Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db2/377649.67a1a9.pdf
PDF · 110.14 KB
No categories available
2Tdo/34/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 34/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Majchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka
v trestnej veci proti obvinenému rot. M. H., vedenej na Vojenskom obvodovom súde v
Banskej Bystrici, pod sp. zn. 3 T 5/2007, prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. septembra
2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený rot. M. H. prostredníctvom obhajcu
JUDr. M. Š. proti uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008, sp.
zn. 5 To 32/2007 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného rot. M. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici z 1. októbra 2007,
sp. zn. 3 T. 5/2007 bol obvinený rot. M. H. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1
Tr. zák., ktorého sa podľa skutkových zistení prvostupňového súdu dopustil tým, že
dňa 10. februára 2006 v čase okolo 17,55 h v M. na N.. S. X. predajni
T. – M. S., pri reklamovaní faktúry za pripojenie k internetu, ktorá bola vystavená na jeho
meno vo výške 1 771,- Sk, oznámil zvýšeným hlasom poškodenému V. L., nar. X. M. X.,
pracovníkovi spoločnosti T. – M. S., že z dôvodu neuznania reklamácie spoločnosťou T. – M.
S. poškodený za neho zaplatí čiastku vo výške 1 271,- Sk, nakoľko je za toto zodpovedný,
lebo ak nie, tak bude mať z toho následky, na čo V. L. uviedol, že nemá toľko peňazí, po čom
ho obvinený rot. M. H. udrel päsťou pravej ruky do oblasti nosa a keď následne poškodený
chcel telefónom privolať políciu, obvinený rot. M. H. sa opätovne na poškodeného zahnal
päsťou, čím vyvolal u poškodeného dôvodnú obavu, že svoj útok zopakuje a pod uvedeným
tlakom vystavil potvrdenie o úhrade predmetnej faktúry s dátumom 10. februára 2006
vo výške 500,- Sk a následne vo výške 1 271,- Sk, pričom obvinený rot. M. H. vyplatil
poškodenému sumu iba 500,- Sk, po čom obvinený rot. M. H. predajňu opustil, čím svojim
konaním poškodenému V. L. spôsobil zranenia – nalomenie nosa, povrchovú odreninu s
krvácaním, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 16 dní, v dobe
od 11. februára 2006 do 26. februára 2006.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1, § 41 ods. 1, s poukazom na § 38 ods. 2. Tr.
zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený, a to podľa § 50 ods. 1 Tr. por. na skúšobnú dobu
dva roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bolo obžalovanému uložené, aby poškodenému V. L., nar.
X. M. X. v M., trvalé bydliskom U. ul. č. 3784/1 M. – P. nahradil škodu v sume 1271 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený rot. M. H., ktoré
odvolanie Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením z 26. februára 2008, sp. zn.
5 To 32/2007 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne podal obvinený
rot. M. H. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. Š. dovolanie. Tento mimoriadny opravný
prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t..j., že
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie skutku
uvádza obžalovaný ako dôvod dovolania. Toto je v podobe popisu skutku premietnutého do
jeho právneho posúdenia obsiahnutého vo výroku napadnutého rozhodnutia.
V zmysle § 2. ods. 12 Tr. poriadku je upravená zásada voľného hodnotenia dôkazov,
pričom dovolateľ má za to, že postup súdu prvého stupňa nezodpovedal uvedenej zákonnej
zásade. Zákon žiadnemu z dôkazov nepriznáva osobitný význam. Súd je v odôvodnení
rozsudku povinný uviesť o aké dôkazy opiera svoje skutkové a právne zistenia, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou. Neboli predložené dôkazy, ktoré by osobu obžalovaného objektívne
spájali s ublížením na zdraví poškodeného. Súd zranenie poškodeného pokladal
za preukázané, čo nijakým spôsobom obžalovaný nepopiera, popiera však skutočnosť,
že mu toto zranenie spôsobil on.
Popiera, že by došlo k akémukoľvek fyzickému kontaktu medzi ním a osobou
poškodeného. Toto tvrdenie obvineného potvrdzujú aj výpovede svedkov ako napr. D. P., M.
K., ako aj M. F.. Podľa názoru obvineného tvrdenia svedkov poškodeného nepotvrdzujú jeho
vyjadrenia. Potvrdzujú len skutočnosť, že mu bolo spôsobené zranenie nosa, čo je
objektívnym faktom. Ani jeden zo svedkov poškodeného nebol priamym svedkom údajného
incidentu a o zranení poškodeného sa dozvedeli sprostredkovane, a to od samotného
poškodeného.
K záverom súdu, v ktorých hodnotí výpovede svedkov C. a F. ako nedôveryhodné,
prípadne ako zvláštne, obvinený uvádza, že tomu tak nie je. Svedkom utkvel v pamäti čas
a dátum údajného konfliktu preto, že tento považovali za závažný a ľahko si ho zapamätali.
Rozpory v jednotlivých výpovediach sú nepodstatné, nakoľko nijak nespochybňujú výpovede
samé. Rozpory sa objavili s časovým odstupom od údajného incidentu po prejednanie veci na
súde a sú pochopiteľné. Na druhej strane samotná udalosť svedkom utkvela v pamäti. Svedok
F. síce v predajni nebol, no prípadný konflikt by s určitosťou spozoroval. Nakoľko sa tak
nestalo, potvrdzuje jeho výpoveď tvrdenia obvineného o tom, že k žiadnemu incidentu
s poškodeným nedošlo.
Výpoveď svedka K. považuje obvinený rovnako za plne dôveryhodnú. Skutočnosti,
ktoré jeho výpovedi vytýka súd ako nejednoznačné, sú podľa názoru obžalovaného
nepodstatné vzhľadom k veci samej. Dôležitá je skutočnosť, ktorú súd náležité nezvážil, a to,
že počas prítomnosti svedka v predajni spoločnosti T.-M. k žiadnemu konfliktu nedošlo.
Rovnako aj výpoveď svedkyne P. korešponduje s touto výpoveďou. Uhrádzaniu faktúry
nevenovala pozornosť, a teda nevedela podrobne uviesť priebeh úhrady, čo dovolateľ
považuje za normálne. Jednalo sa o bežnú úhradu platieb, preto nebol dôvod, aby pozorne
sledovala, ako obvinený poškodenému podával peniaze a koľko ich bolo. Obvinený má zato,
že rozpor v uhrádzaných sumách náležité zdôvodnil, a to chybou predajcu, ktorý vystavil prvý
doklad na nižšiu sumu ako bolo suma na faktúre. Aby uvedenú transakciu nemusel stornovať
a vykonať celú platbu opätovne, vystavil druhú faktúru na zvyšnú sumu. Týmto obvinený
považoval svoju pohľadávku voči spoločnosti T.-M. za riadne uhradenú a vo vystavení dvoch
dokladov na jednu faktúru nevidel problém.
K tvrdeniu súdu, že chýba akýkoľvek motív, prečo by obvineného poškodený chcel
krivo obviniť tento uvádza, že je možné, že poškodený útočníka nevie náležíte identifikovať
a obvineného si zapamätal ako posledného zákazníka. Preto je možné obvinenie zo strany
poškodeného považovať za účelové a nepravdivé. K tvrdeniu súdu, že poškodený
by v prípade napadnutia pred predajňou bol volal o pomoc alebo volal policajnú hliadku,
môže obvinený uviesť toľko, že konanie poškodeného bolo na základe jeho rozhodnutia,
slobodnej vôle a vyhodnotenia situácie. Dôvody, prečo poškodený reagoval alebo práve
nereagoval ako by súd predpokladal boli na náležitom uvážení poškodeného.
Aj napriek rozporom v jednotlivých výpovediach svedkov, prvostupňový súd rozhodol
odsudzujúcim rozsudkom v neprospech obvineného bez toho, aby boli rozpory odstránené
zákonným spôsobom. Tým došlo k porušeniu zákona ako aj právnej istoty. Súd
sa pri vzniknutých pochybnostiach o vine obvineného nepridŕžal zásady „in dubio pro reo“
a za preukázané mal len skutočnosti svedčiace v neprospech obvineného.
V prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebolo bez akýchkoľvek
pochybností objektívne preukázané spáchanie uvedeného trestného činu obvineným. Nevina
obvineného bola riadne dokázaná v priebehu konania. Obvinený teda nemohol naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol prvostupňovým súdom odsúdený.
Dovolateľ preto navrhol, aby z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací vydal rozsudok, ktorým vysloví, že napadnutými
rozhodnutiami došlo k porušeniu zákona, aby napadnuté rozhodnutia zrušil, a aby
Vojenskému obvodovému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2. písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej
lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,
ods. 3 Tr. por.) avšak súčasne zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie je splnený
uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa
§ 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Tento
mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili
súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať
a meniť. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už aj z toho
dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas
s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných
skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva,
že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné
domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený
dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému
súdmi nižších súdov. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom
sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotený len z toho hľadiska,
či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom
ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho
podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi
nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
V posudzovanej veci súdy oboch stupňov zhodne skutkovo uzavreli, že obvinený
sa dopustil skutku právne posúdeného ako jednočinný súbeh zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr. zák. s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Skutkovými
zisteniami prvostupňového a odvolacieho súdu bol najvyšší súd viazaný a nemohol
ich skúmať ani meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por.), pričom právne
posúdenie zisteného skutku zodpovedá zákonu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené zjavné
nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie obvineného
rot. M. H. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková