitu zlúčenia

alebo splynutia a nepripúšťa určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z týchto

dôvodov. Ochrana práv a záujmov akcionárov v prípade neprimeraného výmenného pomeru

akcií a výšky doplatku v peniazoch je garantovaná inými právnymi prostriedkami. V prípade,

ak členovia predstavenstva vo svojej správe k zlúčeniu alebo splynutiu, vypracovanej podľa

§ 218b ods. 1, alebo audítor vo svojej správe vypracovanej podľa § 218a ods. 3 uvedú údaje,

ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, podľa § 218g zodpovedajú za škodu, ktorú tým

akcionárom zanikajúcich spoločností spôsobili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok podľa potvrdil. Vychádzal pritom zo zistenia, že

má špeciálnu úpravu pre splynutie alebo zlúčenie spoločnosti v ust. § 218a a nasledujúcich.

41 Obdo V 79/2006

Odvolací súd je toho názoru, že ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. vylučuje, aby sa akcionári

domáhali určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 183 v spojení s § 131

ods. 1 Obch. zák. z dôvodov v ňom uvedených. Toto ustanovenie v záujme tretích osôb

uprednostňuje stabilitu zlúčenia spoločnosti. Dôvody uvádzané navrhovateľmi na určenie

neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia vlastne smerujú k určeniu

výmennej hodnoty akcií, nemožno teda uplatniť nárok na určenie neplatnosti podľa § 183

a § 131 ods. 1 Obch. zák. V danom prípade navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 v spojení s § 131 Obch.

zák., ale nie z dôvodov, ktoré vylučuje ustanovenie § 218h ods. 2 Obch. zák. Ide však

o otázku zásadného právneho významu, preto odvolací súd dovolanie pripustil. Správne súd

prvého stupňa neskúmal doplnenie dôvodov určenia neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia o zlúčení spoločností (podanie zo dňa 04.04.2003 a 28.11.2003), pretože tieto

boli uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty. Odvolací súd nevyhovel návrhu

navrhovateľov o prerušení konania a postúpení návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky

na zaujatie stanoviska vo veci nesúladu všeobecne záväzného právneho predpisu ust. § 218h

ods. 2 Obch. zák. s . Podľa názoru odvolacieho súdu

pri realizácii zlúčenia spoločností obe predstavenstvá zlučujúcich spoločností, i auditori

vychádzali z platnej a účinnej právnej úpravy a prijatím uznesení valného zhromaždenia

v bodoch, ako navrhujú navrhovatelia, nebol porušený zákon, ani stanovy spoločností.

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovatelia podali dovolanie a navrhli ho zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod dovolania uviedli to, že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci podľa . Na zdôvodnenie

dovolania uviedli:

Návrhom, doručeným súdu dňa 13.03.2003, navrhovatelia sa domáhali určenia

neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti S.,a.s., IČO: X.,

zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: X.

(ďalej len „S.,a.s.“), ktoré sa konalo dňa 13.12.2002, a to konkrétne uznesenia o zlúčení

a schválení zmluvy o zlúčení spoločnosti, o zvýšení základného imania spoločnosti a o zmene

stanov.

51 Obdo V 79/2006

Na základe vyššie uvedených žalobou napadnutých uznesení bolo schválené zlúčenie

S., a.s. a A., a.s., IČO: X., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,

Oddiel: Sa, Vložka číslo: X. (ďalej len „A., a.s.“), ďalej bolo schválené zvýšenie základného

imania S., a.s., ako aj zmena stanov S., a.s., vrátane zmeny obchodného mena na „A., a.s.“

Obaja navrhovatelia boli akcionári S., a.s. pred schválením jej zlúčenia s A., a.s.

Navrhovateľ v 1. rade sa zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného

dňa 13.12.2002 a podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia, týkajúci sa rozhodnutia

k bodom programu 6, 8 a 9, ktorými boli prejedané a schválené napadnuté uznesenia.

Navrhovateľ v 2. rade sa mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa

13.12.2002, nezúčastnil. Obaja navrhovatelia boli oprávnení podať žalobu proti uzneseniam

k bodom 6, 8 a 9 programu podľa .

Priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia osvedčil a notársku zápisnicu N 745/02,

Nz 721/02 dňa 13.12.2002 spísal notár JUDr. M.P., G.X., P.

Podľa názoru navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade

- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13. decembra

o zlúčení a schválení zmluvy, o zlúčení schválené v rámci prerokovania bodu 6. programu

valného zhromaždenia,

- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 o zvýšení

základného imania spoločnosti, schválené v rámci prerokovania bodu 8. programu valného

zhromaždenia,

- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia S., a.s., konaného dňa 13.12.2002 o zmene

stanov, schválené v rámci prerokovania bodu 9. programu valného zhromaždenia, sú

v rozpore so zákonom, a teda neplatné, a to z nasledovných dôvodov, ktoré boli uplatnené

žalobou, doručenou súdu 13.03.2003.

Uplatnené dôvody neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia:

1. Predstavenstvo odporcu nezabezpečilo odborné ocenenie (znalecký posudok)

zlučujúcich sa spoločností

2. Zneužitie väčšiny hlasov

3. Správa predstavenstva o zlúčení nevyhovuje zákonným požiadavkám

61 Obdo V 79/2006

4. Nesprávny výmenný pomer akcií, ktorý jednu skupinu akcionárov (navrhovateľov)

poškodzuje a druhú skupinu akcionárov zvýhodňuje.

Navrhovatelia doložili skutočnosť, že zlučujúce sa spoločnosti boli pri zlúčení

nesprávne ocenené a že navrhovatelia utrpeli v dôsledku toho škodu, odborným vyjadrením

znaleckej organizácie, ktoré je súčasťou spisu (odborné vyjadrenie zo dňa 01.04.2003

a odborný posudok č. X.).

Navrhovatelia v žalobe namietali aj ústavnoprávne aspekty procesu predmetného

zlúčenia, ako aj porušenie medzinárodnej zmluvy. V žalobe zo dňa 13.03.2003 navrhli

navrhovatelia, aby súd skúmal aj ústavnoprávne aspekty a konanie podľa § 109 ods. 1

písm. b/ prerušil a postúpil návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska vo veci súladu

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa veci týka s .

Medzi významné výhrady navrhovateľov, uvedené v žalobe, patrila výhrada

bezdôvodnej diskriminácie akcionárov nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi

pred jej zlúčením so zanikajúcou spoločnosťou) v porovnaní s akcionármi spoločnosti

zanikajúcej zlúčením, a to z hľadiska:

- právnych prostriedkov, ktoré zákon priznáva akcionárom zanikajúcej spoločnosti v prípade

neprimeraného výmenného pomeru,

- zodpovednosti štatutárneho orgánu a dozornej rady a audítorov v prípade porušenia ich

povinností.

Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec vo viacerých smeroch.

Dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, uplatnené navrhovateľmi,

nespočívajú výlučne v nesprávne stanovenom výmennom pomere a v nedostatku správy

predstavenstva.

V žalobe zo dňa 13.03.2006 navrhovatelia namietali, že predstavenstvo S., a.s.

porušilo § 194 ods. 5 Obch. zák., keď v rozpore so zákonnou povinnosťou konať s odbornou

starostlivosťou nezaistilo vyhotovenie znaleckého posudku na ocenenie hodnoty podniku S.,

71 Obdo V 79/2006

a.s. na účely zlúčenia. Absencia znaleckého posudku na ocenenie podniku S., a.s. bola

žalobou včas uplatnená ako dôvod neplatnosti uznesení valného zhromaždenia.

Ako bolo preukázané v konaní, odborným vyjadrením Ž.u., Ú., č.j. X. z 01.04.2003,

v procese zlúčenia je nutné zlučujúce sa spoločnosti ohodnotiť na ten istý účel, k tomu istému

dátumu a týmito istými metódami. Každý iný postup je neštandardný a musí byť vysvetlený

v správe predstavenstva a v správe audítora. V priebehu konania navrhovatelia predložili súdu

odborný posudok X., vypracovaný Ž.u., Ú., z ktorého vyplýva, že hodnota podniku S., a.s.

bola na účely zlúčenia určená nesprávne, a teda nemohol byť správne stanovený ani výmenný

pomer akcií v procese zlúčenia.

Ďalším dôvodom neplatnosti predmetných uznesení valného zhromaždenia je

zneužitie väčšiny podľa § 56a Obch. zák. Aj tento dôvod neplatnosti bol uplatnený včas

žalobou z 13.03.2003.

Pri hlasovaní o zlúčení došlo k poušeniu § 56a Obch. zák., nakoľko A., a.s., ktorá bola

jediným akcionárom A., a.s. a zároveň majoritným akcionárom S., a.s., vlastniacim 92,5447%

hlasovacích práv S., a.s. pred jej zlúčením, z pozície väčšiny svojimi hlasmi rozhodol

o schválení návrhu zmluvy o zlúčení napriek tomu, že mu muselo byť známe, že ocenenie

zlučujúcich sa spoločností nebolo vykonané na potrebnej odbornej úrovni, a že ocenenie malo

byť, ale nebolo vykonané formou znaleckého posudku (navrhovateľ v 1. rade na tieto

skutočnosti na predmetnom valnom zhromaždení upozornil).

Väčšinový akcionár teda ignoroval fakt, že došlo k porušeniu viacerých ustanovení,

ktoré zákon obsahuje jednak ma ocenenie všeobecnej hodnoty majetku (vyhláška

č. ), ako aj na ochranu menšinových akcionárov a schválil zlúčenie bez ohľadu

na tieto skutočnosti. Jeho konaním preto došlo k zneužitiu väčšiny na úkor menšinových

akcionárov.

Nedostatky správy predstavenstva by v zmysle európskeho práva mali zakladať právo

žiadať vysloviť neplatnosť uznesení valného zhromaždenia o zlúčení a schválení zmluvy

o zlúčení. Odvolací súd sa uvedeným argumentom nezaoberal.

81 Obdo V 79/2006

Pokiaľ je zlúčenie spoločnosti spojené aj so zvýšením základného imania, nie je nutné

pre tento špecifický účel (zvýšenie základného imania) vyhotoviť osobitný znalecký posudok

na ocenenie nepeňažného vkladu (t.j. hodnoty vlastného imania zanikajúcej spoločnosti).

Správa predstavenstva pre akcionárov podľa § 218b ods. 1 Obch. zák., teda pri zlúčení

pre prípad súčasného zvýšenia základného imania supluje znalecký posudok podľa § 202

ods. 3 Obch. zák. (viď § 218d ods. 2 Obch. zák.) a je preto zákonité, že na jej obsah sú

kladené zákonom stanovené kritériá.

Podľa § 218b ods. 1 Obch. zák. musí predstavenstvo vo svojej správe z právneho

a ekonomického hľadiska podrobne vysvetliť a odôvodniť zlúčenie spoločnosti, údaje návrhu

zmluvy o zlúčení spoločnosti, najmä výmenný pomer akcií.

Na ocenenie oboch spoločností pri ich zlučovaní neboli použité rovnaké metódy

ocenenia, spoločnosti neboli ocenené k tomu istému dátumu a ten istý účel, a preto bolo

povinnosťou predstavenstva, aby vo svojej písomnej správe z právneho a ekonomického

hľadiska podrobne vysvetlilo a odôvodnilo tento neštandardný postup – správa predstavenstva

S., a.s. však neobsahuje ani zmienku o tom, z akého dôvodu bola každá zo zlučujúcich

sa spoločností ocenená inou metódou, k inému dátumu a na iný účel.

Pokiaľ ide o ocenenie S., a.s., správa predstavenstva sa obmedzuje iba na

konštatovanie, že „.... predstavenstvo S., a.s., je toho názoru, že cena zaplatená nedávno

spoločnosťou A., a.s. za akcie S., a.s. je najlepším určením hodnoty S., a.s. k 31.12.2001...“

Toto nielenže nie je podrobné ekonomické zdôvodnenie hodnoty S., a.s. pre účel zlúčenia, ale

nie je to vôbec žiadne ekonomické zdôvodnenie (v skutočnosti ide o laický a vecne nesprávny

„názor“ predstavenstva).

Navrhovatelia v prvostupňovom aj odvolacom konaní upozorňovali na znenie

3. smernice EU č. 78/855/EEC z 09.10.1978 o fúziách akciových spoločností (ďalej len

„Smernica“), podľa ktorej bolo slovenské právo harmonizované. Cieľom Smernice, ako je

uvedené v jej preambule, je zabezpečiť ochranu akcionárov zlučujúcich sa spoločností,

pričom pre primeranú ochranu ich práv je zvlášť dôležité, aby boli vhodným spôsobom a čo

najobjektívnejšie informovaní. Zvláštnu pozornosť venuje Smernica tomu, aby boli akcionári

vhodným spôsobom informovaní o podrobnostiach zmluvy o zlúčení a výmennom pomere

91 Obdo V 79/2006

akcií. Znenie ust. § 218b ods. 1 Obch. zák. je pritom zhodné s čl. 9 Smernice. Pokiaľ by bol

výklad § 218h ods. 2 Obch. zák. až taký extenzívny, že by vôbec nezáležalo na tom, či obsah

správy predstavenstva zodpovedá právnym predpisom (teda, či vyhovuje § 218b ods. 1 Obch.

zák. resp. čl. 9 3. Smernice), potom by boli povinnosť predstavenstva a právo akcionára,

vyplývajúce z § 218b ods. 1 Obch. zák., nevymáhateľné. Taký právny predpis členského štátu

by však bol v rozpore s účelom Smernice a túto Smernicu by v rozpore s komunitárnym

právom obchádzal.

Podania z 04.04.2003 a 28.11.12003 nie sú uplatnením nových dôvodov neplatnosti.

Prvým doplnením žaloby, podaním z 04.04.2003, navrhovatelia opravili len zrejmú

nesprávnosť v znení jednej vety žaloby. Táto nesprávnosť vyplývala z kontextu dotknutej

časti žaloby. Zároveň navrhovatelia týmto podaním doplnili dôkaz k žalobe – odborné

vyjadrenie Ú. S doplnením tohto dôkazu sa počítalo už v znení samotnej žaloby – strana 6,

kde sa predpokladá, že ako dôkaz č. 10 bude v lehote 15 dní od podania žaloby doložené

odborné vyjadrenie´.

V druhom doplnení žaloby zo dňa 25.11.2003 sa navrhovatelia v článku I. zaoberajú

citáciou odborného vyjadrenia – dôkazu č. 10. Navrhovatelia v tomto článku I. zvýrazňujú

niektoré podstatné závery konštatované v odbornom vyjadrení. V článku II. tohto doplnenia

žaloby sa navrhovatelia pridržiavajú v žalobe uplatneného dôvodu neplatnosti uznesení

valného zhromaždenia, ktorým je absencia znaleckého posudku pri stanovení hodnoty

zlučujúcich sa spoločností.

Navrhovatelia v tomto článku II. zdôrazňovali súdu, že tým, že predstavenstvo nedalo

vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie hodnoty zlučujúcich sa spoločností, bol porušený

nielen § 194 ods. 5 Obch. zák., ale rovnako došlo aj porušeniu § 59a ods. 1 Obch. zák.

Navrhovatelia tvrdia, že pokiaľ je stanovený dôvod neplatnosti jasne a určito v žalobe podanej

v 3- mesačnej zákonnej lehote tak, ako bol stanovený v tomto prípade – týmto dôvodom je

absencia znaleckého posudku, resp. odborného ocenenia, nie je v rozpore so zákonom, pokiaľ

je tento dôvod ďalej argumentačne rozvíjaný a keď navrhovatelia upozorňujú aj na ďalšie

zákonné ustanovenia, k porušeniu ktorých nevyhotovením znaleckého posudku došlo.

Vychádzajúc zo známeho Iura novit curia by malo byť povinnosťou súdu prihliadať

101 Obdo V 79/2006

na porušenia všetkých zákonných ustanovení, ku ktorým došlo nevyhotovením znaleckého

posudku na ocenenie podniku S., a.s. na účely zlúčenia, t.j. súd by mal z úradnej povinnosti

prihliadať nielen na tie zákonné ustanovenia, na ktoré navrhovateľ upozorní. Dôvod

neplatnosti predmetných uznesení je stále ten istý – absencia znaleckého posudku na ocenenie

podniku S., a.s. na účely zlúčenia. Navrhovatelia v žalobe uviedli zákonné ustanovenie, ktoré

bolo porušené nevyhotovením znaleckého posudku a v podaní z 25.11.2003 uviedli ďalšie

zákonné ustanovenie, ktoré bolo porušené nevyhotovením znaleckého posudku. V doplnení

navrhovatelia teda súd iba upozornili na to, čo má vedieť sám, pretože súd má poznať právo.

V článku III. tohto doplnenia žaloby navrhovatelia opäť argumentačne rozvíjajú a podporujú

dôvod neplatnosti uznesení valného zhromaždenia uplatnený žalobou zo dňa 13.03.2003,

ktorým boli nedostatky správy predstavenstva a porušenie § 218b ods. 1 Obch. zák.

Z uvedeného vyplýva, že súd nesprávne právne posúdil podania navrhovateľov zo dňa

04.04.2003 a 25.11.2003, pretože na ne prihliadať mal. V týchto podaniach nedošlo

k uplatneniu nových dôvodov neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Pokiaľ by súd trval

na tom, že na tieto podania nie je možné prihliadať, toto by bolo v rozpore s Súd

by v takom prípade nemohol prihliadať ani na ďalšie písomné vyjadrenia navrhovateľov

z 19.01.2004 a 24.02.2004, rovnako ani na písomné prejavy odporcu, resp. na ústne prejavy

oboch strán, prezentované na pojednávaní. Je zrejmé, že takýto postup by nebol ani v súlade

so zákonom, ani v súlade s , ktorá každému priznáva, aby bola

jeho vec prerokovaná vo verejnom procese v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonaným dôkazom ( ).

Bez ohľadu na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že bez vyhotovenia znaleckého

posudku a jeho uloženia do zbierky listín tak, ako sa v tomto prípade nestalo, nie je vôbec

možné, aby sa stala zmluva o zlúčení účinná. Podľa textu zákona zmluva o zlúčení nemôže

nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín

(§ 59a ods. 1 Obch. zák.).

Takisto je nutné poukázať na rozhodnutie českého Najvyššieho súdu, ktorý judikoval,

že pokiaľ zákon ukladá z dôvodu ochrany menšinových akcionárov (ako zábrana proti stretu

záujmov majoritného akcionára), že pri prevode majetku medzi akciovou spoločnosťou

a majoritným akcionárom musí byť vyhotovený znalecký posudok na hodnotu tohto majetku,

111 Obdo V 79/2006

avšak takýto znalecký posudok vyhotovený nie je, potom je takáto zmluva o prevode majetku

postihnutá absolútnou neplatnosťou (viď rozsudok NS ČR zo dňa 03.01.2001, sp. zn.

). Na základe oboch týchto dôvodov je teda zmluva o zlúčení napadnutá

žalobou navrhovateľov absolútne neplatná.

V konaní bolo odborným posudkom znaleckej organizácie Ú. preukázané, že výmenný

pomer v procese zlúčenia S., a.s. a A., a.s. bol stanovený nesprávne a neprimerane a zároveň

bolo preukázané, že akcionári nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi pred

zlúčením) nemajú žiaden právny prostriedok ochrany svojich práv. Odvolací súd sa týmto

právnym stavom vôbec nezaoberal.

Obligatórnou a najvýznamnejšou náležitosťou návrhu zmluvy o zlúčení je stanovenie

výmenného pomeru akcií. Výmenný pomer akcií definuje počet akcií nástupníckej

spoločnosti, ktoré majú byť v procese zlúčenia vydané akcionárom zanikajúcej spoločnosti

výmenou za akcie zanikajúcej spoločnosti. Výmenný pomer závisí od hodnoty imania

všetkých zlučujúcich sa spoločností (resp. od výšky ocenenia ich imaní). Výmenný pomer

súčasne stanovuje mieru, akou sa budú akcionári zanikajúcej spoločnosti po zápise zlúčenia

do obchodného registra podieľať na základnom imaní nástupníckej spoločnosti a v závislosti

na tom aj mieru, akou sa budú na tejto nástupníckej spoločnosti podieľať akcionári

nástupníckej spoločnosti, ktorí boli jej akcionármi už pred zlúčením (ďalej aj ako akcionári

„existujúcej spoločnosti“), ktorých miera účasti je automaticky tým nižšia, čím vyššia je

miera účasti akcionárov zanikajúcej spoločnosti. Po zápise zlúčenia do obchodného registra

nastáva proces výmeny akcií, kedy akcionári zanikajúcej spoločnosti obdržia akcie

nástupníckej spoločnosti, a to v takom počte a pomere, ako bolo schválené v zmluve

o zlúčení. Výška výmenného pomeru akcií má význam nielen pre akcionárov zanikajúcej

spoločnosti, ale rovnako pre akcionárov existujúcej spoločnosti, nakoľko od jeho stanovenia

záleží, v akej miere sa zmenia akcionárske pomery v existujúcej spoločnosti, ktorá

sa v procese zlúčenia premení na nástupnícku spoločnosť. V prípade stanovenia výmenného

pomeru výhodného pre akcionárov zanikajúcej spoločnosti (t.j. keď hodnota akcií

nástupníckej spoločnosti vydaných akcionárom zanikajúcej spoločnosti za ich akcie je vyššia,

ako skutočná hodnota akcií zanikajúcej spoločnosti), akcionári zanikajúcej spoločnosti

nadobudnú po výmene akcií väčší počet akcií nástupníckej spoločnosti, ako by mali, čím

zákonite dôjde ku zmenšeniu hodnoty majetku pripadajúceho na akcie nástupníckej

121 Obdo V 79/2006

spoločnosti pri zrovnaní so stavom pred zlúčením (dôjde k tzv. zriedeniu majetku existujúcej

spoločnosti). Tým je spôsobené, že dôjde k ujme na majetku akcionárov existujúcej

spoločnosti, pretože po zriedení pripadá na ich akcie nižšia hodnota, ako pred zlúčením.

Uvedený príklad platí aj v opačnom prípade. Možno sumárne konštatovať, že na správnom

a spravodlivom stanovení výmenného pomeru akcií majú dôležitý právny záujem tak

akcionári zanikajúcich spoločností, ako akcionári nástupníckej spoločnosti, nakoľko výmenný

pomer stanovuje mieru zmeny ich majetkových práv v dôsledku zlúčenia.

V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že súčasné znenie priznáva

v prípade neprimeraného výmenného pomeru právnu ochranu výlučne akcionárom

zanikajúcich spoločností. Akcionári existujúcej spoločnosti (t.j. akcionári nástupníckej

spoločnosti pred zlúčením) nemajú žiaden efektívny právny prostriedok na bránenie ich práv

v prípade nesprávne stanoveného výmenného pomeru. Tento nepomer a diskriminácia

akcionárov existujúcej spoločnosti oproti akcionárom zanikajúcich spoločností nemá žiadne

logické, ani právne opodstatnenie.

Akcionári nástupníckej spoločnosti, ktorí boli akcionármi tejto spoločnosti pred

zlúčením (t.j. akcionári existujúcej spoločnosti) nemajú z dôvodu neprimeraného výmenného

pomeru zákonné právo žalovať neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a schválenia

zmluvy o zlúčení a ani zákonné právo žalovať nástupnícku spoločnosť o vyrovnanie

vo forme peňažného doplatku. Nemajú teda vôbec žiadne právo, na základe ktorého by

sa mohli domáhať ochrany svojho majetku. Tento právny stav nie je ústavne konformný.

V súvislosti s existujúcou nerovnosťou práv akcionárov je však namieste poukázať

na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. s odvolaním na nález ÚS ČSFR sp. zn.

, kde Ústavný súd vyslovil právny názor, že „ je věcí státu, aby rozhodl, že určité

skupině poskytne méně výhod než jiné, avšak musí prokázat, že tak činí ve verejném zájmu

a pro verejné blaho“. Nič také však preukazované nebolo a pri zlučovaní spoločností ani

preukázané byť nemôže.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhovatelia trvajú na tom, že súd mal podľa § 109

ods. 1 písm. b/ konanie prerušiť a postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky

návrh na zaujatie stanoviska vo veci vyslovenia nesúladu § 218h ods. 2 a § 218i ods. 2

131 Obdo V 79/2006

s článkom 13 ods. 2, článkom 13 ods. 4, článkom 20 ods. 1, článkom 20 ods. 4 a článkom 46

ods. 1 .

Súčasné právne prostriedky možnosti preskúmania uznesenia valného zhromaždenia

o zlúčení a o schválení zmluvy o zlúčení sú v rozpore s medzinárodnou zmluvou. Ani s týmto

argumentom sa odvolací súd nevysporiadal.

Navrhovateľ v 1. rade bol akcionárom S., a.s. pred jej zlúčením s A., a.s. Pri tomto

zlúčení bol nesprávne určený výmenný pomer, čo bolo preukázané odborným posudkom č.

X., vypracovaným Ž.u., Ú. Nesprávny výmenný pomer bol valným zhromaždením schválený

iba z dôvodu, že majoritný akcionár S., a.s., ktorým bol A., a.s., disponoval dostatočným

počtom hlasov na to, aby takto stanovený výmenný pomer schválil, ktorý bol výhodný iba pre

neho a súčasne nevýhodný pre všetkých ostatných akcionárov. V rámci tohto posudku bola

stanovená hodnota 1 akcie S., a.s. pred jej zlúčením v pásme najnižšej hodnoty 2 462,– Sk

a najvyššej hodnoty 7 783.—Sk, t.j. priemerná hodnota 4 177,– Sk. Na účely zlúčenia bola

hodnota 1 akcie stanovená predstavenstvom S., a.s. v čiastke iba 2 156,55 Sk. Zdôrazňujeme,

že hodnota 1 akcie S., a.s. bola určená bez odborného ohodnotenia voľnou úvahou členov

predstavenstva.

Navrhovateľ v 1. rade je nemeckým štátnym občanom. Upozorňujeme na Dohodu

uzavretú medzi Českou a Slovenskou federatívnou republikou a Spolkovou republikou

Nemecko o podpore a vzájomnej ochrane investícií (Oznámenie federálneho MZV

č. , ďalej len „Dohoda“). Navrhovateľ v 1. rade spĺňa podmienky na ochranu

podľa tejto Dohody, pretože jeho akcie sú investíciou podľa článku 1 ods. 1 písm. b/ Dohody.

Podľa článku 4 ods. 2 Dohody „Investície investorov jednej zmluvnej strany sa nesmú

na území druhej zmluvnej strany vyvlastniť, znárodniť, alebo podriadiť akémukoľvek inému

popretiu, ktorého výsledok je rovnaký, ako vyvlastnenie alebo znárodnenie, s výnimkou

prípadov vykonaných vo verejnom záujme a zaručujúcich odškodnenie. Odškodnenie musí

zodpovedať hodnote vyvlastnenej investície bezprostredne pred časom, keď sa skutočné,

alebo hroziace vyvlastnenie, znárodnenie, alebo iné podobné opatrenie verejne vyhlásilo.

Odškodnenie sa musí vyplatiť bezodkladne a musí zahŕňať obvyklý bankový úrok až do doby

splatnosti; musí byť skutočne zhodnotiteľné a voľne prevoditeľné. Opatrenie na určenie

141 Obdo V 79/2006

a výplatu odškodnenia sa musí vykonať vhodným spôsobom najneskôr v čase vyvlastnenia,

znárodnenia, alebo podobného opatrenia. Platnosť vyvlastnenia, znárodnenia, alebo

podobného opatrenia a výška odškodnenia musia byť preskúmateľné v riadnom súdnom

konaní.“

Zlúčenie spoločností môže mať taký istý dôsledok na akcie ako vyvlastnenie, pokiaľ

nie je výmenný pomer akcií primeraný. Zlúčenie spoločností je teda opatrenie s rovnakým

dôsledkom ako vyvlastnenie, a preto k nemu môže dôjsť len za podmienok podľa Dohody.

V danom prípade však:

1. Navrhovateľ 1/ nemá právo nechať preskúmať platnosť zlúčenia súdom, ani právo

nechať preveriť výšku odškodnenia (právo žiadať doplatok),

2. v dobe zlúčenia nebola vhodným spôsobom stanovená výška odškodnenia

(absentuje odborná kontrola stanovenia výmenného pomeru akcií, pretože audítori

nie sú odborne spôsobilí určovať hodnotu podnikov – oceňovať podnik sú

spôsobilé iba znalecké organizácie zapísané v zozname Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky) a žiadny spôsob preskúmavania výšky odškodnenia pre

navrhovateľa 1/ neexistuje.

Vyššie uvedená Dohoda má podľa § 756 Obch. zák. prednosť pred zákonom. Je

v rozpore s Dohodou, aby sa na navrhovateľa v 1. rade vzťahoval zákaz podať žalobu

na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z dôvodu neprimeraného

výmenného pomeru podľa § 218h ods. 2 Obch. zák. a je v rozpore s Dohodou, aby

navrhovateľ v 1. rade ani nemal právo žiadať preskúmanie ceny za akcie a doplatok v prípade

neprimeraného výmenného pomeru podľa § 218i ods. 2 Obch. zák.

Okrem toho, že súčasný právny stav je v rozpore s

z dôvodu, že akcionári nástupníckej spoločnosti (ktorí boli jej akcionármi pred zlúčením)

nemajú právo z dôvodu neprimeranosti výmenného pomeru žalovať ani neplatnosť uznesenia

valného zhromaždenia, ani žiadať doplatok v peniazoch, je tento právny stav z hľadiska

navrhovateľa v 1. rade aj v rozpore s vyššie uvedenou medzinárodnou zmluvou. Aj z tohto

dôvodu mal súd konanie prerušiť a postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

151 Obdo V 79/2006

Odporca v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a žiadal

priznať náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že navrhovatelia majú právo

domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183

v spojení s § 131 Obch. zák., ale nie z dôvodov, ktoré vylučuje ustanovenie § 218h ods. 2

Obch. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému

tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vymedzenej

dovolacej otázky, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie

je dôvodné.

Dovolatelia v rozsiahlom dovolaní (17 strán) uviedli päť zásadných dovolacích

námietok, ktorých podrobným zdôvodnením poukazoval na nesprávnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolatelia však opomenuli vyporiadať sa s tým, že ktorá právna otázka podľa názoru

odvolacieho súdu je otázkou zásadného právneho významu. Odvolací súd v odôvodnení

rozsudku sa nezaoberal so všetkými právnymi aspektami daného prípadu, a teda nepochybne

ani dovolanie nepripustil na všetky právne otázky, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.

Z tohto dôvodu dovolací súd ex lege musel vyriešiť najprv otázku, v akých medziach je

dovolanie prípustné. Odvolací súd v tomto smere riešil iba vzťah ustanovení § 183 a § 218h

ods. 2 Obch. zák. Žiadnymi inými otázkami z hľadiska prípustnosti dovolania odvolací súd

sa nezaoberal, a preto dovolaciemu súdu nie je daná možnosť, aby zaujal stanovisko aj

k ďalším námietkam dovolateľa. Odvolací súd v danom prípade výslovne zaujal právny názor

iba k otázke, či navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 aj z dôvodov podľa ust. § 218 ods. 2 Obch. zák., pričom

dospel k záveru, že poskytovanie súdnej ochrany z tohto dôvodu nie je možné. V tomto smere

odvolací súd výslovne konštatoval, že navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení podľa § 183 v spojení s § 131 Obch.

zák., ale nie s dôvodov, ktoré vylučuje ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. Jedine túto otázku

odvolací súd považoval za otázku zásadného právneho významu a iba v tejto časti vo veci

161 Obdo V 79/2006

pripustil dovolanie. Takéto vymedzenie dovolacej otázky je povinný akceptovať aj dovolací

súd, a preto dovolací súd podľa platnej právnej úpravy nemôže svoju preskúmavaciu

právomoc rozšíriť aj na iné otázky, súvisiace s preskúmaním správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu (až na prípady uvedené v ust. ), ktoré pochybenie dovolací súd

nezistil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd nemohol zaujať stanovisko ku všetkým

námietkam vznesených dovolateľmi, ale súc viazaný vymedzeným rozsahom prípustnosti

dovolania, právne posudzoval iba tento jediný právny aspekt, ako ho vymedzil odvolací súd.

V tomto smere vlastne ani dovolatelia výraznejšie nespochybňujú jednoznačnosť právnej

úpravy, keď z ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. nepochybne vyplýva, že možnosť akcionára

domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o zlúčení spoločnosti vylučuje

prípady, keď dôvodom neplatnosti sú prípady uvedené v ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. Aj keď

odvolací súd túto otázku považoval za otázku zásadného právneho významu, odvolací súd

v tomto smere nemal pochybnosti a správne konštatoval, že uplatňovanie tohto dôvodu

neplatnosti podľa ust. § 183 nie je možné.

Pritom v zásade uvedený záver nespochybňujú ani navrhovatelia, ktorí už v návrhu

na začatie konania uviedli, že sú si vedomí, že podľa ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. dôvodom

podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o schválení

zmluvy o zlúčení spoločnosti nemôže byť skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška

doplatku v peniazoch nie sú primerané, alebo že údaje, týkajúce sa výmenného pomeru akcií

a výšky doplatku v peniazoch v správe predstavenstva, alebo v správe audítora, nie sú

v súlade s právnymi predpismi. Preto uviedli, že sa nedomnievajú, že dôvody, z ktorých

odvodzujú neplatnosť spornej zmluvy, sú dôvodmi, ktoré má na mysli ust. § 218h ods. 2

Obch. zák. Podľa ich názoru príliš extenzívny výklad ust. § 218 ods. 2 Obch. zák. by totiž

znamenal, že je úplne ľahostajné, čo je obsahom správ predstavenstva a správy audítora, čím

by sa tieto správy stali nadbytočné. Podľa navrhovateľov, predstavenstvá zlučujúcich

sa spoločností sa musia pri oceňovaní spoločností pridržiavať právnych predpisov a pokiaľ to

tak nie je, potom to je v každom prípade dôvodom pre podanie návrhu na neplatnosť zlúčenia.

Uvedená argumentácia navrhovateľov (dovolateľov) je protirečivá, lebo na jednej

strane pripúšťajú, že skutočnosti uvedené v ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. nemôžu byť

171 Obdo V 79/2006

dôvodom neplatnosti uznesenia podľa § 183 Obch. zák. a na druhej strane tvrdia, že ak pri

oceňovaní bol porušený zákon, potom v každom prípade, teda aj v prípade skutočností

uvedených v § 218h ods. 2 možno podať návrh na neplatnosť zlúčenia. Keďže návrh

na začatie konania sa odvoláva na ust. § 183 Obch. zák., za tohto stavu nie je ani zrejmé,

z ktorých právnych ustanovení uplatňovaný nárok odvodzujú, keď následne sa v návrhu

konštatuje, podľa ktorých ustanovení nápravu nemožno požadovať (ust. § 218i, § 218g

ods. 1, 2, 5, § 218j Obch. zák. a ďalšie). Napokon časť tej istej argumentácie je aj obsahom

podaného dovolania, vrátane tvrdenia, že ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. by sa nemalo

na navrhovateľov vzťahovať, ako akcionárov nástupníckej spoločnosti, ktorí boli jej

akcionármi už pred zlúčením.

Keďže výklad ust. § 218h ods. 2 Obch. zák. je podstatou dovolacej otázky, podľa

právneho názoru dovolacieho súdu toto ustanovenie z hľadiska akcionárov má všeobecnú

povahu, pretože nešpecifikuje, ktorých konkrétnych akcionárov sa toto obmedzenie týka.

Požiadavka právnej istoty vo vzťahoch k nástupníckej spoločnosti vyžaduje explicitne

vylúčenie súvislosti samotnou podstatou fúzie z pohľadu akcionárov zanikajúcich spoločností

a nástupníckej spoločnosti. Práva akcionárov sú v týchto súvislostiach zákonom chránené

prostredníctvom iného právneho inštitútu, ktorým je právny nárok na vyrovnanie (§ 218i),

resp. prostredníctvom osobnej zodpovednosti členov orgánov a audítorov za škodu spôsobenú

akcionárom zanikajúcich spoločností (, viď aj , Komentár,

1. vydanie, Beckova edícia, 2006, str. 533, 534). Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie

dovolateľov, že platná právna úprava dostatočne ich akcionárske práva nechráni, nie je

dôvodné, pričom posudzovanie rôznych možností ochrany týchto akcionárov je aj nad rámec

tohto konania, pretože predmetom tohto konania je iba posúdenie, či na základe dôvodov

uvádzaných navrhovateľmi možno vysloviť neplatnosť fúzie uvedených spoločností. V tomto

smere základná námietka navrhovateľov spočíva v tom, že pred rozhodovaním o fúzii dňa

13.12.2002 nebol vypracovaný znalecký posudok na určenie reálnej hodnoty S., a.s., resp.

oboch spoločností pre účel zlúčenia a tiež, že ocenenie nebolo vykonané podľa rovnakej

metodiky.

Uvedené námietky sú nepochybne skutočnosťami uvedenými v ust. § 218h ods. 2,

ktoré zákon vylučuje z možností zakladajúcich vyslovenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaždenia podľa ust. § 183 Obch. zák. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie odvolacieho

181 Obdo V 79/2006

súdu je vecne správne. Pritom ani dovolací súd nedospel k záveru, že tento všeobecne

záväzný právny predpis je v rozpore s , a preto ani dovolací súd nepostupoval podľa

ust. a vec nepredložil ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nepovažoval svoje rozhodnutie ako celok za rozhodnutie zásadného

právneho významu po právnej stránke, preto dovolanie bolo možné podať len z dôvodu tejto

konkrétnej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie (viď aj

, Komentár a súvisiace predpisy, III. aktualizované vydanie,

EUROUNION, rok 2004, J. Krejčo a kol., str. 495). Z tohto dôvodu dovolací súd sa už

ďalšími námietkami dovolateľov nezaoberal, keďže za dovolaciu otázku považoval iba výklad

ust. § 218 ods. 2 vo vzťahu k § 183 Obch. zák., a to v rozsahu a medziach, ako je to uvedené

vyššie.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. dovolanie

zamietol.

Odporca bol v dovolacom konaní úspešný, uplatnil si náhradu trov konania vo výške

1 694,50 Sk (t.j. písomné podanie po 1 260,– Sk, 1 x paušál 164,– Sk plus DPH), a preto

dovolací súd navrhovateľov zaviazal na náhradu týchto trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu