Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/71/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľky M. K., bývajúcej v Ž., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou v Ž., proti

odporcovi Slovenskej republike – Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky, Špitálska č. 4-6, Bratislava, o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 29. novembra 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. novembra

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. januára 2007 č.k. -74 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 27 730,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a v rovnakej lehote zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania

5 156,-- Sk na účet jej právnej zástupkyne. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka ešte

v roku X. požiadala o priznanie opakovaného príspevku za opatrovanie občana s ťažkým

zdravotným postihnutím – B. K. (ďalej len „posudzovaná osoba“). Posudzovaná osoba v roku

X. zomrela a do jej úmrtia – za obdobie od X. X. nebol jej zdravotný stav oddelením

posudkových činností zhodnotený. Až po smrti posudzovanej osoby vydal Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutie o nepriznaní požadovaného príspevku, ktoré

rozhodnutie bolo potvrdené i nadriadeným orgánom. Na základe takýchto skutkových zistení

potom súd prvého stupňa vyhodnotil zodpovednosť odporcu podľa

z titulu zodpovednosti štátu za škodu, keď konanie orgánu štátu pri prerokovaní žiadosti

o poskytnutie peňažného príspevku na zaopatrovanie posudzovanej osoby vyhodnotil za

pomalé. Príslušný orgán sa totiž nespravoval o sociálnej

pomoci, ktorý ukladá vydať rozhodnutie v lehote 60 dní, ak je podkladom na

rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kompenzáciu posudok príslušného

orgánu. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu

základného práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

článku 48 ods. 2 . Výšku nároku na náhradu škody za mesiace

december 2003 a január 2004 odvodil od výšky príspevku za zaopatrovanie stanovenú v §

64a ods. 4 po 6 000,-- Sk. Výšku nároku na náhradu škody za mesiac

február až máj 2004 stanovil na základe výšky príspevku za zaopatrovanie uvedený v § 45

ods. 5 , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnej

pomoci. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. novembra 2007 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa poukázal na ustanovenie , ktoré stanovuje aj pre

zodpovednosť štátu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 18

citovaného predpisu, ktorej sa navrhovateľka domáha, podmienku vyčerpania opravných

prostriedkov. Od splnenia tejto zákonnej podmienky je prípustné upustiť len v prípadoch

osobitného zreteľa. Navrhovateľka však nielenže nepreukázala existenciu konkrétnych

dôvodov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hodné osobitného zreteľa, ale ani netvrdila,

že by boli dané. S odkazom na piatu časť potom uviedol, že

v prejednávanej veci je nepochybné, že medzi navrhovateľkou a odporcom sa jedná o právny

vzťah, ktorý spadá pod režim správneho súdnictva, pričom v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že navrhovateľka nepožiadala o súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov,

ktoré zistenie je významné v dvoch súvislostiach. Po prvé, ak navrhovateľka nepožiadala

o preskúmanie rozhodnutia súdom, zostalo účinné rozhodnutie vydané v správnom konaní,

ktorým je súd viazaný. Právoplatne bolo teda určené, že navrhovateľke nebol priznaný

opakovaný peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Keďže ide o fakultatívnu (a nie obligatórne nárokovateľnú) dávku, nadväzne nie je možné

prijať záver, že navrhovateľke by vzniklo právo na jej výplatu. Po druhé, čo je z hľadiska

aplikácie ešte podstatnejšie, navrhovateľka nevyčerpala zákonom

predpokladané opravné prostriedky. Pri nepreukázaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je

následne neprípustné konštatovať zodpovednosť štátu za škodu v zmysle uvedeného právneho

predpisu. Z dôvodu, že nie je daný ani základ uplatňovaného nároku navrhovateľky, nebolo

potrebné zaoberať sa otázkou jeho výšky. O trovách konania rozhodol podľa

s prihliadnutím na to, že hoci nárok z titulu právnej konštrukcie zodpovednosti štátu za škodu

pri výkone „štátnej“ moci bol zamietnutý, je nesporné, že postup príslušných správnych

orgánov nebol náležite dôsledný, osobitne z pohľadu plynulosti a včasnosti jeho konania

a rozhodovania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla

dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Vyslovila názor, že práve podľa ustanovenia

splnila podmienky pre uplatnenie nároku, pretože je nesporné, že proti

rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo 16. decembra 2004, ktorým jej

nebol priznaný opakovaný peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným

postihnutím, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava 5. marca 2005 tak, že potvrdilo rozhodnutie

prvostupňového orgánu. Využila teda možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu

odvolanie, pričom ustanovenie nehovorí o tom, že účastník musí

vyčerpať zákonom predpokladané opravné prostriedky. Okrem toho splnila aj druhú

podmienku uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení a to, že v danej veci išlo o prípad

hodný osobitného zreteľa, čo vidí v tom, že hoci sama všetky svoje povinnosti splnila,

odporca vôbec nekonal a nedodržal 60 dňovú lehotu (resp. druhostupňovým orgánom

predĺženú lehotu o najviac 30 dní) sa rozhodnutie. Zdôraznila, že nenamieta vecnú stránku

veci a využitie postupu všetkých zákonných prostriedkov, ale prieťahy v konaní v súvislosti

s nedodržaním lehoty správnym orgánom tak, ako mu to ukladá zákon, čím jej bola spôsobená

majetková ujma zodpovedajúca nevyplatenému príspevku za opatrovanie občana s ťažkým

zdravotným postihnutím.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež iným vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala.

Dovolateľka namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon

č. ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré

v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj

v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde

o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu

prešli.

Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať

proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť (§ 3

).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov

spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí

tieto úlohy plnia ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, že navrhovateľka

nesplnila základnú zákonnú podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu

nesprávneho úradného postupu, ktorou je vyčerpanie opravných prostriedkov, od splnenia

ktorej podmienky v zmysle citovaného ustanovenia je možné

upustiť iba vtedy, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, danosť ktorého však

navrhovateľka nepreukázala.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že na základe žiadosti

navrhovateľky z X. X. o peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým zdravotným

postihnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutím zo 16. decembra 2004

č.j. X. rozhodol o nepriznaní tohto príspevku z dôvodu úmrtia posudzovanej osoby. Na

odvolanie navrhovateľky Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko

Žilina rozhodnutím z 5. marca 2005 číslo X. potvrdilo rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu z dôvodu, že do času úmrtia posudzovanej osoby (t.j. do 29. mája 2004

– pozn. dovolacieho súdu) nebola aktuálne stanovená miera funkčnej poruchy. Z týchto

skutkových zistení potom odvolací súd vyvodil už vyššie uvedený právny záver, že

navrhovateľka nesplnila základnú zákonnú podmienku pre uplatnenie práva na náhradu

škody z titulu nesprávneho úradného postupu, keďže nevyčerpala zákonom predpokladané

opravné prostriedky v zmysle , od splnenia ktorej podmienky

nebolo možné upustiť vzhľadom na nepreukázanie skutočnosti, že by v danej veci išlo

o prípad hodný osobitného zreteľa. S takýmto právnym záverom sa však dovolací súd

nestotožňuje. Z ustanovenia , na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutí

odvolávajú oba súdy nižšieho stupňa vyplýva, že nárok na náhradu škody (aj v prípade škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom) možno priznať len vtedy, ak účastník využil

možnosť podania v tomto ustanovení vymenovaných opravných prostriedkov (t.j. odvolanie,

rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť), pričom je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli

vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a nie všetkých zákonom predpokladaných

opravných prostriedkov. So spomenutým úmyslom zákonodarcu korešponduje i nová právna

úprava obsiahnutá v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, kde v § 6 ods. 2 je expressis verbis použitý

termín „riadny opravný prostriedok“ bez toho, aby vymenovával jednotlivé jeho formy tak,

ako je to v prípade ustanovenia Vychádzajúc potom z uvedeného,

navrhovateľka pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom nepochybne splnila zákonom stanovenú podmienku využitia možnosti podať proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu riadny opravný prostriedok, preto nebolo jej

povinnosťou ešte naviac preukazovať, či v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

Navrhovateľka v danom prípade namietala nesprávny úradný postup, spočívajúci

v prieťahoch v konaní v súvislosti s nedodržaním lehoty na rozhodnutie správnym orgánom,

ktorý prvýkrát rozhodol 9 mesiacov po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a viac ako pol

roka po smrti posudzovanej osoby, pričom nepriznanie tejto dávky odôvodnil práve smrťou

posudzovanej osoby. Tým je daný základ navrhovateľkou uplatňovaného nároku, a preto bolo

potrebné zaoberať sa jeho výškou. Opačný záver odvolacieho súdu, ktorý vychádza

z nesprávnej interpretácie správne použitého právneho predpisu tak má za následok, že jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová