Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d8c/373619.c8caf7.pdf
PDF · 92.83 KB
No categories available
2Cdo/194/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 194/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : S., so sídlom
v N., proti žalovaným : 1/ Ing. E., bývajúca v N., 2/ Ing. P., bývajúci v N., obaja zastúpení
JUDr. L., advokátkou v P., o zaplatenie 19 056,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 14 C 616/2002, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 26. apríla 2007 sp. zn. 4 Co 294/2006,
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu
z 12. júla 2006 č.k. 14 C 616/2002-253, ktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne na istine 19 056,- Sk spolu s 15,5 % úrokom z omeškania od
16.4.2002 do zaplatenia a náhradu trov v sume 16 447,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám JUDr. P. s odôvodnením, že zmluva o spoločenstve obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti a Okresný úrad v Ilave zaregistroval spoločenstvo dňom
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 29.5.2000 a tým S. so sídlom T., nadobudlo právnu subjektivitu.
Žalovaní 1/, 2/ boli zároveň zaviazaní zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 2 287,50 Sk k rukám JUDr. P., do troch dní.
Žalovaní 1/, 2/ podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p., pretože žalobca, ktorý v konaní
vystupoval ako účastník nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. V zmysle ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. namietali, že konanie je postihnuté inou vadou, odvolací súd sa
v konaní nezaoberal odvolaním žalovaných 1/, 2/ v plnom rozsahu a nevyhodnotil jednotlivé
dôkazy. Taktiež namietali v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nesprávne právne
posúdenie veci, keď odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z.,
pretože na správu domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy. Žiadali zrušiť
rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu a uznesením konanie zastaviť alebo
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k podanému dovolaniu zo strany žalobcu nebolo podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatne rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo
ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalovanými tvrdeným dôvodom prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že
v prejednávanej veci ten, kto v konaní vystupoval ako účastník (žalobca) nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.).
Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva
a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom
konania obsahuje § 19 O.s.p. Túto spôsobilosť má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. Spôsobilosť byť
účastníkom konania majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za
právnické osoby sa považujú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia
majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného
zákonom určeného registra (§ 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Z rozhodnutia Okresného úradu v Ilave zo dňa 15.5.2000 č. 205/2000 jednoznačne
vyplýva, že Okresný úrad Ilava v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 46 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zaregistroval do registra združení pod evidenčným číslom
7/2000 spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov s názvom S. so sídlom T..
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.5.2000 a tým dňom
spoločenstvo nadobudlo právnu subjektivitu. Z uvedených dôvodov námietka žalovaných 1/,
2/ že žalobca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania neobstojí.
K namietaným vadám v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
žalovanými je potrebné uviesť, že k týmto môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je
splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí
možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaných 1/, 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie
v súlade s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok
dovolateľov.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd ale napriek tomu žalobcovi nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, pretože tieto si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: