Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/99/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Š.

narodeného 21. mája 1999, zastúpeného Úradom práce sociálnych veci a rodiny S., dieťa

rodičov, matky R., bývajúcej v L. M. a otca, J. Š., bývajúceho V., zastúpeného JUDr. Ľ.,

advokátkou v K. o udelenie súhlasu matke k podaniu žiadosti na zmenu priezviska

maloletého dieťaťa, vedenej na Okresnom súde S. pod sp. zn. , o dovolaní otca

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie otca maloletého od m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd S. rozsudkom zo 7. februára 2007 č.k. – 91 udelil matke

súhlas namiesto otca dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého J. Š. na

priezvisko K.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo rodičov

maloletého bolo právoplatne rozvedené 19. decembra 2001, na čas po rozvode bol maloletý J.

zverený do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 500.-Sk

mesačne. 10. mája 2003 uzavrela matka nové manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté

deti. Kontakt medzi terajším manželom matky a maloletým J. je veľmi dobrý. Otec sa so

synom nekontaktuje. Maloletý svojho otca prakticky nepozná, keďže rodičia dieťaťa žili

v spoločnej domácnosti v čase, keď bol maloletý v útlom detskom veku a jeho styk s otcom

bol realizovaný v minimálnej a nedostatočnej miere na to, aby sa medzi otcom a synom

vytvorila dostatočne pevná citová väzba. Od roku 2002 sa styk otca s maloletým nerealizuje

vôbec, na výživu syna otec prispieva súdom určeným výživným, ktoré v súčasnej dobe

nedosahuje výšku minimálneho výživného v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Maloletý

v konaní sám prejavil vôľu, ktorá bola opakovane zisťovaná prostredníctvom kolízneho

opatrovníka, že jeho prianím je volať sa tak, ako sa volá v súčasnej dobe jeho matka a dvaja

súrodenci. Týmto spôsobom chce prejaviť spolupatričnosť k rodine a na druhej strane

spolupatričnosť rodiny k nemu, ako k dieťaťu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. a/

Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletého rozsudkom z 15. mája 2008 sp.

zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho

rozhodnutia poukázal na to, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého

stupňa, ako aj s jeho právnym záverom z tohto skutkového stavu vyvodeným.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vyslovil názor, podľa ktorého aj keď

sa jedná o veci upravené Zákonom o rodine, jedná sa o rozsudok, ktorým jeho rodičovské

práva boli obmedzené a takéto obmedzenie rodičovských práv mu ustanovenie § 238 ods. 4

dáva možnosť podania dovolania proti uvedenému rozsudku. Okrem toho, konaním

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu výslovne

neuviedol, že jeho účasť na pojednávaní je nevyhnutá a mal za to, že v prípade, že súd bude

potrebovať zistiť jeho vzťah k maloletému, osobne ho v tejto veci vypočuje.

Matka maloletého, ako aj kolízny opatrovník navrhli vo svojich vyjadreniach

dovolanie otca zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr , či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinnosť, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičových práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Nakoľko je v prejednávanej veci napadnutý rozsudok ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil) je

nepochybné, že prípustnosť dovolania otca maloletého z až 3 nemožno

vyvodiť a nemožno vyvodiť jeho prípustnosť ani z , nakoľko rozhodnutie

súdu o podstatnej veci týkajúcej sa rodičových práv podľa § 35 Zákona o rodine nie je

rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva, umožňujúce podanie dovolania v zmysle

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolacia uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa na ktoré

poukazoval dovolateľ. Otec maloletého tvrdí, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že mu výslovne neuviedol, že jeho účasť na pojednávaní je

nevyhnutná a mal za to, že v prípade že súd bude potrebovať zistiť vzťah k maloletému

osobne ho v tejto veci vypočuje.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým odňal účastníkovi možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosť na vyplatenie ich práv /napr.

právo vykonávať procesné úkony formách stanovených zákonom ( ), nazerať do

spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie

( ), vyjadrovať sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali

( ) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( /). Zo

spisu nevyplýva , že by súdy v prejednávanej veci v prípade otca maloletého nerešpektovali

niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu otca

maloletého, o ktoré opiera prípustnosť dovolanie podľa treba uviesť, že

pokiaľ odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval skutkový stav za dostatočne zistený aj

bez výsluch otca maloletého, jeho nevypočutím mu neodňal možnosť konať pred súdom. Otec

maloletého bol v konaní pred obidvomi súdmi nižšieho stupňa riadne zastúpený advokátkou,

ktorej bolo v súlade s ustanovením vety prvej doručené predvolanie na

pojednávanie pred odvolacím súdom, ktorého sa aj osobne zúčastnila.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie otca maloletého je neprípustné, preto ho

odmietol ( v spojení s ).

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

Za správnosť vyhotovenia : JUDr. Jana Bajánková, v.r.

Marta Hrčková predsedníčka senátu