Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/51/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v exekučnej

veci oprávnenej S. K., a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, proti povinnej J. M.,

bývajúcej v K., pre vymoženie 24 233,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 31. októbra 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

z 31. októbra 2007 sp.zn. a uznesenia Okresného súdu Martin z 20. augusta

2007 č.k. -26 a z 28. marca 2008 č.k. -53 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L. požiadal písomným

podaním z 3. mája 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

vymoženie 24 233,-- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu –

právoplatného a vykonateľného platobného výmeru vydaného S., Pobočka Ž., ktorým bola

povinnej uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom.

K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavretej 30. novembra 2005 medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu

zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s. a S. K., a.s.

s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre pôvodnú

zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Martin uznesením z 20. augusta 2007 č.k. -26 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia uviedol, že nebol preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo

právo priznané exekučným titulom, na oprávneného, ako to vyžaduje § 37 ods. 4 Exekučného

poriadku, keď napriek výzve nebola pripojená Príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé

postupované pohľadávky.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. októbra 2007 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym

názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol,

že oprávnená bola povinná predložiť v návrhu na vykonanie exekúcie originál

zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú fotokópiu, keďže iba tieto

listiny možno považovať za listiny verejné; neoverená fotokópia nespĺňa potrebu

preukázania prechodu práv a povinností z exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu,

že spochybnili jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru

k návrhu na vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom

nepreukazujú prechod práva z exekučného titulu. Poukázala na to, že

(Exekučný poriadok) a ani neukladajú účastníkovi exekučného

konania povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo listinou overenou oprávneným

orgánom, a že predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie

v origináli alebo ako overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len

predložením zmluvy o postúpení pohľadávok.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( v spojení s

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej

veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o zmeňujúce uznesenie ( ),

ale o potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich

uznesení vymenovaných v až c/

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení

až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm.a/ až e/ a g/

neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm.f/

).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp.zn. ). K porušeniu tohto

práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie

exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“). Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda

oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,

čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd

prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie neposúdili správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 40) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

EP).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech

iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak

sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené

listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia

veta EP).

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [(§ 37 ods. 3 (ďalej len

„oprávnený“)].

V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má okrem iného obsahovať

prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251

ods. 4 prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1

prvá veta ).

Podľa prvá veta za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich

súladu so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti

(§ 39 ods. 1 EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení

a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný

s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú

osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie

exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho

tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu

vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo

že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň

preskúma aj splnenie všeobecných podmienok konania v zmysle V štádiu

exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu

a z exekučného titulu. V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností

z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností

došlo, vychádza však v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností,

ak tento údaj je osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom

(napr. fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto

pre dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazne preukázaný (osvedčený) prechod

práv alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne

spochybnený povinným v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť

predloženej súkromnej listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní

o zastavenie exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade

nemôže zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu

práv alebo povinností z exekučného titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto

otázkou – ak sa medzi účastníkmi stane spornou – bude musieť dôkazne zaoberať (tu už

úroveň osvedčenia postačovať nebude).

Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností

z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel

jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien

v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo

povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel

od minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej

novely Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj

podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia , ktorá

v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo

práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia

§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti

oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo

overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých

dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili

listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to v origináli

alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak

od účinnosti novely vykonanej , t.j. od 1. decembra 2006 už formu

takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej

predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto

podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať

prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred

začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje

(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom nástupníctve.

Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu

alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál listiny

alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.

V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila

prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom

na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení

pohľadávok s výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu

prvého stupňa dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom

z dôvodu nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod

nemožno doložiť neoverenými súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne

správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta

za bodkočiarkou a odsek 2 druhá veta ). Zároveň v súlade s ust.

písm.b/ zrušil aj uznesenie Okresného súdu Martin z 28. marca 2008 č.k.

-53, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie

nebolo priamo napadnuté dovolaním oprávnenej. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž

nevyhnutým procesným dôsledkom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej

povinnosti, poukážuc na ustanovenie § 44 ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak je uznesenie,

ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom

proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Výrok o zastavení exekúcie má preto

povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia a nebolo

dôležité, že netvorí súčasť dovolaním napadnutého rozhodnutia, ale je obsahom

samostatného uznesenia (porovnaj R 73/2004).

Dovolací súd ešte poznamenáva, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených

zmlúv o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných

pohľadávok voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie

celej Prílohy č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok by

nadbytočne (nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom

dôsledku zaťažilo povinnú, ktorá napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva

z exekučného titulu ani nemusí spochybniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová