Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
21a/372151.240209.pdf
PDF · 129.2 KB
No categories available
1Cdo/115/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šeba v exekučnej
veci oprávnenej S. K., a.s. so sídlom v B., proti povinnému P. N., bývajúcemu v M.,
pre vymoženie 27 701,-- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
21 Er 502/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 31. januára 2008 sp.zn. 6 CoE 102/2007, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. januára
2008 sp.zn. 6 CoE 102/2007 a uznesenia Okresného súdu Martin z 18. septembra 2007 č.k.
21 Er 502/2007-25 a z 22. mája 2008 č.k. 21 Er 502/2007-72 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M. so sídlom Exekútorského úradu v L. požiadal písomným
podaním z 20. apríla 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoženie 27 701,-- Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného
titulu – právoplatného a vykonateľného platobného výmeru vydaného S., a.s., Pobočka B.,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok
na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópiu
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. novembra 2005 medzi S., a.s. a V., a.s.,
fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s. a S. K.,
a.s. s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre pôvodnú
zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Martin uznesením z 18. septembra 2007 č.k. 21 Er 502/2007-25 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že nebol preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo
právo priznané exekučným titulom, na oprávneného, ako to vyžaduje § 37 ods. 4 Exekučného
poriadku, keď napriek výzve nebola pripojená príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé
postupované pohľadávky.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. januára 2008 sp.zn.
6 CoE 102/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym
názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol,
že oprávnená bola povinná predložiť v návrhu na vykonanie exekúcie originál
zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne jej overenú fotokópiu, keďže iba tieto
listiny možno považovať za listiny verejné; neoverená fotokópia nespĺňa potrebu
preukázania prechodu práv a povinností z exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu,
že spochybnili jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru
k návrhu na vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom
nepreukazujú prechod práva z exekučného titulu. Poukázala na to, že zákon č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok) a ani Občiansky súdny poriadok neukladajú účastníkovi exekučného
konania povinnosť preukázať prevod práva originálom alebo listinou overenou oprávneným
orgánom a že predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli
alebo ako overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len
predložením zmluvy o postúpení pohľadávok.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej
veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.), ale
o potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich
uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení
§ 237 písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred
súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vady konania vymenované v § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) pred súdom konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp.zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto
práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie
exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"). Nesprávnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda
oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa
rovná odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd
prvého stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neposúdili správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 40) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(§ 44 ods. 1 EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa
preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta
EP).
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [(§ 37 ods. 3 (ďalej
len „oprávnený")].
V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má okrem iného obsahovať
prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251
ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
Podľa § 125 prvá veta O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti
(§ 39 ods. 1 EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení
a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný
s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú
osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie
exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho
tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu
vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo
že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň
preskúma aj splnenie všeobecných podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu
exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu
a z exekučného titulu. V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností
z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností
došlo, vychádza však v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností,
ak tento údaj je osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom
(napr. fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto
pre dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazne preukázaný (osvedčený) prechod
práv alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený
povinným v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej
súkromnej listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní o zastavenie
exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu pre účely
konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže
zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu práv
alebo povinností z exekučného titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto
otázkou – ak sa medzi účastníkmi stane spornou – bude musieť dôkazne zaoberať
(tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).
Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností
z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel
jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien
v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv
alebo povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel
od minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej
novely Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj
podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá
v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo
práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia
§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti
oprávneného, resp. zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo
overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili
listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to v origináli
alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak
od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006 už formu
takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej
predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten, kto
podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať
prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť
pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje
(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom
nástupníctve. Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený
na preukázanie prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu
predložiť nielen originál listiny alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží
čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.
V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila
prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom
na preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení
pohľadávok s výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvého stupňa dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom
z dôvodu nepreukázania prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod
nemožno doložiť neoverenými súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne
správne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta
za bodkočiarkou a odsek 2 druhá veta O.s.p.). Zároveň v súlade s ust. § 242 ods. 2 písm. b/
O.s.p. zrušil aj uznesenie Okresného súdu Martin z 22. mája 2008 č. k. 21 Er 502/2007-72,
ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie nebolo priamo napadnuté
dovolaním oprávnenej. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutým procesným
dôsledkom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd prvého stupňa o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti, poukážuc
na ustanovenie § 44 ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie nie je prípustné. Výrok o zastavení exekúcie má preto povahu závislého výroku
v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm.b/ O.s.p. a nebolo dôležité, že netvorí súčasť
dovolaním napadnutého rozhodnutia, ale je obsahom samostatného uznesenia (porovnaj
R 73/2004).
Dovolací súd ešte poznamenáva, že ak v predmetnej exekučnej veci je z predložených
zmlúv o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj značného množstva iných
pohľadávok voči ďalším subjektom, splnenie požiadavky súdu na predloženie overenej kópie
celej Prílohy č. 1 k týmto zmluvám obsahujúcej špecifikáciu všetkých týchto pohľadávok
by nadbytočne (nehospodárne) zvyšovalo trovy exekúcie (trovy oprávnenej) a v konečnom
dôsledku zaťažilo povinného, ktorý napokon tvrdenie oprávnenej o prechode práva
z exekučného titulu ani nemusí spochybniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová