Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fe8/373470.fe4628.pdf
PDF · 111.54 KB
No categories available
2Cdo/152/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej
v exekučnej veci oprávnenej : S., a.s., so sídlom v B., proti povinnému : M., U.,
IČO: X., o vymoženie 2 110,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca
pod sp. zn. 8 Er 298/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 31. marca 2008 sp. zn. 6 CoE 36/2008
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2008 sp. zn.
6 CoE 36/2008 a uznesenie Okresného súdu v Čadci z 7. januára 2008 sp. zn. 8 Er 298/2007
a vec vracia Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Podaním zo dňa 14. mája 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Čadca o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 2 110,- Sk a trov exekúcie na základe
exekučného titulu – platobného výmeru č. X. zo dňa 23.7.2004 vydaného Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou Čadca, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet
tejto poisťovne poplatok z omeškania vo výške 0,1 % v sume 2 110,- Sk za oneskorene
odvedené poistné za obdobie od 1.5.2003 do 31.5.2004. K žiadosti pripojil návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok a dohodu
o započítaní, ktorú medzi sebou uzavreli 5. decembra 2005 V., a.s., a obchodná spoločnosť
V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú medzi sebou uzavreli dňa
30.12.2005 V., a.s., a S., a.s., a úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného vtedajšej
zástupkyni oprávnenej.
Okresný súd Čadca uznesením z 7. januára 2008 č.k. 8 Er 298/2007-29 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že
súdny exekútor predložil súdu len fotokópiu časti špecifikácie pohľadávok, výpis z prílohy,
ktorý nebol overený oprávneným štátnym orgánom a fotokópiu odovzdávacieho protokolu.
Nebol preukázaný prechod pohľadávky nielen z postupcu na prvého postupníka (súd nemá za
preukázané, či bola predmetom postúpenia aj pohľadávka vymáhaná v tomto konaní, pretože
nebola súdu predložená špecifikácia predmetu zmluvy tak, ako naň odkazuje článok 1 prvej
zmluvy), ale nebol preukázaný ani prechod pôvodne mienenej postupovanej pohľadávky
uvedenej v prílohe č. 1 druhej zmluvy tak, že účinnosť postúpenia predmetnej pohľadávky
by bola preukázaná pred súdom v konaní.
Na základe podaného odvolania oprávnenou, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací
uznesením z 31. marca 2008 č.k. 6 CoE 36/2008-47 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že nemožno považovať predloženie fotokópie časti zmluvy
o postúpení pohľadávok za riadne preukázanie skutočností, že právo, resp. povinnosť
vyplývajúca z tejto zmluvy naozaj prešla. Pokiaľ proces vymáhania pohľadávky dospel
do štádia exekučného konania, javí sa potreba preukázania prechodu práv a povinností
z exekučného titulu relevantným spôsobom (teda predložením originálu alebo overenej
fotokópie listiny) ešte naliehavejšou. Uznesenie okresného súdu považuje teda za vecne
správne a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť
odvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový aj odvolací súd si v konaní o vydanie
poverenia vytvoril vlastný právny názor, ktorý nemá oporu v platných ustanoveniach zákona
a je šikanovaním účastníka konania nad rámec platného zákona, pričom takýmto postupom
súdu oprávnený stratil možnosť vymáhať svoju pohľadávku cestou exekučného konania
napriek skutočnosti, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na jej vymáhanie touto
cestou. Ustanovenia Exekučného poriadku neukladajú účastníkovi exekučného konania
povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom
a takáto povinnosť nevyplýva oprávnenému ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.
Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí,
že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu
uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou
vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký
nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov
k odňatiu možnosti oprávnenému konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo
takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon
vykonateľného rozhodnutia.
Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej
vade.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44
ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Podľa § 37 ods. 3 prvá až
tretia veta Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo
z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh
oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37
ods. 3 Exekučného poriadku).
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým, najmä skúma, či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený
a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený, v prípade, ak nie je totožný
s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú
osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie
exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia
predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú
alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že
oprávnený splnil prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené
všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinností alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu (za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny
procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie). Od účinnosti tejto novely
Exekučný poriadok od tejto požiadavky ustúpil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti,
na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo
prechod práv a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia
veta v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od
účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z. teda od 1. decembra 2006 už
nevyžaduje predloženie takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópii. To znamená, že
od 1. septembra 2005 oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práv alebo
povinností, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením listiny
vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo osvedčenej
fotokópie.
Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento
zákon rozlišuje viaceré štádia exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
Pokiaľ účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností
z exekučného titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce,
ak je prechod dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených (ale aj neoverených) fotokópii listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je
dotknutá otázka prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie
pravdivosti tvrdeného) prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiach exekučného
konania (napríklad pri posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti
exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).
V prejednávanej veci bol v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdený prechod práva
z exekučného titulu postúpením pohľadávky zo V., a.s., na V., a.s., a napokon na S., a.s.
Oprávnená na preukázanie tohto tvrdenia označila dôkazy – predložila kópie zmlúv
o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii
napriek vyššie uvedenému pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili
len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (už) v ňom
neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších
štádiach tohto konania, mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio
iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p.
Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj nim
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: