Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/209/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci navrhovateľa

J. V., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom v B., proti odporcovi A.,

s.r.o., so sídlom v B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. decembra 2005 č. k. -70 určil,

že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa odporcom z 11. 11. 2003 je neplatné

a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 343 413,30 Sk spolu s úrokom z omeškania 12 %

zo sumy 19 740,- Sk od 11. 1. 2004 do zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 2. 2004 do

zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 3. 2004 do zaplatenia, 11 % zo sumy 19 740,- Sk od

11. 4. 2004 do zaplatenia, 10 % zo sumy 19 740,- Sk od 11. 5. 2004 do zaplatenia, zo sumy

19 740,- Sk od 11. 6. 2004 do zaplatenia, 9 % zo sumy 19 740,- Sk od 11. 7. 2004 do

zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 8. 2004, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 9. 2004 do

zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 10. 2004 do zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od

11. 11. 2004 do zaplatenia, 8 % zo sumy 19 740,- od 11. 12. 2004 do zaplatenia, zo sumy

19 740,- Sk od 11. 1. 2005 do zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 2. 2005 do zaplatenia,

6 % zo sumy 19 740,- Sk od 11. 3. 2005 do zaplatenia, zo sumy 19 740,- Sk od 11. 4. 2005 do

zaplatenia a náhradu trov konania 54 909,- Sk k rukám právneho zástupcu, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že formálne predpoklady okamžitého

skončenia pracovného pomeru, vrátane riadneho doručenia navrhovateľovi, boli splnené.

Podľa jeho názoru ale v konaní nebolo preukázané také závažné porušenie pracovnej

disciplíny navrhovateľom, pre ktoré je možné v súlade so skončiť

pracovný pomer okamžite. Ako príklad takéhoto závažného porušenia pracovnej disciplíny

uviedol rôzne úmyselné konania spojené so škodami väčšieho rozsahu, alkoholizmus,

reťazové absencie a pod., ktoré sú spojené s porušením základných povinností zamestnanca

v zmysle . Odporca mal preukázať, že navrhovateľ svojím konaním

chcel porušiť pracovnú disciplínu pri výkone práce. I keď na vozidle, ktoré navrhovateľ

opravoval, neboli riadne dotiahnuté matice, čo zákazník reklamoval, v konaní nebolo

preukázané jeho zavinenie, t. j. úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu. Konaním

navrhovateľa nebola ani spôsobená žiadna škoda a je len domnienkou odporcu, že spôsobená

byť mohla. Súčasne vyslovil názor, že odporca mal navrhovateľa za jeho konanie

(nedotiahnutie kolesa) postihnúť, ale mohol použiť opatrenia miernejšieho charakteru

v súlade so . Pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného

zárobku navrhovateľa za tretí štvrťrok 2003 (21 246,- Sk) a priznal ju za 13 mesiacov po

primeranom znížení ( ) na žiadosť odporcu. O úrokoch

z omeškania rozhodol podľa a trovách konania podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. júna 2007 sp. zn. na odvolanie

odporcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 80 870,80 Sk k rukám právneho zástupcu

do 3 dní. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o splnení formálnych

predpokladov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale nie s jeho záverom

o nepreukázaní závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, pre ktoré je možné

pracovný pomer skončiť okamžite. Mal za preukázané, že 10. 11. 2003 navrhovateľ pri

vykonávaní opravy motorového vozidla nedotiahol riadne ľavé predné koleso, čo zákazník

reklamoval. Povinnosťou navrhovateľa ako mechanika pritom bolo prácu vykonávať

s vynaložením odbornej starostlivosti a dodržiavať pracovnú disciplínu. Navrhovateľ

pracovnú disciplínu porušil, pretože nedotiahnutie kolesa treba považovať za zanedbanie

odbornej starostlivosti. Pri posudzovaní stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny vzal

odvolací súd do úvahy skutočnosť, že riadne dotiahnutie kolesa motorového vozidla je rutinný

jednoduchý úkon, ktorý musí bez problémov zvládnuť každý mechanik. Ak navrhovateľ ani

takýto jednoduchý úkon nezvládol, nie je možné od odporcu ako jeho zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby ho zamestnával do uplynutia výpovednej doby. Keď nie je

schopný riadne dotiahnuť koleso motorového vozidla, ťažko by ho mohol poveriť

závažnejšími úkonmi pri opravách motorových vozidiel. Z tohto hľadiska považoval

porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom za tak závažné, pre ktoré oprávnene odporca

skončil s ním pracovný pomer okamžite ( ). Teda súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne ho právne posúdil. O trovách

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodil z § 238

a , pretože podľa jeho názoru odvolací súd nesprávne vec

právne posúdil, keď nesprávne vyložil hmotnoprávne ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/

v charaktere závažného porušenia pracovnej disciplíny. Jeho výklad bol

diametrálne odlišný od výkladu prvostupňovým súdom. Poukázal na to, že odporca ako dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že pred odovzdaním motorového vozidla

zákazníkovi nedotiahol (nechal uvoľnené) ľavé predné koleso a v stave ohrozujúcom

bezpečnosť cestnej premávky a jej účastníkov ho odovzdal zákazníkovi. Z vykonaného

dokazovania ale vyplýva, že po oprave vozidlo a kľúče odovzdal prijímaciemu technikovi

a nie zákazníkovi, s ktorým pri odovzdávaní a preberaní vozidla neprišiel do styku. Tým

podľa jeho názoru zodpovednosť za stav vozidla prešla na prijímacieho technika, ktorého

povinnosťou bolo presvedčiť sa o rozsahu opravy a vykonať s vozidlom skúšobnú jazdu

a až následne odovzdať vozidlo zákazníkovi. Jeho porušenie pracovnej disciplíny v uvedenom

rozsahu mohlo zakladať maximálne písomné upozornenie a nebolo dôvodom ani pre

výpoveď, keď navyše bol 11. 11. 2003 práceneschopný. Za nepresné považoval tvrdenie

o doručení mu okamžitého skončenia pracovného pomeru na pracovisku 27. 11. 2003.

Zdôraznil, že odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že bol bezproblémovým,

zodpovedným a svedomitým pracovníkom, nikdy nebol upozornený na porušenie pracovnej

disciplíny. Tiež k následku porušenia pracovnej disciplíny, keď nikto neutrpel žiadnu ujmu

a nedošlo ku škode. Odporca dôkazné bremeno na ustálenie záveru, že došlo k závažnému

porušeniu pracovnej disciplíny podľa jeho názoru neuniesol. Vzhľadom k tomu, že ako

spoľahlivý pracovník sa dopustil svojej prvej technickej chyby, ktorej si nie je ani vedomý,

okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo mať ani výchovný účel. Pokiaľ odvolací

súd dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa mal svoj záver odôvodniť a podložiť

presvedčivou argumentáciou, čo neurobil. Namietal aj rozhodnutie o trovách konania.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa môže

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu

z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inak je to ale

s vadami konania podľa

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ) je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O inú

vadu konania ide tiež vtedy, keď rozhodnutie súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu. Takouto vadou je aj nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho

súdu pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

V prejednávanej veci je dovolanie odôvodnené tým, že napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Z obsahu dovolania tiež vyplýva, že dovolateľ

namietal aj inú vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu,

pretože svoj odlišný právny záver od právneho záveru súdu prvého stupňa v intenzite

porušenia pracovnej disciplíny nijako nevyargumentoval a nezdôvodnil.

Predmetom konania v danej veci je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru odporcu s navrhovateľom.

Podľa (účinného v čase skončenia pracovného

pomeru) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil

závažne pracovnú disciplínu.

Súdy nižších stupňov dospeli síce k záveru, že došlo k porušeniu pracovných povinností

navrhovateľom, ale rozdielne posúdili intenzitu tohto porušenia z hľadiska jeho závažnosti.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ pracoval

u odporcu na základe pracovnej zmluvy z 21. 11. 2002 ako mechanik. Dňa 10. 11. 2003

pri vykonávaní opravy motorového vozidla zn. Nissan Almera, vlastníkom ktorého bola

spoločnosť A., spol. s r. o., nedotiahol riadne ľavé predné koleso, čo zákazník reklamoval.

Týmto konaním navrhovateľ porušil svoje pracovné povinnosti vykonávať

prácu riadne, zodpovedne a s vynaložením odbornej starostlivosti. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, že toto porušenie pracovných povinností nebolo závažným porušením pracovnej

disciplíny, pre ktoré je možné v súlade s citovaným ustanovením skončiť

pracovný pomer okamžite. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru, že išlo

o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny

navrhovateľa ale posudzoval len z hľadiska obtiažnosti konkrétneho pracovného úkonu

(dotiahnutie kolesa motorového vozidla) považujúc ho za úkon jednoduchý, ktorý musí

každý mechanik zvládnuť. A konštatoval, že navrhovateľ takýto úkon nezvládol, preto ho

ťažko možno poverovať úkonmi ťažšími a prečo nemožno od odporcu spravodlivo

požadovať, aby navrhovateľa zamestnával do skočenia výpovednej doby.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca,

vyplývajúcim z pracovného pomeru ( ). Spočíva v plnení povinností,

ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou

zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností

zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň

intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu

zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh,

na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia

zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu

a pod., ktorý záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a od ktorého nemá dôvod sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ani v danej

veci odchýliť. Odvolací súd ho síce citoval, ale v ňom uvedenými kritériami sa nezaoberal,

čo z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva. Za tohto stavu vzhľadom na nedostatok

odôvodnenia zodpovedajúcemu , rozhodnutie odvolacieho súdu postráda

náležité posúdenie veci po stránke skutkovej i právnej, pre svoju nepreskúmateľnosť a pre

neúplne zistený skutkový stav v naznačenom smere je postihnuté inou vadou, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Zistený

skutkový stav nedával odvolaciemu súdu dostatočný podklad pre správne posúdenie veci

z hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. So zreteľom na uvedené

jeho záver, že dosiahlo intenzitu porušenia závažným spôsobom, prečo je dôvodom na

okamžité skončenie pracovného pomeru, sa javí podľa názoru dovolacieho súdu ako

predčasný.

Dovolací súd považuje za nedôvodnú námietku dovolateľa týkajúcu sa riadneho doručenia

okamžitého skončenia pracovného pomeru a preukázania porušenia pracovnej disciplíny.

Závery súdov nižších stupňov o splnení formálnych predpokladov okamžitého skončenia

pracovného pomeru a porušenia pracovných povinností navrhovateľom pri výkone práce

mechanika majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z dôvodov zhora uvedených je ale zrejmé, že navrhovateľ dovolaním opodstatnene

napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol vydaný v konaní postihnutom vadou v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok

zrušil podľa veta za bodkočiarkou a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: