Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b14/373778.c2d481.pdf
PDF · 93.69 KB
No categories available
1Cdo/99/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 99/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Š.
narodeného 21. mája 1999, zastúpeného Úradom práce sociálnych veci a rodiny S., dieťa
rodičov, matky R., bývajúcej v L. M. a otca, J. Š., bývajúceho V., zastúpeného JUDr. Ľ.,
advokátkou v K. o udelenie súhlasu matke k podaniu žiadosti na zmenu priezviska
maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde S. pod sp. zn. 9 P 56/2006, o dovolaní otca
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008 sp. zn. 8 CoP 88/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie otca maloletého od m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd S. rozsudkom zo 7. februára 2007 č.k. 9 P 56/2006 – 91 udelil matke
súhlas namiesto otca dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého J. Š. na
priezvisko K.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo rodičov
maloletého bolo právoplatne rozvedené 19. decembra 2001, na čas po rozvode bol maloletý J.
zverený do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 500.-Sk
mesačne. 10. mája 2003 uzavrela matka nové manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté
deti. Kontakt medzi terajším manželom matky a maloletým J. je veľmi dobrý. Otec sa so
synom nekontaktuje. Maloletý svojho otca prakticky nepozná, keďže rodičia dieťaťa žili
v spoločnej domácnosti v čase, keď bol maloletý v útlom detskom veku a jeho styk s otcom
bol realizovaný v minimálnej a nedostatočnej miere na to, aby sa medzi otcom a synom
vytvorila dostatočne pevná citová väzba. Od roku 2002 sa styk otca s maloletým nerealizuje
vôbec, na výživu syna otec prispieva súdom určeným výživným, ktoré v súčasnej dobe
nedosahuje výšku minimálneho výživného v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Maloletý
v konaní sám prejavil vôľu, ktorá bola opakovane zisťovaná prostredníctvom kolízneho
opatrovníka, že jeho prianím je volať sa tak, ako sa volá v súčasnej dobe jeho matka a dvaja
súrodenci. Týmto spôsobom chce prejaviť spolupatričnosť k rodine a na druhej strane
spolupatričnosť rodiny k nemu, ako k dieťaťu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletého rozsudkom z 15. mája 2008 sp.
zn. 8 CoP 88/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na to, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého
stupňa, ako aj s jeho právnym záverom z tohto skutkového stavu vyvodeným.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, navrhol ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vyslovil názor, podľa ktorého aj keď
sa jedná o veci upravené Zákonom o rodine, jedná sa o rozsudok, ktorým jeho rodičovské
práva boli obmedzené a takéto obmedzenie rodičovských práv mu ustanovenie § 238 ods. 4
O.s.p. dáva možnosť podania dovolania proti uvedenému rozsudku. Okrem toho, konaním
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu výslovne
neuviedol, že jeho účasť na pojednávaní je nevyhnutá a mal za to, že v prípade, že súd bude
potrebovať zistiť jeho vzťah k maloletému, osobne ho v tejto veci vypočuje.
Matka maloletého, ako aj kolízny opatrovník navrhli vo svojich vyjadreniach
dovolanie otca zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr , či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinnosť, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičových práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení.
Nakoľko je v prejednávanej veci napadnutý rozsudok ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil) je
nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletého z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno
vyvodiť a nemožno vyvodiť jeho prípustnosť ani z § 238 ods. 4 O.s.p., nakoľko rozhodnutie
súdu o podstatnej veci týkajúcej sa rodičových práv podľa § 35 Zákona o rodine nie je
rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva, umožňujúce podanie dovolania v zmysle
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolacia uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. na ktoré
poukazoval dovolateľ. Otec maloletého tvrdí, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom tým, že mu výslovne neuviedol, že jeho účasť na pojednávaní je
nevyhnutná a mal za to, že v prípade že súd bude potrebovať zistiť vzťah k maloletému
osobne ho v tejto veci vypočuje.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým odňal účastníkovi možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosť na vyplatenie ich práv /napr.
právo vykonávať procesné úkony formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadrovať sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p./). Zo
spisu nevyplýva , že by súdy v prejednávanej veci v prípade otca maloletého nerešpektovali
niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu otca
maloletého, o ktoré opiera prípustnosť dovolanie podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba uviesť, že
pokiaľ odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval skutkový stav za dostatočne zistený aj
bez výsluch otca maloletého, jeho nevypočutím mu neodňal možnosť konať pred súdom. Otec
maloletého bol v konaní pred obidvomi súdmi nižšieho stupňa riadne zastúpený advokátkou,
ktorej bolo v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 vety prvej O.s.p. doručené predvolanie na
pojednávanie pred odvolacím súdom, ktorého sa aj osobne zúčastnila.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca maloletého je neprípustné, preto ho
odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1. § 243b ods. 4 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
Za správnosť vyhotovenia : JUDr. Jana Bajánková, v.r.
Marta Hrčková predsedníčka senátu