Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/157/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I., bývajúcej v B., 2/ J.,

bývajúceho v B., 3/ R., bývajúceho v N., prechodne bývajúceho v N., 4/ S., bývajúcej v B., 5/

P., bývajúceho v B., všetkých zastúpených J., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému

R., bývajúcemu v D., zastúpenému J., advokátom so sídlom v N., o odstránenie vád diela,

vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 5/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky čiastočným rozsudkom z 28. novembra 2005 č.k.

-310 uložil žalovanému povinnosť bezplatne odstrániť na polyfunkčnom dome

(A4) na ulici S.v N.: a/ zatekanie stavby tak, že má minimalizovať množstvo strešných

prienikov, po obvode strešných okien osadiť okenné lemovanie dostatočnej šírky so

spádovým žliabkom v smere strešného sklonu s dokonalým naviazaním na strešnú krytinu

tak, ako je to požadované v norme pre výkon klampiarskych prác, lemovanie komínového

telesa vykonať nanovo, opatriť komínové teleso pri vrchole ukončujúcou ochrannou hlavicou

z betónu v minimálnej 50-100 mm, b/ podtekanie vody pod parkety na II. nadzemnom

podlaží balkón č. 317, odstrániť vybúraním dlažby v celej ploche balkóna a vykonaním novej

spádovej a nášľapnej vrstvy balkóna s výškovým rozdielom minimálne 50 mm od prahu

balkónových dverí, prípadne zvýšením dolnej plastovej lišty dverného okenného rámu

s prevýšením minimálne 50 mm od styčnej výšky balkóna, c/ oddeľovanie stien spod stropnej

konštrukcie na všetkých balkónoch, odstrániť ukotvením priečky o konštrukciu stropu so

zaomietaním a po obvode hornej styčnej špáry vykonať obvodovú vysprávku tejto špáry

vytmelením silikónovým tmelom, d/ vodorovné trhliny na murive vo výške okien v II.

nadzemnom podlaží odstrániť prehĺbením trhliny cez omietku fasády, až po hlavný nosný

múr, resp. stužujúci veniec a zatmelenie trhliny elastickým tmelom a následne vykonať

zaomietanie a náter miesta fasády, e/ oddeľovanie časti balkónovej steny od obvodového

muriva obvodovej steny priamo nad vchodom do pozemného podlažia zo strany uličnej

odstrániť tak, že prasklinu medzi balkónom a balkónovou stenou je nutné ukotviť a zaomietať

i zo strany polyfunkčného domu č. A4, všetky tieto závady odstrániť do 15 po právoplatnosti

rozsudku. V jeho dôvodoch citoval ustanovenia § 646 ods. 1 a 3, § 647, § 648 ods. 1 a 2,

vetu prvú . Na základe vykonaných dôkazov zistil, že

žalobcovia uplatnili vady diela v zmysle znaleckého posudku a jeho dodatku. Znalec

jednoznačne konštatoval existenciu vád diela, ktoré boli reklamované a uplatnené

u žalovaného niekoľkokrát, najmä 5. júna 2000. Oprávnenosť námietky žalovaného, že všetky

vady uplatnené žalobcami boli kompenzované a odstránené žalovaným v zmysle dohody

z 11. mája 1999, sa nepreukázala; nejde vôbec o vady uplatnené v tomto konaní, ale o iné

vady reklamované neskôr (5. júna 2000), po uzavretí dohody. Záručná doba na odstránenie

vád diela žalobcom začala plynúť 5. júna 2000. V danom prípade ide o odstraniteľné vady,

preto podľa citovaných zákonných ustanovení je žalovaný povinný tieto bez zbytočného

odkladu bezplatne odstrániť. Súd nevyhovel návrhu žalobcov a žalovaného na výsluch

svedkov V. a I., pretože tieto dôkazy považoval za nadbytočné.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 23. mája 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastníci

uzavreli 29. mája 1996 zmluvu o dielo, podľa ktorej mal žalovaný pre žalobcov zhotoviť

dielo, a to stavbu polyfunkčného domu (A4) na ulici S.v N.. V čl. 6 zmluvy o dielo bola

vymedzená zodpovednosť za vady a zároveň žalovaný prevzal záruku za dielo po dobu 36

mesiacov s tým, že záručná doba začne plynúť dňom, kedy objednávatelia dielo protokolárne

prevezmú. Preberací protokol bol podpísaný 25. júla 1997 a listom z 5. júna 2000 žalobcovia

uplatnili reklamáciu diela. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, pokiaľ tento

uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela presne vymedzeným spôsobom v súlade

s vykonaným znaleckým dokazovaním. K obrane žalovaného, že ide o vady, ktoré boli

odstránené a ktoré boli predmetom vzájomnej dohody z 11. mája 1999, odvolací súd

poznamenal, že ak aj boli vady diela postupne odstraňované, avšak i naďalej sa vyskytujú,

dielo nie je bez vád a preto trvá naďalej zodpovednosť žalovaného, ktorej sa zbaví až ich

úplným odstránením. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď žalovanému uložil

povinnosť vady diela odstrániť. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Prípustnosť dovolania

odôvodnil a a Uviedol tiež, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, keď potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, hoci svojím skorším rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. O tejto veci už

súd rozhodol v konaní sp. zn. , ktoré bolo zastavené vzhľadom na uzavretú

mimosúdnu dohodu. Uvedená skutočnosť zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. d/

Prípustnosť dovolania podľa dovolateľ vyvodzoval z toho, že

žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá nemala aktívnu legitimáciu. Z. podpísala ako

príkazníčka v mene príkazcov plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni a táto podala

žalobu na súd. Z Príkaznej zmluvy ale nevyplýva oprávnenie príkazníčky v mene príkazcov

podať žalobu, zastupovať ich a riešiť veci súdnou cestou. Príkazníčka na to nemala výslovný

písomný súhlas od príkazcov. Žalobcovia plnomocenstvá udelené J. podpísali až 4. júna 2001.

Žalobu na súd podala teda osoba, ktorá nemohla byť účastníkom konania a nejde o prekážku

konania, ktorú by bolo možné odstrániť doložením plných mocí. Nároky žalobcov sú

premlčané. Z. vystupovala v konaní ako príkazníčka, inokedy ako svedkyňa a mimo jedného

prípadu sa zúčastnila všetkých pojednávaní. Postup súdu bol rozporný, niekoľkokrát predvolal

svedka J., ktorý vykonával dozor na stavbe, nakoniec ale upustil od jeho výsluchu. Dovolateľ

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , rozsudok

odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec tomuto súdu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalobcovia 1/ až 5/ k dovolaniu žalovaného uviedli, že tento opravný prostriedok nie

je prípustný, pretože smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom

nebola vyslovená prípustnosť dovolania. Tvrdenie dovolateľa, že mimosúdnou dohodou bolo

prv právoplatne rozhodnuté, nezakladá dôvodnosť ani prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. d/ Všetky procesné vady boli odstránené v prvostupňovom alebo v odvolacom

konaní. Na základe uvedeného preto žalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odmietol a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je procesne prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho

proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle , lebo dovolanie žalovaného nesmeruje

proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani

nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by konanie

na súdoch nižších stupňov bolo zaťažené procesnou vadou v zmysle So zreteľom

na obsah dovolania a so zreteľom na zákonnú povinnosť ( ) dovolacieho

súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo

k procesným vadám v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je však

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle , , , a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľom namietaná vada podľa mala spočívať v tom, že

žalobu na súd podala osoba, ktorá nebola aktívne legitimovaná na jej podanie (žalobu

nepodali žalobcovia a plnú moc udelili právnej zástupkyni J. až 4. júna 2001. Dovolací

súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka aktívnej legitimácie účastníka konania

(žalobcu) nemá žiaden vzťah na prípustnosť dovolania podľa Ak súd nesprávne

posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania.

Nedostatok hmnotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej legitimácie) môže mať iba vecný

dopad na výsledok sporu, v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba

zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej legitimácie účastníka konania treba

odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a procesnú spôsobilosť (t.j.

spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania ). Nedostatok procesnej

spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a

povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou na ktorú dopadá K vade

takejto povahy v danom prípade nedošlo. Namietaná vada sa týka zastúpenia žalobcov pri

uskutočnení procesného úkonu v konaní pred súdom (pri podaní žaloby) a žalovaný ju vidí

v tom, že žalobu v mene žalobcov podala advokátka J. bez toho, aby k žalobe pripojila

písomné plnomocenstvá udelené žalobcami. Tento odstrániteľný nedostatok bol ale

v priebehu konania odstránený predložením písomných plnomocenstiev na zastupovanie

žalobcov v tomto súdnom konaní advokátkou J. (č.l. 40, č.l. 79 a č.l. 80 súdneho spisu). Ak by

aj prípadne žalobcovia neboli v konaní aktívne vecne legitimovaní (neboli nositeľmi

hmotného práva), nespôsobovala by táto okolnosť nedostatok ich procesnej spôsobilosti

(spôsobilosti samostatne konať pred súdom).

Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou danou prekážkou veci

právoplatne rozsúdenej ( ). Túto prekážku vidí v tom, že v súdnom konaní

pod sp. zn.13 C 87/98 medzi tými istými účastníkmi a s rovnakým predmetom sporu došlo

k zastaveniu konania v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody.

Ustanovenie dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek

tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo

prv začatého konania ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne

rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví ( ).

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide

o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť

predmetu konania, opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti.

Dovolací súd vychádzajúc z tvrdení dovolateľa o zastavení konania sp. zn. ,

ku ktorému malo dôjsť v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody, dospel k záveru, že

dovolateľom uvádzané skutočnosti neboli v danej veci spôsobilé založiť ním tvrdenú

prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( ). Rozhodnutie o zastavení konania

nie je totiž meritórnym rozhodnutím a súd ním nekonštituuje ani nedeklaruje práva alebo

povinnosti, o ktoré v konaní ide (napr. ktoré boli v sporovom konaní uplatnené žalobou).

Prekážku veci právoplatne rozsúdenej môže založiť iba rozhodnutie o veci samej (§ 152

ods. 1 ).

Pokiaľ dovolateľ namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade v zmysle § 241

ods. 2 a , dovolací súd uvádza, že inou vadou konania, na ktorú musí

dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci

samej. Na tzv. iné vady prihliada dovolací súd len ak je dovolanie prípustné. Vada tejto

povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolateľom namietaná skutočnosť, že odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď predtým (svojím skorším rozhodnutím)

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a že

vzhľadom na už vykonané dôkazy (najmä na výsledky znaleckého dokazovania) upustil od

vykonania niektorého navrhnutého dôkazu, napr. výsluchom svedka, nezakladá prípustnosť

dovolania. V týchto prípadoch ide o zákonom aprobovaný procesný postup súdu (§ 219

a , ), ktorý nemôže viesť k vade konania v zmysle

Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až

3 ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s tento opravný prostriedok žalovaného odmietol ako

smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 5/, ktorým vzniklo právo na

náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (

v spojení s a ).

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

( ). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov

právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo

spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je

viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí ( ). Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,

nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie

trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy; ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

( ). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde

alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Žalobcovia 1/ až 5/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného podali návrh na rozhodnutie

o trovách dovolacieho konania, požadovanú náhradu trov tohto konania ale nevyčíslili. So

zreteľom na to dovolací súd, riadiac sa ustanoveniami

uvedenými v predchádzajúcom odseku, vyzval žalobcov 1/ až 5/ prostredníctvom ich

právneho zástupcu, aby vyčíslili trovy dovolacieho konania do troch pracovných dní od

doručenia súdnej výzvy. Ako vyplýva z doručenky založenej v spise dovolacieho súdu, výzva

na vyčíslenie náhrady trov dovolacieho konania bola J. doručená 2. októbra 2008 (štvrtok).

Tromi pracovnými dňami od doručenia výzvy v zmysle sa v danom

prípade rozumejú piatok 3. októbra 2008, pondelok 6. októbra 2008 a utorok 7. októbra 2008

(tento deň bol zároveň posledným dňom uvedenej lehoty). Advokát výšku trov dovolacieho

konania (výšku jeho odmeny za zastupovanie žalobcov 1/ až 5/ v dovolacom konaní) vyčíslil

v podaní s dátumom 7. októbra 2008. Toto podanie ale odovzdal pošte na doručenie

dovolaciemu súdu až 8. októbra 2008 (viď odtlačok pečiatky Pošty Nitra 3 na obálke

pripojenej k vyčísleniu). Z toho vyplýva, že predmetný procesný úkon nebol urobený

v zákonom určenej lehote.

Keďže žalobcovia 1/ až 5/ náhradu trov dovolacieho konania nevyčíslili v zákonom

určenej lehote a zo spisu okrem trov právneho zastúpenia týchto účastníkov nevyplývajú ich

iné trovy dovolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov dovolacieho

konania žalobcom 1/ až 5/ nepriznal. V zmysle , a nebol pri tom

viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania týmto účastníkom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2008

JUDr. Emil Franciscy, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková