Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/34/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Majchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

v trestnej veci proti obvinenému rot. M. H., vedenej na Vojenskom obvodovom súde v

Banskej Bystrici, pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. septembra

2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený rot. M. H. prostredníctvom obhajcu

JUDr. M. Š. proti uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008, sp.

zn. a rozhodol

t a k t o:

Podľa sa dovolanie obvineného rot. M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici z 1. októbra 2007,

sp. zn. bol obvinený rot. M. H. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa §

189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1

Tr. zák., ktorého sa podľa skutkových zistení prvostupňového súdu dopustil tým, že

dňa 10. februára 2006 v čase okolo 17,55 h v M. na N.. S. X. predajni

T. – M. S., pri reklamovaní faktúry za pripojenie k internetu, ktorá bola vystavená na jeho

meno vo výške 1 771,- Sk, oznámil zvýšeným hlasom poškodenému V. L., nar. X. M. X.,

pracovníkovi spoločnosti T. – M. S., že z dôvodu neuznania reklamácie spoločnosťou T. – M.

S. poškodený za neho zaplatí čiastku vo výške 1 271,- Sk, nakoľko je za toto zodpovedný,

lebo ak nie, tak bude mať z toho následky, na čo V. L. uviedol, že nemá toľko peňazí, po čom

ho obvinený rot. M. H. udrel päsťou pravej ruky do oblasti nosa a keď následne poškodený

chcel telefónom privolať políciu, obvinený rot. M. H. sa opätovne na poškodeného zahnal

päsťou, čím vyvolal u poškodeného dôvodnú obavu, že svoj útok zopakuje a pod uvedeným

tlakom vystavil potvrdenie o úhrade predmetnej faktúry s dátumom 10. februára 2006

vo výške 500,- Sk a následne vo výške 1 271,- Sk, pričom obvinený rot. M. H. vyplatil

poškodenému sumu iba 500,- Sk, po čom obvinený rot. M. H. predajňu opustil, čím svojim

konaním poškodenému V. L. spôsobil zranenia – nalomenie nosa, povrchovú odreninu s

krvácaním, ktoré si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 16 dní, v dobe

od 11. februára 2006 do 26. februára 2006.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1, § 41 ods. 1, s poukazom na § 38 ods. 2. Tr.

zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods.

1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený, a to podľa na skúšobnú dobu

dva roky.

Podľa bolo obžalovanému uložené, aby poškodenému V. L., nar.

X. M. X. v M., trvalé bydliskom U. ul. č. 3784/1 M. – P. nahradil škodu v sume 1271 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený rot. M. H., ktoré

odvolanie Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením z 26. februára 2008, sp. zn.

podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne podal obvinený

rot. M. H. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. Š. dovolanie. Tento mimoriadny opravný

prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v , t..j., že

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie skutku

uvádza obžalovaný ako dôvod dovolania. Toto je v podobe popisu skutku premietnutého do

jeho právneho posúdenia obsiahnutého vo výroku napadnutého rozhodnutia.

V zmysle . ods. 12 je upravená zásada voľného hodnotenia dôkazov,

pričom dovolateľ má za to, že postup súdu prvého stupňa nezodpovedal uvedenej zákonnej

zásade. Zákon žiadnemu z dôkazov nepriznáva osobitný význam. Súd je v odôvodnení

rozsudku povinný uviesť o aké dôkazy opiera svoje skutkové a právne zistenia, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou. Neboli predložené dôkazy, ktoré by osobu obžalovaného objektívne

spájali s ublížením na zdraví poškodeného. Súd zranenie poškodeného pokladal

za preukázané, čo nijakým spôsobom obžalovaný nepopiera, popiera však skutočnosť,

že mu toto zranenie spôsobil on.

Popiera, že by došlo k akémukoľvek fyzickému kontaktu medzi ním a osobou

poškodeného. Toto tvrdenie obvineného potvrdzujú aj výpovede svedkov ako napr. D. P., M.

K., ako aj M. F.. Podľa názoru obvineného tvrdenia svedkov poškodeného nepotvrdzujú jeho

vyjadrenia. Potvrdzujú len skutočnosť, že mu bolo spôsobené zranenie nosa, čo je

objektívnym faktom. Ani jeden zo svedkov poškodeného nebol priamym svedkom údajného

incidentu a o zranení poškodeného sa dozvedeli sprostredkovane, a to od samotného

poškodeného.

K záverom súdu, v ktorých hodnotí výpovede svedkov C. a F. ako nedôveryhodné,

prípadne ako zvláštne, obvinený uvádza, že tomu tak nie je. Svedkom utkvel v pamäti čas

a dátum údajného konfliktu preto, že tento považovali za závažný a ľahko si ho zapamätali.

Rozpory v jednotlivých výpovediach sú nepodstatné, nakoľko nijak nespochybňujú výpovede

samé. Rozpory sa objavili s časovým odstupom od údajného incidentu po prejednanie veci na

súde a sú pochopiteľné. Na druhej strane samotná udalosť svedkom utkvela v pamäti. Svedok

F. síce v predajni nebol, no prípadný konflikt by s určitosťou spozoroval. Nakoľko sa tak

nestalo, potvrdzuje jeho výpoveď tvrdenia obvineného o tom, že k žiadnemu incidentu

s poškodeným nedošlo.

Výpoveď svedka K. považuje obvinený rovnako za plne dôveryhodnú. Skutočnosti,

ktoré jeho výpovedi vytýka súd ako nejednoznačné, sú podľa názoru obžalovaného

nepodstatné vzhľadom k veci samej. Dôležitá je skutočnosť, ktorú súd náležité nezvážil, a to,

že počas prítomnosti svedka v predajni spoločnosti T.-M. k žiadnemu konfliktu nedošlo.

Rovnako aj výpoveď svedkyne P. korešponduje s touto výpoveďou. Uhrádzaniu faktúry

nevenovala pozornosť, a teda nevedela podrobne uviesť priebeh úhrady, čo dovolateľ

považuje za normálne. Jednalo sa o bežnú úhradu platieb, preto nebol dôvod, aby pozorne

sledovala, ako obvinený poškodenému podával peniaze a koľko ich bolo. Obvinený má zato,

že rozpor v uhrádzaných sumách náležité zdôvodnil, a to chybou predajcu, ktorý vystavil prvý

doklad na nižšiu sumu ako bolo suma na faktúre. Aby uvedenú transakciu nemusel stornovať

a vykonať celú platbu opätovne, vystavil druhú faktúru na zvyšnú sumu. Týmto obvinený

považoval svoju pohľadávku voči spoločnosti T.-M. za riadne uhradenú a vo vystavení dvoch

dokladov na jednu faktúru nevidel problém.

K tvrdeniu súdu, že chýba akýkoľvek motív, prečo by obvineného poškodený chcel

krivo obviniť tento uvádza, že je možné, že poškodený útočníka nevie náležíte identifikovať

a obvineného si zapamätal ako posledného zákazníka. Preto je možné obvinenie zo strany

poškodeného považovať za účelové a nepravdivé. K tvrdeniu súdu, že poškodený

by v prípade napadnutia pred predajňou bol volal o pomoc alebo volal policajnú hliadku,

môže obvinený uviesť toľko, že konanie poškodeného bolo na základe jeho rozhodnutia,

slobodnej vôle a vyhodnotenia situácie. Dôvody, prečo poškodený reagoval alebo práve

nereagoval ako by súd predpokladal boli na náležitom uvážení poškodeného.

Aj napriek rozporom v jednotlivých výpovediach svedkov, prvostupňový súd rozhodol

odsudzujúcim rozsudkom v neprospech obvineného bez toho, aby boli rozpory odstránené

zákonným spôsobom. Tým došlo k porušeniu zákona ako aj právnej istoty. Súd

sa pri vzniknutých pochybnostiach o vine obvineného nepridŕžal zásady „in dubio pro reo“

a za preukázané mal len skutočnosti svedčiace v neprospech obvineného.

V prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebolo bez akýchkoľvek

pochybností objektívne preukázané spáchanie uvedeného trestného činu obvineným. Nevina

obvineného bola riadne dokázaná v priebehu konania. Obvinený teda nemohol naplniť znaky

skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol prvostupňovým súdom odsúdený.

Dovolateľ preto navrhol, aby z dôvodov uvedených v

Najvyšší súd ako súd dovolací vydal rozsudok, ktorým vysloví, že napadnutými

rozhodnutiami došlo k porušeniu zákona, aby napadnuté rozhodnutia zrušil, a aby

Vojenskému obvodovému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

prostredníctvom obhajcu (. písm. b/ a ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,

ods. 3 ) avšak súčasne zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie je splnený

uplatnený dôvod dovolania podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa

až písm. l/ , resp. aj z ustanovenia Tento

mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili

súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/

, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už aj z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas

s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva,

že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v nie je možné

domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený

dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému

súdmi nižších súdov. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom

sa o dôvod dovolania podľa , hodnotený len z toho hľadiska,

či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom

ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho

podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi

nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

V posudzovanej veci súdy oboch stupňov zhodne skutkovo uzavreli, že obvinený

sa dopustil skutku právne posúdeného ako jednočinný súbeh zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1 Tr. zák. s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Skutkovými

zisteniami prvostupňového a odvolacieho súdu bol najvyšší súd viazaný a nemohol

ich skúmať ani meniť ( veta za bodkočiarkou ), pričom právne

posúdenie zisteného skutku zodpovedá zákonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené zjavné

nesplnenie podmienok dovolania podľa dovolanie obvineného

rot. M. H. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Juraj M a j c h r á k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková