Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ddb/371858.a21bfa.pdf
PDF · 108.46 KB
No categories available
9Sžso/39/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Violy Takáčovej,
v právnej veci žalobcu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Z., proti žalovanému
Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska ul. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2007/48231/15426/OISS zo
16.októbra 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5.februára
2008, č.k.11S/40/2007-43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 5.februára
2008, č.k.11S/40/2007- 43, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutie žalovaného číslo AA/2007/48231/15426/OISS zo 16.októbra 2007 ako
aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach (ďalej len „úrad“)
č.k.LV/2007/08038 Ev. č.: LV/2007/050749 z 28.augusta 2007, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť odvod 182 400,– Sk za nesplnenie povinného podielu
zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2006 podľa § 65 zákona č. 5/2004
2
Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákona č. 5/2004 Z. z.“).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj úradu nie je v súlade so zákonom
pre nesprávny právny názor žalovaného čo do posúdenia postavenia žalobcu podľa § 3 zákona
č. 5/2004 Z. z., lebo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) nie je
zamestnávateľom príslušníkov ZVJS, títo nie sú jeho zamestnancami a činnosť, ktorú
vykonávajú, nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania.
Krajský súd vyslovil názor, že príslušníkov ZVJS nemožno započítavať do počtu
zamestnancov žalobcu na účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, keď
príslušník ZVJS musí byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a občan
so zdravotným postihnutím evidentne nemôže spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej
a duševnej spôsobilosti na výkon služby, vyžadované v § 14 ods.1 písm. d/ zák. č.73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Do priemerného podielu zamestnávania
občanov so zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru krajského súdu zahrnutí len tí
občianski zamestnanci, ktorí sú so svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo
obdobnom pracovnom vzťahu.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol,
že zákon o službách zamestnanosti v § 4 definuje, kto je zamestnancom na účely tohto
zákona. Zamestnávateľom je podľa § 3 tohto zákona právnická osoba, ktorá má sídlo alebo
sídlo svojej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu
v pracovnom pomere. Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona,
umožňuje však zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť
zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Sprostredkovanie zamestnania
nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo
zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku
zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie
a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky podľa § 14 zákona
3
č.73/1998 Z. z. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil
a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné v celom rozsahu potvrdil.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že žalovaný
vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že mu nemožno
vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ na účely tohto zákona je
právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území
Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická
osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej
forme doktorandského štúdia.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení platnom do 30.apríla 2008 za
zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre
právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy
vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania
zamestnania podľa tohto zákona.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ je povinný
zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva
najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so
zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2%
z celkového počtu jeho zamestnancov.
4
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní,
okrem iných, aj príslušníci ZVJS) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18
rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania
určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne,
telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.
Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere
u žalovaného za „zamestnancov“ podľa § 4 zákona č. 5/2004 Z. z., aj podľa názoru
odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným
v napadnutom rozsudku, že policajta nemožno na účely zákona č. 5/2004 Z. z. považovať
za zamestnanca, pretože z povahy činnosti vykonávanej policajtom vyplýva, že nemôže byť
obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona ( § 4 ods.2)
a tiež, že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa § 3 zákona č.5/2004
Z. z., pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu ( §2 ods.4 zákona č.73/1998 Z. z.).
Žalobca vo vzťahu k príslušníkom ZVJS nie je zamestnávateľom v zmysle § 3 zákona č.
5/2004 Z. z., len plní úlohy zamestnávateľa a preto vo vzťahu k počtu policajtov nemá
povinnosť zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1
písm. d/ zákona č. 5/2004 Z. z. a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64. Túto
povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko
5
úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich
náhradu nemá (§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29.septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová
Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu