Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/3/2007

Najvyšší súd 1 M Obdo V 3/2007

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej,

JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu S.k., a.s., C.X., B.,

proti žalovaným 1/ Y., s.r.o., N.X., Ž., 2/ R.I., s.r.o., V.X., Ž., 3/ Dr. J.S,, bytom H., N.X.,

Ž., 4/ S.I., s.r.o., J.X., Ž., 5/ B.C., s.r.o., B.X., Ž., o zaplatenie 27 021 690,80 Sk s prísl.,

vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6.

septembra 2004 č. k. -579, v znení opravného uznesenia zo 6. septembra 2004 č.

k. -586 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2006 č.

k. -616, rozhodol

t a k t o :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a rozsudok odvolacieho

súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 6. septembra 2004 č. k. -579

v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 6 000 000,– Sk s tým, že plnením žalovaného v 2. rade, alebo žalovaného v 3. rade

21 M Obdo V 3/2007

podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. septembra 2001 č. k. -452 zaniká

v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosti žalovaného v 1. rade.

Krajský súd v Žiline svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v novom konaní vo veci,

po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, bol predmetom konania nárok

žalobcu na zaplatenie 6 000 000,– Sk voči žalovanému v 3. rade z dôvodu jeho ručiteľského

záväzku. Ručiteľským vyhlásením z 22. novembra 1993 žalovaný v 3. rade zabezpečil

pohľadávku žalobcu z úverovej zmluvy č. X. z 22. novembra 1993, ktorou žalobca poskytol

dlžníkovi Y., predtým L., úver. Dňa 22. novembra 1993 uzatvoril pôvodný dlžník Y.,

so spoločnosťou S. zmluvu o prevzatí dlhu z uvedenej úverovej zmluvy v sume 19 900 000,–

Sk. Zmluvu o prevzatí dlhu okrem zmluvných strán podpísal tiež veriteľ a spoločnosť R.

Podľa článku II. Bod 5, ak k prevzatiu dlhu nedá súhlas predstavenstvo S. do 16. mája 1995,

zmluvné strany pokladajú toto prevzatie dlhu za bezpredmetné. Keďže právne následky

zmluvy o prevzatí dlhu boli viazané na splnenie odkladacej podmienky a žalovaný v 3. rade

nepredložil a neoznačil dôkazy, podľa ktorých predstavenstvo S. súhlasilo s prevzatím dlhu

do 16. mája 1995, nedošlo k účinnému prevzatiu dlhu od pôvodného dlžníka Y. Vzhľadom

na uvedený právny stav bolo irelevantné, či žalovaný v 3. rade ako ručiteľ súhlas ku zmluve

o prevzatí dlhu dal. Nakoľko žalovaným v 3. rade nepodpísané dodatky k úverovej zmluve

nemenili výšku poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkovi, za zaplatenie ktorých

sa žalovaný v 3. rade zaručil, je úverová zmluva platná. Súd prvého stupňa tiež nezistil žiadne

ďalšie skutočnosti, následkom ktorých by ručiteľský záväzok zanikol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom z 12. januára 2006

č. k. -616 rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny a žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

Podľa názoru odvolacieho súdu právne následky zmluvy o prevzatí dlhu boli viazané

na splnenie odkladacej podmienky, t.j. písomný súhlas predstavenstva S. Ž. Nakoľko

žalovaný v 3. rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností,

že predstavenstvo S. písomný súhlas do 16. mája 1995 dalo, zmluva o prevzatí dlhu

nenadobudla účinnosť a zabezpečovací záväzok žalovaného v 3. rade nebol týmto právnym

úkonom vôbec dotknutý. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe voči

žalovanému v 3. rade o peňažné plnenie z ručiteľského záväzku vyhovel.

31 M Obdo V 3/2007

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opraným uznesením a proti rozsudku

odvolacieho súdu na podnet žalovaného Dr. J.S. podal mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, že podľa jeho názoru napadnutými

rozhodnutiami bol porušený zákon v ust. § 1, § 2, § 3, § 6, § 120 ods. 1 2, 3, 4,

, , , , , ktorými ustanoveniami sa súdy dôsledne

neriadili. Ďalej na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol:

Podmienka v zmysle je vedľajším ustanovením v právnom úkone, ktorým

sa účinnosť právneho úkonu, t.j. skutočný vznik, zmena, či zánik subjektívnych občianskych

práv a povinností, robí závislým na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho úkonu v čase

jeho urobenia neznáma (je pre nich neistá). Význam odkladacej podmienky spočíva v tom,

že účinky právneho úkonu nastanú až jej splnením. Do splnenia, nesplnenia, či zmarenia

podmienky existuje stav neistoty, kedy sa nevie, či urobený právny úkon, ktorý je inak platný

a záväzný, avšak nie je ešte účinný, nadobudne vôbec právne účinky. Splnením odkladacej

podmienky nadobudne právny úkon právne účinky, a to od času splnenia podmienky (ak

nebolo stranami dohodnuté niečo iného). Len vtedy je najskôr naplnená vôľa zamýšľaná

účastníkmi právneho úkonu. Naproti tomu nesplnenie odkladacej podmienky znamená,

že dosiaľ neúčinný právny úkon nenadobudne účinnosť.

V prejednávanej veci „súhlas predstavenstva s prevzatím dlhu akciovou spoločnosťou

S. do 16. mája 1995“, ktorú platne uzavrel predseda predstavenstva – žalovaný v 3. rade,

nemožno pokladať za odkladaciu podmienku v zmysle , lebo takéto rozhodnutie

orgánu spoločnosti jednak nespĺňa pojmové znaky podmienok (nešlo o neistú skutočnosť,

teda takú, o ktorej konajúci nevie, či nastane alebo nie, pretože nemôže byť základom

podmienky skutočnosť, ktorá istotne nastane, alebo ktorá istotne nenastane a o ktorej subjekt,

robiaci právny úkon, vie, že nastane, resp. že nenastane) a jednak, že nespočívalo na vôli

konajúceho, a preto nie je podmienkou tak, ako to chybne uzavrel odvolací súd i súd prvého

stupňa.

41 M Obdo V 3/2007

Z toho vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v posudzovaní uvedenej

otázky na nesprávnom právnom posúdení veci, čím je tak naplnený dovolací dôvod podľa

Uvedené nesprávne posúdenie základnej otázky sa potom premietlo aj do prílišnej

formálnosti a povrchnosti konania a rozhodovania súdov vo vzťahu k ostatným námietkam,

ktoré vzniesol v danom procese žalovaný v 3. rade, čím súdy porušili pravidlá stanoveného

postupu (spravodlivého procesu), ktoré vyžadujú plný rešpekt k procesným zásadám, ktorým

je konanie pred všeobecnými súdmi ovládané (porov. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, v spojení s ,

, , , a ).

Súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom zakotveným v § 157

ods. 2 ; ak tento vzťah z odôvodnenia nevyplýva, ide vo svojich dôsledkoch

o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o naplnenie tzv. inej vady konania, ktorá je dovolacím

dôvodom podľa .

Takýto arbitrárny postup treba vidieť najmä pri posudzovaní námietky žalovaného

v 3. rade ohľadne nespornej praxe, ktorú strany zmluvy o prevzatí dlhu po jej uzavretí

zaviedli v súlade s v spojení s , , ale súd ju

zamietol z dôvodu jej účelovosti, pričom k ďalším námietkam (ako napr. neurčitosť zmluvy

o ručení, ktorú uzavreli s veriteľom dva subjekty, pričom záväzok sa vymáha od jedného, či

neakceptácia platnosti dodatku z 20. apríla 1994 a pod.) sa už ani nevyjadroval.

Z uvedeného vyplýva, že súdy pri rozhodovaní porušili zákon, a preto vzhľadom

na uvedené skutočnosti za podmienok uvedených v § 243e ods. 1, v spojení s § 243f ods. 1

písm. b/ a c/ ODP podávam na základe podnetu účastníka konania mimoriadne dovolanie

proti napadnutým rozsudkom, lebo to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov

účastníka, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

51 M Obdo V 3/2007

Žalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu navrhol ho zamietnuť. Stotožnil

sa so skutkovými, aj právnymi závermi uvedenými v napadnutých rozhodnutiach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas na podnet účastníka konania, mimoriadne

dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté

rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

Na pojednávaní konanom 6. septembra 2004 (č.l. 572-576) súd prvého stupňa vyhlásil

rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi čiastku 6 000 000,– Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol o náhrade trov konania.

Súd prvého stupňa opravným uznesením zo 6. septembra 2004 výrok rozsudku

uvedený v zápisnici o pojednávaní opravil tak, že jeho správne znenie je takéto:

Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 6 000 000,– Sk, pričom

plnením žalovaného v 2. rade alebo žalovaného v 3. rade podľa rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. -452 zo dňa 11. septembra 2001 zaniká v rozsahu poskytnutého

plnenia povinnosť žalovaného v 1. rade, v rozsahu poskytnutého plnenia žalovanými v 2. rade

alebo v 3. rade. V ostatných výrokoch ponechal rozsudok nezmenený.

V odôvodnení opravného uznesenia súd uviedol, že takto postupoval podľa ust. § 164

, keďže ide o zrejmú nesprávnosť.

Opravné uznesenie bolo vydané v rozpore so zákonom, ktoré porušenie zákona je inou

vadou v zmysle ust. , v spojení s a týmto postupom

súdu prvého stupňa bola tiež účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd toto pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil.

Súd prvého stupňa opravným uznesením založil medzi účastníkmi konania úplne iné

právne vzťahy, než ktoré vyplývali z jeho rozsudku vyhláseného na pojednávaní konanom

6. septembra 2004 (č.l. 576)), resp. aj z jeho rozsudku zo dňa 11. septembra 2001 č. k.

61 M Obdo V 3/2007

-452. Z tohto dôvodu v danej veci nešlo o nejakú zrejmú nesprávnosť (§ 164

), ale o rozhodnutie vo veci samej, o ktorej malo byť rozhodnuté výrokom rozsudku, a to

na pojednávaní ( ). Teda, ak súd prvého stupňa výrokom rozsudku vyhlásenom

na pojednávaní dňa 6. septembra 2004 nerozhodol o celom predmete konania, potom ďalej

mohol postupovať podľa ust. a v ostávajúcej časti konania mohol rozhodnúť

doplňujúcim rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku, teda okrem iného

na jeho vyhlásenie bolo potrebné nariadiť pojednávanie. Keďže súd prvého stupňa takto

nepostupoval, odňal v tomto smere žalobcovi aj žalovaným možnosť konať pred súdom,

a preto odvolací súd mal odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť. Naviac odvolací súd

na odvolacie pojednávanie predvolal len žalobcu a žalovaného v 3. rade, hoci výrok rozsudku

súdu prvého stupňa sa dotýkal aj žalovaných v 1. a v 2. rade, a teda aj v odvolacom konaní

bola týmto účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na zistenie vady uvedenej v ust. , dovolací súd na jej

existenciu musel prihliadať z úradnej povinnosti, a preto aj keď táto vada nebola výslovne

generálnym prokurátorom namietaná, dovolací súd dospel k záveru, že už táto vada je

dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Pokiaľ ide o prvú námietku generálneho prokurátora, a to týkajúcu sa výkladu ust.

, dovolací súd s týmto právnym názorom generálneho prokurátora sa nestotožňuje.

Z obsahu zmluvy o prevzatí dlhu z 22. novembra 1993, uzavretej medzi dlžníkom Y.

a spoločnosťou S. jej článku II. Bod 5 vyplýva, že ak k prevzatiu dlhu nedá súhlas

predstavenstvo S. do 16. mája 1995, zmluvné strany pokladajú toto prevzatie dlhu

za bezpredmetné. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade ide o bežnú odkladaciu

podmienku podľa ust. , . Názor generálneho prokurátora, že v tomto prípade

nešlo o neistú skutočnosť, odporuje všeobecným poznatkom o chode obchodných spoločností

( ). V prvom rade je treba uviesť, že predstavenstvo by nedalo súhlas k prevzatiu

dlhu vtedy, ak by o uvedenej podmienke objektívne nemohlo rozhodnúť, lebo spoločnosť

zanikla, resp. bola zrušená (§ 68 Obch. zák.), bolo rozhodnuté o neplatnosti spoločnosti

( Obch. zák.), na spoločnosť bol vyhlásený konkurz podľa , atď.

Súhlas k prevzatiu dlhu predstavenstvo tiež nedá vtedy, ak tak rozhodne, prípadne takýto bod

nezaradí do programu. Či takáto situácia v budúcnosti nastane, v čase uzavretia zmluvy dňa

71 M Obdo V 3/2007

22. novembra 1993 isté nie je a nie je isté ani to, či predstavenstvo súhlas k prevzatiu dlhu

výslovne dá, alebo nedá. Aj keď niektorá z týchto skutočností určite nastane, ako tvrdí

generálny prokurátor, to ešte neznamená, že táto skutočnosť nemôže byť základom

odkladacej podmienky. Táto odkladacia podmienka je neistá v tom, že v čase uzavretia

podmieneného právneho úkonu nikto s istotou nemôže vedieť z hľadiska udelenia súhlasu

predstavenstva, že ktorá z vyššie popísaných situácií nastane, a teda v konečnom dôsledku, či

súhlas predstavenstva k dohodnutému dátumu bude daný. Na základe uvedeného dovolací súd

túto námietku generálneho prokurátora nepovažuje za dôvodnú.

Námietku generálneho prokurátora, týkajúcu sa arbitrárneho (svojvoľného) postupu

(v mimoriadnom dovolaní nesprávne uvedené „arbitrážneho“) súdov z hľadiska posúdenia

praxe účastníkov po uzavretí zmluvy o prevzatí dlhu dovolací súd považuje za dôvodnú.

Žalovaný v 3. rade v priebehu konania poukazoval na to, že po uzavretí tejto zmluvy účastníci

postupovali v súlade s jej obsahom, čo možno považovať aj za uznanie záväzku podľa ust.

§ 323 Obch. zák. (uvádza to napr. aj v odvolaní na č.l. 594) s dôsledkami vyplývajúcimi

z § 407 ods. 2, 3 Obch. zák., pokiaľ ide o premlčanie. V tomto smere úvaha odvolacieho súdu,

že ide o účelovú námietku, nie je postačujúca. Ku viacerým ďalším námietkam žalovaného

v 3. rade, napr. neurčitosť zmluvy o ručení, platnosť dodatku z 20. apríla 1994, sa súdy ani

nevyjadrili.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2 v spojení

s ust. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu