Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/39/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Violy Takáčovej,

v právnej veci žalobcu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Z., proti žalovanému

Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska ul. 8, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2007/48231/15426/OISS zo

16.októbra 2007, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5.februára

2008, č.k.11S/40/2007-43, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 5.februára

2008, č.k.11S/40/2007- 43, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil podľa

rozhodnutie žalovaného číslo AA/2007/48231/15426/OISS zo 16.októbra 2007 ako

aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach (ďalej len „úrad“)

č.k.LV/2007/08038 Ev. č.: LV/2007/050749 z 28.augusta 2007, ktorým bola žalobcovi

uložená povinnosť zaplatiť odvod 182 400,– Sk za nesplnenie povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2006 podľa

2

Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský

súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj úradu nie je v súlade so zákonom

pre nesprávny právny názor žalovaného čo do posúdenia postavenia žalobcu podľa § 3 zákona

č. , lebo Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „“) nie je

zamestnávateľom príslušníkov , títo nie sú jeho zamestnancami a činnosť, ktorú

vykonávajú, nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania.

Krajský súd vyslovil názor, že príslušníkov nemožno započítavať do počtu

zamestnancov žalobcu na účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, keď

príslušník musí byť zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a občan

so zdravotným postihnutím evidentne nemôže spĺňať podmienky zdravotnej, telesnej

a duševnej spôsobilosti na výkon služby, vyžadované v Z.

z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Do priemerného podielu zamestnávania

občanov so zdravotným postihnutím mali byť podľa názoru krajského súdu zahrnutí len tí

občianski zamestnanci, ktorí sú so svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo

obdobnom pracovnom vzťahu.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že úspešnému

žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietol,

že zákon o službách zamestnanosti v § 4 definuje, kto je zamestnancom na účely tohto

zákona. Zamestnávateľom je podľa § 3 tohto zákona právnická osoba, ktorá má sídlo alebo

sídlo svojej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá

má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu

v pracovnom pomere. Zákon o službách zamestnanosti nepozná výnimku z tvrdosti zákona,

umožňuje však zamestnávateľovi využiť jednu z troch možností ako nahradiť povinnosť

zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Sprostredkovanie zamestnania

nezaväzuje zamestnávateľa zamestnať uchádzača o zamestnanie, lebo každý zo

zamestnávateľov má pre svoju činnosť vymedzené určité kritériá. V konečnom dôsledku

zákon o službách zamestnanosti nevylučuje možnosť sprostredkovať aj zamestnanie

a následné prijatie uchádzača o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienky podľa § 14 zákona

3

č. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil

a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné v celom rozsahu potvrdil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že žalovaný

vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho názoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania žalovaného ( ), odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mu nemožno

vyhovieť.

Podľa zamestnávateľ na účely tohto zákona je

právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území

Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu.

Podľa zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická

osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo doktorand v dennej

forme doktorandského štúdia.

Podľa v znení platnom do 30.apríla 2008 za

zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva činnosti pre

právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak z povahy

vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania

zamestnania podľa tohto zákona.

Podľa zamestnávateľ je povinný

zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ak zamestnáva

najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v počte, ktorý predstavuje 3,2%

z celkového počtu jeho zamestnancov.

4

Podľa až d/ o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru policajtom (za policajtov sú v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona považovaní,

okrem iných, aj príslušníci ) môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18

rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, je spoľahlivý, spĺňa stupeň vzdelania

určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, je zdravotne,

telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.

Pokiaľ žalovaný považoval všetky fyzické osoby v pracovnom aj služobnom pomere

u žalovaného za „zamestnancov“ podľa , aj podľa názoru

odvolacieho súdu je tento jeho názor nesprávny.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným

v napadnutom rozsudku, že policajta nemožno na účely považovať

za zamestnanca, pretože z povahy činnosti vykonávanej policajtom vyplýva, že nemôže byť

obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona ( § 4 ods.2)

a tiež, že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je zamestnávateľom podľa

Z. z., pretože policajti nie sú jeho zamestnanci v pracovnom pomere alebo v obdobnom

pracovnom vzťahu, ale sú v služobnom pomere k štátu ( ).

Žalobca vo vzťahu k príslušníkom nie je zamestnávateľom v zmysle zákona č.

, len plní úlohy zamestnávateľa a preto vo vzťahu k počtu policajtov nemá

povinnosť zamestnávať príslušný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1

písm. d/ a ani riešiť vec náhradným plnením podľa . Túto

povinnosť má žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

podľa potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, nakoľko

5

úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žalovaný právo na ich

náhradu nemá ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29.septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Viera Nevedelová

Zuzana Katuščáková predsedníčka senátu