Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/14/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému Ing. P.

L. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr.

zákona účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2008 v Bratislave

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Peter Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Juraja Majchráka o sťažnosti krajského prokurátora proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. júna 2008, sp. zn. rozhodol

t a k t o:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Podľa sa v y h o v u j e návrhu odsúdeného Ing. P. L..

Zároveň sa z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. apríla 2004, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 1. júna 2005, sp. zn. v celom rozsahu.

Zároveň sa z r u š u j ú aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 5. júna 2008 sp. zn. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa

povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného Ing. P. L. vedenej na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

Podľa a zároveň zrušil dotknutý rozsudok v celom rozsahu

a podľa vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2004 sp. zn.

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Bratislava z 1. júna 2005

sp. zn. boli obž. Ing. P. L. spolu s Ing. P. K. uznaní

za vinných z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr. zák. na tom

skutkovom základe,

že po predchádzajúcej vzájomnej dohode Ing. P. L. ako kontrolór dane z pridanej

hodnoty na Daňovom úrade B. B. II., v mene Ing. P. K. štatutárneho zástupcu F. B., s.r.o. so

sídlom v B. B. na D. X., registrovanej pre daň z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím

obdobím, v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste vyhotovil dodatočné daňové

priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia prvého a druhého štvrťroka 1998,

ktoré boli dňa 29. júla 1998 doručené správcovi dane, Daňovému úradu Banská Bystrica II,

a v ktorých si F. B. s.r.o. so sídlom v B. B. na D.. X., neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie

DPH za prvý štvrťrok 1998 vo výške 4 258 428 Sk a za druhý štvrťrok 1998 vo výške

4 946 099 Sk a dňa 30. júla 1998 vyhotovil protokol č. 851/240/3496/98/434, 429/45269

z kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH za obdobie prvého a druhého

štvrťroka 1998 u daňového subjektu F. B., s.r.o., D. X., B. B., v ktorom uviedol nepravdivé

údaje o hospodárskej činnosti, a ktorým potvrdil oprávnenosť nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty v celej nárokovanej výške a na základe tohto protokolu a žiadosti F. B.,

s.r.o. D. X., B. B., ktorá bola Daňovému úradu B. B. II. doručená 30. júla 1998 vydal

Daňový úrad B. B. II. dňa 10. augusta 1998 rozhodnutie č. 851/240/45941/98/442 o vrátení

daňového preplatku, na základe ktorého po započítaní nedoplatkov vo výške 185 658 Sk bola

dňa 11. augusta 1998 zaslaná na účet F. B., s.r.o. D. X. B. B.

č. 1070848-319/0900, ktorý dňa 29. júla 1998 založil v S. S. a.s., pobočka Banská Bystrica

Ing. P. K., suma 9 018 869,- Sk, na čo Ing. P. K. dňa 12. augusta 1998 vybral z uvedeného

účtu sumu 9 000 000 Sk a dňa 11. júna 1999 sumu 19 000 Sk, čím spôsobili Slovenskému

štátu zastúpenému Daňovým úradom B. B. II. celkove škodu 9 204 527 Sk.

Za to bol Ing. P. L. odsúdený podľa § 250 ods. 4/ Tr. zák. účinného

do 31. augusta 1999 k trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a pre výkon tohto trestu bol

zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny v zmysle ust. § 39a ods. 3/Tr. zák. Podľa § 49

ods. 1/ Tr. zák. bol Ing. P. L. uložený aj trest zákazu činnosti výkonu práce

vo finančných a kontrolných orgánov štátnej správy na dobu 5 rokov.

Ing. P. L. spolu s odsúdeným Ing. P. K. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť

poškodenej strane Slovenskému štátu, zastúpeným Daňovým úradom B. B. II., škodu vo

výške 9 204 527 Sk.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu o povolení obnovy konania do zápisnice

o verejnom zasadnutí zahlásil krajský prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil.

Uviedol v nej, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie existenciou dvoch

navzájom si odporujúcich znaleckých posudkov z odvetvia písmoznalectva, pričom posudok

znalkyne PhDr. R. J. bol rozhodujúcim dôkazom pre uznanie viny Ing. P. L..

V takomto prípade však krajský súd mal najskôr oboch znalcov, ktorí podali znalecký

posudok vypočuť, a až potom, ak by ich výsluch neviedol k žiaducemu výsledku mal pribrať

do konania znaleckú organizáciu, a to podľa (a nie podľa

). Z uvedeného dôvodu odborné vyjadrenie podľa nemôže slúžiť

ako dôkaz, lebo nebolo zabezpečené zákonným spôsobom.

Ak by však krajský súd aj postupoval naznačeným spôsobom a zistil, že skutočnosti

uvádzané v znaleckom posudku PhDr. R. J. sú nesprávne, bol povinný skúmať, či tento dôkaz

súdu skôr neznámy môže sám osebe, či v spojení s inými dôkazmi už známymi vo veci

odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

V tomto prípade tieto nové skutočnosti však podľa názoru krajského prokurátora

nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali také rozhodnutie aké prijal krajský súd, keď

povolil obnovu konania v predmetnej trestnej veci.

Podstatné totiž pre uznanie viny Ing. P. L. je to, že falošné údaje v dodatočných

daňových priznaniach na základe kontroly uznal za pravdivé a na základe jeho protokolu

z kontroly došlo k vyplateniu požadovanej sumy.

Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol sám, že návrh

na povolenie obnovy konania Ing. P. L. zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa na podklade podanej

sťažnosti krajského prokurátora preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť krajského prokurátora je dôvodná,

ovšem v inom smere, než uviedol sťažovateľ.

Podľa sa obnova konania, ktoré skončilo právoplatným

rozsudkom povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli sami osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest

bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh

trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom, na ktoré upustenie

od potrestania, alebo upustenie od súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti

činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd svoje rozhodnutie o povolení obnovy konania u odsúdeného Ing. P. L.

odôvodnil najmä tým, že z odborného vyjadrenia z odboru písmoznalectva Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že odsúdeného je možné vylúčiť ako

pisateľa sporných písomností (dodatku daňového priznania). Tento záver korešponduje

aj so záverom znalca JUDr. I. N.. Znalkyňa PhDr. R. J. totiž zrejme opomenula vzájomné

porovnanie textových a číselných zápisov na všetkých skúmaných písomnostiach, inak by

nedospela k takým – nesprávnym záverom, ktoré označovali ako ich pisateľa odsúdeného.

Pritom jeho vina bola založená prevažne práve na záveroch písmoznaleckého

posudku, o čom svedčí nielen rozhodnutie prvostupňového súdu, ale aj Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 1. júna 2005 sp.zn. .

Po preskúmaní spisového materiálu preto aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia sa vecne správne vysporiadal

so všetkými okolnosťami, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti povolenia obnovy konania

v trestnej veci odsúdeného Ing. P. L..

Výsledky odborného vyjadrenia, ktoré má však okrem názvu všetky náležitosti

znaleckého posudku, totiž spochybňujú závery znaleckého posudku vypracovaného

znalkyňou PhDr. R. J., ktoré označovali za pisateľa dodatkov daňového priznania, na základe

ktorých bolo vyplatené plnenie Ing. P. K. 9 204 527 Sk, práve odsúdenému.

Zo spisového materiálu je rovnako preukázateľné, že tento sporný znalecký posudok

v pôvodnom konaní bol jedným z rozhodujúcich dôkazov, slúžiacich pre uznanie jeho viny.

Z uvedeného je teda evidentné, že tento dôkaz, posudok Ústavu súdneho inžinierstva

v Žiline, ktorý bol v pôvodnom konaní neznámy, by mohol, či už sám o sebe, alebo v spojení

s dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste a náhrade škody, pokiaľ

takéto závery budú vyplývať z dokazovania, ktoré prvostupňový súd bude povinný vykonať

na hlavnom pojednávaní v súlade s .

Na tejto skutočnosti nemenia nič ani sťažnostné námietky krajského prokurátora,

že krajský súd nesprávne uviedol číselné znenia ustanovení , podľa

ktorého pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, pretože z jeho obsahu

je zrejmé, že ústav napriek tomu, že materiál označuje ako odborné vyjadrenie, má všetky

náležitosti znaleckého posudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však nestotožnil s tou časťou rozhodnutia

prvostupňového súdu, v ktorej podľa vrátil vec prokurátorovi

na došetrenie, pretože nezistil splnenie podmienok uvádzaných v t.j.,

že doplnenie dokazovania pred súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.

Na druhej strane Najvyšší súd Slovenskej republiky napravil pochybenie

prvostupňového súdu, ktorý vo výroku svojho uznesenia opomenul podľa § 400 ods. 1

zrušiť okrem rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2004 sp. zn.

aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2005 sp. zn.

, v spojení s ktorým prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť, a preto

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková