Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e2e/377713.69efbb.pdf
PDF · 108.22 KB
No categories available
2Urto/2/2008
Najvyšší súd 2 Urto 2/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
vo veci občana Slovenskej republiky M. K., v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia na
neverejnom zasadnutí 30. septembra 2008 v Bratislave o odvolaní M. K. proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 24. júla 2008, sp. zn. 3 Ntc 1/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie M. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. júla 2008, sp. zn. 3 Ntc 1/2008 na základe návrhu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 518 ods. 1 Tr. por.) uznal podľa § 515
ods. 2 písm. b/ Tr. por. na území Slovenskej republiky rozsudok Obvodného súdu pre Prahu
3, Česká republika z 19. mája 2006, sp. zn. 15 T 131/2005 v spojení s rozsudkom Mestského
súdu v Prahe, Česká republika zo 14. decembra 2006, sp. zn. 9 To 319/2006 v časti týkajúcej
sa M. K., nar. X.. J. X. v D. S., trvale bytom N., Š. X., Slovenská republika, ktorým bol
menovaný uznaný sa vinného z trestného činu kupliarstva podľa § 204 odsek 1, alinea 1, 2
odsek 3 písm. a/, b/ Tr. zák. Českej republiky, a to v rozsahu, v ktorom bol M. K. za uvedený
trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, pre výkon ktorého bol
podľa § 39a ods. 33 Tr. zák. Českej republiky zaradený do väznice s dozorom.
Podľa § 517 ods. 1 krajský súd citované cudzie rozhodnutie uznal tak, že trest odňatia
slobody v ňom uložený nahradil na území Slovenskej republiky trestom odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky, pre výkon ktorého M. K. podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ktorého písomné vyhotovenie na strane 4, obsahuje nesprávny
údaj, že ide o rozhodnutie z 23. júla 2008, hoci neverejné zasadnutie sa uskutočnilo
24. júla 2008 (pozri č.l. 96) ako je to uvedené aj v záhlaví rozsudku, podal v zákonnej lehote
odvolanie M. K. ako oprávnená osoba podľa § 518 ods. 3 Tr. por. Namietal v ňom, že cudzie
rozhodnutie nebolo vydané v konaní, ktoré by zodpovedalo zásadám obsiahnutým
v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto pre prekážku
uvedenú v § 516 ods. 1 písm. d/ Tr. por. nemalo byť uznané na území Slovenskej republiky.
V tejto spojitosti poukázal na výpovede nekonkretizovaných svedkýň, z ktorých malo
vyplynúť, že v rámci podávania vysvetlenia im bolo podsúvané ako majú vypovedať
v neskoršie procesne použiteľnej výpovedi. Uvedená nezákonnosť ovplyvnila priebeh celého
ďalšieho procesu. Okrem toho namietal nesprávnosť právneho posúdenia jeho konania
argumentujúc, že toto má základ v nesprávnom zistení, že nesie najväčší podiel
zodpovednosti na páchaní trestnej činnosti a tiež, že by z prostitúcie koristil, pričom nikoho
k nej nenútil.
Podľa názoru odvolateľa neboli splnené podmienky pre vydanie napadnutého
rozsudku, preto ho navrhol zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre s príkazom,
aby o nej znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie M.
K. nie je dôvodné.
V konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia je vylúčené preskúmavať zákonnosť a vecnú
správnosť takého rozhodnutia. Uvedený postup sa môže uplatniť len v rámci mimoriadnych
opravných prostriedkov prípustných podľa právneho poriadku štátu, ktorého súdne
rozhodnutie je predmetom uznávacieho konania v Slovenskej republike.
Z obsahu spisu je zrejmé, že vo veci M. K. bolo v Českej republike vykonané
dovolacie konanie na podklade ním podaného dovolania proti rozsudku Mestského súdu
v Prahe zo 14. decembra 2006, sp. zn. 9 To 319/2006, pričom o tomto mimoriadnom
opravnom prostriedku rozhodol Najvyšší súd Českej republiky uznesením z 25. júla 2007,
sp. zn. 6 Tdo 798/2007 tak, že na neverejnom zasadnutí podľa § 265i ods. 1 písm. b/
Tr. por. dovolanie M. K. odmietol.
Tam uplatnené námietky sú takmer identické s terajšími odvolacími námietkami M.
K., ktoré prakticky obsahujú výhrady voči skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu jeho
konania súdmi Českej republiky. Ako už bolo spomenuté, revízia cudzozemského
rozhodnutia, ktorej sa v podstate odvolateľ domáha neprichádza do úvahy, lebo príslušný súd
je oprávnený skúmať iba podmienky uznania cudzieho rozhodnutia, upravené v § 516 ods. 1
Tr. por., medzi ktoré nie je zaradená možnosť prieskumu cudzieho rozhodnutia z tých hľadísk
ako to naznačuje odvolateľ. Posudzovať možno a zároveň treba len konania, ktoré vyústilo do
majúceho sa uznať rozhodnutia, a to z hľadiska článku 6, Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd upravujúceho právo na spravodlivý proces a v rámci neho celý rad
parciálnych práv, predovšetkých právo vyjadriť sa k trestnému obvineniu, právo na obhajobu
a právo na zachovanie „tzv. rovnosti zbraní“. Okolnosť uvádzaná odvolateľom
o ovplyvňovaní svedkýň, aby v procesne akceptovateľných výpovediach vypovedali určitým
(želateľným) spôsobom nemôže zakladať porušenie spomenutého článku Dohovoru, keď táto
mala vyplynúť z výpovedí svedkýň v trestnom stíhaní, a preto musela byť nutne predmetom
posudzovania orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Porušenie článku 6, Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno vyvodzovať z toho, že konanie
skončilo v neprospech odvolateľa. Právo na spravodlivý proces totiž neobsahuje právo na
rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstave obvineného. Spomenutým základným právom je
zabezpečované právo na spravodlivé súdne konanie, v ktorom sú rešpektované všetky zásady
súdneho rozhodovania podľa zákona a v duchu ústavy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že konanie pred súdmi Českej republiky
odporovalo už spomenutému článku 6, Dohovoru, a preto považuje rozhodnutie krajského
súdu o uznaní cudzieho rozhodnutia za správne. Správny a zákonný je postup prvostupňového
súdu aj v tom smere, keď podľa § 517 ods. 1 Tr. por. cudzie rozhodnutie uznal tak, že trest
v ňom uložený premenil jeho nahradením trestom odňatia slobody vo výmere štyri roky,
na výkon ktorého M. K. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa slovenského právneho poriadku čin M. K. by bol trestný ako zločin kupliarstva
podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., za ktorý zákon stanovuje trest odňatia
slobody od sedem do dvanásť rokov. Dĺžka trvania trestu odňatia slobody uloženého
uznávaným cudzím rozhodnutím nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky
podľa ktorého by musel byť ukladaný prísnejší trest odňatia slobody, a preto bolo vylúčené
postupovať podľa § 517 ods. 2 Tr. por., t.j. rozhodnúť súčasne s uznaním, že sa bude
pokračovať vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím bez jeho premeny. Premena
trestu podľa § 517 ods. 1 Tr. por. bola nutná pre nezlučiteľnosť dĺžky trvania trestu odňatia
slobody s tým, že uvedené ustanovenie zabraňuje premene trestu na trest prísnejší v porovnaní
s trestom uloženým cudzím rozhodnutím.
Odvolanie, ktoré podal M. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. júla 2008,
sp. zn. 3 Ntc 1/2008 nebolo dôvodné, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa §
518 ods. 4 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Peter K r aj č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková