Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
673/373269.cd8a28.pdf
PDF · 109.34 KB
No categories available
3Cdo/157/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 157/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I., bývajúcej v B., 2/ J.,
bývajúceho v B., 3/ R., bývajúceho v N., prechodne bývajúceho v N., 4/ S., bývajúcej v B., 5/
P., bývajúceho v B., všetkých zastúpených J., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému
R., bývajúcemu v D., zastúpenému J., advokátom so sídlom v N., o odstránenie vád diela,
vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 130/2000, na dovolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2006 sp. zn. 6 Co 33/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom 1/ až 5/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky čiastočným rozsudkom z 28. novembra 2005 č.k.
9 C 130/2000-310 uložil žalovanému povinnosť bezplatne odstrániť na polyfunkčnom dome
(A4) na ulici S.v N.: a/ zatekanie stavby tak, že má minimalizovať množstvo strešných
prienikov, po obvode strešných okien osadiť okenné lemovanie dostatočnej šírky so
spádovým žliabkom v smere strešného sklonu s dokonalým naviazaním na strešnú krytinu
tak, ako je to požadované v norme pre výkon klampiarskych prác, lemovanie komínového
telesa vykonať nanovo, opatriť komínové teleso pri vrchole ukončujúcou ochrannou hlavicou
z betónu v minimálnej 50-100 mm, b/ podtekanie vody pod parkety na II. nadzemnom
podlaží balkón č. 317, odstrániť vybúraním dlažby v celej ploche balkóna a vykonaním novej
spádovej a nášľapnej vrstvy balkóna s výškovým rozdielom minimálne 50 mm od prahu
balkónových dverí, prípadne zvýšením dolnej plastovej lišty dverného okenného rámu
s prevýšením minimálne 50 mm od styčnej výšky balkóna, c/ oddeľovanie stien spod stropnej
konštrukcie na všetkých balkónoch, odstrániť ukotvením priečky o konštrukciu stropu so
zaomietaním a po obvode hornej styčnej špáry vykonať obvodovú vysprávku tejto špáry
vytmelením silikónovým tmelom, d/ vodorovné trhliny na murive vo výške okien v II.
nadzemnom podlaží odstrániť prehĺbením trhliny cez omietku fasády, až po hlavný nosný
múr, resp. stužujúci veniec a zatmelenie trhliny elastickým tmelom a následne vykonať
zaomietanie a náter miesta fasády, e/ oddeľovanie časti balkónovej steny od obvodového
muriva obvodovej steny priamo nad vchodom do pozemného podlažia zo strany uličnej
odstrániť tak, že prasklinu medzi balkónom a balkónovou stenou je nutné ukotviť a zaomietať
i zo strany polyfunkčného domu č. A4, všetky tieto závady odstrániť do 15 po právoplatnosti
rozsudku. V jeho dôvodoch citoval ustanovenia § 646 ods. 1 a 3, § 647, § 648 ods. 1 a 2,
§ 649 vetu prvú Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaných dôkazov zistil, že
žalobcovia uplatnili vady diela v zmysle znaleckého posudku a jeho dodatku. Znalec
jednoznačne konštatoval existenciu vád diela, ktoré boli reklamované a uplatnené
u žalovaného niekoľkokrát, najmä 5. júna 2000. Oprávnenosť námietky žalovaného, že všetky
vady uplatnené žalobcami boli kompenzované a odstránené žalovaným v zmysle dohody
z 11. mája 1999, sa nepreukázala; nejde vôbec o vady uplatnené v tomto konaní, ale o iné
vady reklamované neskôr (5. júna 2000), po uzavretí dohody. Záručná doba na odstránenie
vád diela žalobcom začala plynúť 5. júna 2000. V danom prípade ide o odstraniteľné vady,
preto podľa citovaných zákonných ustanovení je žalovaný povinný tieto bez zbytočného
odkladu bezplatne odstrániť. Súd nevyhovel návrhu žalobcov a žalovaného na výsluch
svedkov V. a I., pretože tieto dôkazy považoval za nadbytočné.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 23. mája 2006 sp. zn.
6 Co 33/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastníci
uzavreli 29. mája 1996 zmluvu o dielo, podľa ktorej mal žalovaný pre žalobcov zhotoviť
dielo, a to stavbu polyfunkčného domu (A4) na ulici S.v N.. V čl. 6 zmluvy o dielo bola
vymedzená zodpovednosť za vady a zároveň žalovaný prevzal záruku za dielo po dobu 36
mesiacov s tým, že záručná doba začne plynúť dňom, kedy objednávatelia dielo protokolárne
prevezmú. Preberací protokol bol podpísaný 25. júla 1997 a listom z 5. júna 2000 žalobcovia
uplatnili reklamáciu diela. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, pokiaľ tento
uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela presne vymedzeným spôsobom v súlade
s vykonaným znaleckým dokazovaním. K obrane žalovaného, že ide o vady, ktoré boli
odstránené a ktoré boli predmetom vzájomnej dohody z 11. mája 1999, odvolací súd
poznamenal, že ak aj boli vady diela postupne odstraňované, avšak i naďalej sa vyskytujú,
dielo nie je bez vád a preto trvá naďalej zodpovednosť žalovaného, ktorej sa zbaví až ich
úplným odstránením. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď žalovanému uložil
povinnosť vady diela odstrániť. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Prípustnosť dovolania
odôvodnil § 236 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. c/ a d/ O.s.p. Uviedol tiež, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, keď potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, hoci svojím skorším rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. O tejto veci už
súd rozhodol v konaní sp. zn. 13 C 87/98, ktoré bolo zastavené vzhľadom na uzavretú
mimosúdnu dohodu. Uvedená skutočnosť zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. d/
O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolateľ vyvodzoval z toho, že
žalobu podala neoprávnená osoba, ktorá nemala aktívnu legitimáciu. Z. podpísala ako
príkazníčka v mene príkazcov plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni a táto podala
žalobu na súd. Z Príkaznej zmluvy ale nevyplýva oprávnenie príkazníčky v mene príkazcov
podať žalobu, zastupovať ich a riešiť veci súdnou cestou. Príkazníčka na to nemala výslovný
písomný súhlas od príkazcov. Žalobcovia plnomocenstvá udelené J. podpísali až 4. júna 2001.
Žalobu na súd podala teda osoba, ktorá nemohla byť účastníkom konania a nejde o prekážku
konania, ktorú by bolo možné odstrániť doložením plných mocí. Nároky žalobcov sú
premlčané. Z. vystupovala v konaní ako príkazníčka, inokedy ako svedkyňa a mimo jedného
prípadu sa zúčastnila všetkých pojednávaní. Postup súdu bol rozporný, niekoľkokrát predvolal
svedka J., ktorý vykonával dozor na stavbe, nakoniec ale upustil od jeho výsluchu. Dovolateľ
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok
odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec tomuto súdu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalobcovia 1/ až 5/ k dovolaniu žalovaného uviedli, že tento opravný prostriedok nie
je prípustný, pretože smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom
nebola vyslovená prípustnosť dovolania. Tvrdenie dovolateľa, že mimosúdnou dohodou bolo
prv právoplatne rozhodnuté, nezakladá dôvodnosť ani prípustnosť dovolania podľa § 237
písm. d/ O.s.p. Všetky procesné vady boli odstránené v prvostupňovom alebo v odvolacom
konaní. Na základe uvedeného preto žalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odmietol a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či mimoriadny opravný prostriedok žalovaného je procesne prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho
proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 238 O.s.p., lebo dovolanie žalovaného nesmeruje
proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani
nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolanie žalovaného by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by konanie
na súdoch nižších stupňov bolo zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. So zreteľom
na obsah dovolania a so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) dovolacieho
súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p.
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo
k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj
uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je však
významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, e/, f/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľom namietaná vada podľa § 237 písm. c/ O.s.p. mala spočívať v tom, že
žalobu na súd podala osoba, ktorá nebola aktívne legitimovaná na jej podanie (žalobu
nepodali žalobcovia a plnú moc udelili právnej zástupkyni J. až 4. júna 2001. Dovolací
súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka aktívnej legitimácie účastníka konania
(žalobcu) nemá žiaden vzťah na prípustnosť dovolania podľa §237 O.s.p. Ak súd nesprávne
posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania.
Nedostatok hmnotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej legitimácie) môže mať iba vecný
dopad na výsledok sporu, v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba
zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej legitimácie účastníka konania treba
odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (t.j.
spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej
spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a
povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. K vade
takejto povahy v danom prípade nedošlo. Namietaná vada sa týka zastúpenia žalobcov pri
uskutočnení procesného úkonu v konaní pred súdom (pri podaní žaloby) a žalovaný ju vidí
v tom, že žalobu v mene žalobcov podala advokátka J. bez toho, aby k žalobe pripojila
písomné plnomocenstvá udelené žalobcami. Tento odstrániteľný nedostatok bol ale
v priebehu konania odstránený predložením písomných plnomocenstiev na zastupovanie
žalobcov v tomto súdnom konaní advokátkou J. (č.l. 40, č.l. 79 a č.l. 80 súdneho spisu). Ak by
aj prípadne žalobcovia neboli v konaní aktívne vecne legitimovaní (neboli nositeľmi
hmotného práva), nespôsobovala by táto okolnosť nedostatok ich procesnej spôsobilosti
(spôsobilosti samostatne konať pred súdom).
Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou danou prekážkou veci
právoplatne rozsúdenej (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Túto prekážku vidí v tom, že v súdnom konaní
pod sp. zn.13 C 87/98 medzi tými istými účastníkmi a s rovnakým predmetom sporu došlo
k zastaveniu konania v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody.
Ustanovenie § 237 písm. d/ O.s.p. dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek
tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo
prv začatého konania (§ 83 O.s.p.). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne
rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide
o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť
predmetu konania, opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti.
Dovolací súd vychádzajúc z tvrdení dovolateľa o zastavení konania sp. zn. 13 C 87/98,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody, dospel k záveru, že
dovolateľom uvádzané skutočnosti neboli v danej veci spôsobilé založiť ním tvrdenú
prekážku veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie o zastavení konania
nie je totiž meritórnym rozhodnutím a súd ním nekonštituuje ani nedeklaruje práva alebo
povinnosti, o ktoré v konaní ide (napr. ktoré boli v sporovom konaní uplatnené žalobou).
Prekážku veci právoplatne rozsúdenej môže založiť iba rozhodnutie o veci samej (§ 152
ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade v zmysle § 241
ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p., dovolací súd uvádza, že inou vadou konania, na ktorú musí
dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich
postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci
samej. Na tzv. iné vady prihliada dovolací súd len ak je dovolanie prípustné. Vada tejto
povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolateľom namietaná skutočnosť, že odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď predtým (svojím skorším rozhodnutím)
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a že
vzhľadom na už vykonané dôkazy (najmä na výsledky znaleckého dokazovania) upustil od
vykonania niektorého navrhnutého dôkazu, napr. výsluchom svedka, nezakladá prípustnosť
dovolania. V týchto prípadoch ide o zákonom aprobovaný procesný postup súdu (§ 219
a § 221 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.), ktorý nemôže viesť k vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až
3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tento opravný prostriedok žalovaného odmietol ako
smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na
odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 5/, ktorým vzniklo právo na
náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
(§ 151 ods. 1 O.s.p.). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov
právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo
spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je
viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie
trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy; ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
(§ 151 ods. 4 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Žalobcovia 1/ až 5/ vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného podali návrh na rozhodnutie
o trovách dovolacieho konania, požadovanú náhradu trov tohto konania ale nevyčíslili. So
zreteľom na to dovolací súd, riadiac sa ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
uvedenými v predchádzajúcom odseku, vyzval žalobcov 1/ až 5/ prostredníctvom ich
právneho zástupcu, aby vyčíslili trovy dovolacieho konania do troch pracovných dní od
doručenia súdnej výzvy. Ako vyplýva z doručenky založenej v spise dovolacieho súdu, výzva
na vyčíslenie náhrady trov dovolacieho konania bola J. doručená 2. októbra 2008 (štvrtok).
Tromi pracovnými dňami od doručenia výzvy v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p. sa v danom
prípade rozumejú piatok 3. októbra 2008, pondelok 6. októbra 2008 a utorok 7. októbra 2008
(tento deň bol zároveň posledným dňom uvedenej lehoty). Advokát výšku trov dovolacieho
konania (výšku jeho odmeny za zastupovanie žalobcov 1/ až 5/ v dovolacom konaní) vyčíslil
v podaní s dátumom 7. októbra 2008. Toto podanie ale odovzdal pošte na doručenie
dovolaciemu súdu až 8. októbra 2008 (viď odtlačok pečiatky Pošty Nitra 3 na obálke
pripojenej k vyčísleniu). Z toho vyplýva, že predmetný procesný úkon nebol urobený
v zákonom určenej lehote.
Keďže žalobcovia 1/ až 5/ náhradu trov dovolacieho konania nevyčíslili v zákonom
určenej lehote a zo spisu okrem trov právneho zastúpenia týchto účastníkov nevyplývajú ich
iné trovy dovolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov dovolacieho
konania žalobcom 1/ až 5/ nepriznal. V zmysle § 151 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. nebol pri tom
viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania týmto účastníkom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2008
JUDr. Emil Franciscy, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková